3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/103275/2015 z
1 písm. c) O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. V preskúmavanej veci mal z predloženého administratívneho spisu preukázané, že správca dane i žalovaný ako odvolací daňový orgán jasne a zrozumiteľne v rozhodnutí uviedol, kedy správca dane začal voči žalobcovi ako daňovému dlžníkovi daňové exekučné konanie
1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vo veci vymáhania daňového nedoplatku
daňového výkazu. Správca dane
1 daňového poriadku dňa 1. decembra 2014 vydal rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania, ktoré sa v zmysle § 90 ods. 3 daňového poriadku daňovému dlžníkovi, ani jeho ručiteľovi nedoručuje. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že žalovaný v rozhodnutí jasne uvádza, že exekučným titulom
1 písm. b) daňového poriadku bol výkaz nedoplatkov z
1 daňového poriadku správca dane doručil daňovú exekučnú výzvu žalobcovi, ktorý
poučenia využil svoje právo a v lehote do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy podal u správcu dane odvolanie. Žalovaný rozhodnutím dňa
ktorého daňová exekučná výzva má charakter procesného rozhodnutia a nepodlieha súdnemu prieskumu.
jeho názoru, napádané rozhodnutie je potrebné považovať za rozhodnutie v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. a nie za rozhodnutie procesnej povahy v zmysle § 248 O.s.p., keďže bez akýchkoľvek rozumných pochybností má dopad na jeho hmotnoprávnu sféru tým, že sa priamo týka jeho základných práv, nakoľko obsahuje explicitný zákaz nakladať s jeho peňažnými prostriedkami, čím sa žalobca priamo obmedzuje vo výkone vlastníckeho práva na vnútroštátnej úrovni garantovaného článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) s negatívnym dopadom na jeho podnikateľskú činnosť a zároveň napádané rozhodnutie je v zmysle § 92 ods. 1 daňového poriadku nevyhnutným základom pre vydanie daňového exekučného príkazu, prostredníctvom ktorého sa v rámci daňovej exekúcie priamo siaha na konkrétny majetok daňového dlžníka bez pripustenia procesnej obrany spočívajúcej v možnosti daňového dlžníka podať proti daňovému exekučnému príkazu opravný prostriedok, pričom
pravidla vyjadreného v ustanovení § 88 ods. 12 daňového poriadku je navrátenie do predošlého stavu v daňovom exekučnom konaní vylúčené. Žalobca ďalej uviedol, že krajský súd sa vo vydanom rozhodnutí nezaoberal tým, či napádané rozhodnutie sa svojím obsahom súčasne nedotýka niektorého zo zaručených základných práv alebo slobôd žalobcu. Preto jeho odôvodnenie nemožno považovať za relevantné a dostatočné z hľadiska ústavného princípu právnej istoty, ktorý je súčasťou všeobecného princípu právneho štátu, ktorého zabezpečeniu slúži právo na súdnu ochranu zaručené v článku 46 ústavy.
názoru žalobcu napádané rozhodnutie je rozhodnutím spôsobilým zasiahnuť do jeho práv alebo právom chránených záujmov, a preto krajský súd porušil základné právo žalobcu
článku 46 ods. 2 ústavy, ak zastavil konanie
3 O.s.p. z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Uviedol tiež, že prvostupňový súd sa žiadnym dostatočným spôsobom nevysporiadal s jeho argumentáciou týkajúcou sa obmedzenia jeho vlastníckeho práva napadnutým rozhodnutím, ako aj s právnymi závermi vyplývajúcimi z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR. Žalobca zdôraznil, že za predpokladu, že prvostupňový súd nepovažoval jeho právnu argumentáciu za podstatnú a právne významnú, mal v dôvodoch uznesenia náležitým spôsobom dôvody takéhoto záveru vysvetliť. Keďže tak neurobil, dostal sa mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené článkom 46 ods. 1 ústavy. III. Žalovaný k podanému odvolaniu vo svojom písomnom vyjadrení z 23. novembra 2015 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe č. 717992/2015 z 5. júna 2015, vzhľadom na to, že odvolanie obsahuje skutočnosti, ku ktorým sa už vyjadril. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania
2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
a) O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bolo posúdenie správnosti záveru krajského súdu, keď v predmetnej veci napadnutým uznesením zastavil konanie
ust. § 250d ods. 3 O.s.p. pre nedostatok podmienky konania, z dôvodu vylúčenia veci z prieskumnej právomoci súdu
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ust. § 248 písm. a) O.s.p. Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že žalobca sa svojou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/103275/2015 z 11. marca 2015, ktorým potvrdil daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Nitra č. 9400504/5/5382489/2014/ŠubM z 10. decembra 2014 vydanú
2 písm. f) daňového poriadku vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 1.746,22 € na daňový exekučný účet Daňového úradu Nitra. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia krajského súdu ako aj konania mu predchádzajúceho, vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu, dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom. S dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu sa v celom rozsahu stotožnil a súčasne na ne poukazuje v zmysle § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
1, 2 daňového poriadku, daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky
.
1 písm. b) daňového poriadku exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov.
2 daňového poriadku výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje a) označenie daňového dlžníka, b) výšku daňových nedoplatkov
daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní alebo oznámení
osobitných predpisov,
právoplatných rozhodnutí v členení
jednotlivých druhov daní,
3 daňového poriadku deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.
1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.
5 písm.
1 daňového poriadku dňa
511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) a sp. zn. 4Sžf/85/2014 zo dňa 6. októbra 2015 (daňová exekučná výzva vydaná
Najvyšší súd už ustálil právny názor, že daňová exekučná výzva podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti len v obmedzenom rozsahu. Jej zákonnosť možno preskúmať iba v rozsahu dôvodov
5 písm.
názoru najvyššieho súdu ide o také okolnosti, ktoré nastali až po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany (§ 247 ods. 2 OSP), počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu jeho vymáhateľnosti. Senát odvolacieho súdu považuje za potrebné zdôrazniť, že daňový nedoplatok sa nevyrubuje, ale predstavuje dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane (§ 2 písm. f/ daňového poriadku), t. j. sumu dane, ktorú povinný daňový subjekt nezaplatil v lehote splatnosti. Správca dane vyrubuje daň rozhodnutím, a to na základe výsledkov daňovej kontroly alebo určenia dane
pomôcok (§ 68 daňového poriadku), resp. daňový poriadok za vyrubenie dane považuje podanie daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo zaplatenie dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie (§ 68 ods. 4 písm. b/ a c/ citovaného zákona). V nadväznosti na uvedené možno konštatovať, že výkaz nedoplatkov je v podstate zoznam daní po lehote ich splatnosti, evidovaných správcom dane ako daňové nedoplatky, pričom spôsob ich vyrubenia v tomto ohľade je irelevantný. Dôležitou skutočnosťou je, že jednotlivé položky, z ktorých môže byť výkaz nedoplatkov zostavený, správca dane ku dňu zostavenia výkazu nedoplatkov eviduje ako nedoplatky, teda dane nezaplatené v lehote splatnosti. Z podkladov spisu je zrejmé, že žalobca v priebehu správneho konania svoju argumentáciu založil na tvrdení, že existujú skutočnosti brániace vymáhateľnosti daňových pohľadávok a zakladajúce neprípustnosť predmetného daňového exekučného konania. Vzhľadom na to, že predmetné daňové pohľadávky do reštrukturalizácie prihlásené neboli,
jeho názoru, ich nemožno voči nemu zákonne vymáhať. Uvedená argumentácia žalobcu
názoru senátu najvyššieho súdu nemohla obstáť. V posudzovanej veci ide totiž o daňové nedoplatky, ktoré vznikli po potvrdení reštrukturalizačného plánu prijatého schvaľovacou schôdzou dňa 10. januára 2014, z dôvodu ktorého ich nebolo možné prihlásiť a ani uplatniť ako pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní. K námietke žalobcu týkajúcej sa obmedzenia jeho vlastníckeho práva vydanou daňovou exekučnou výzvou, vychádzajúceho z článku 20 ústavy, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že toto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti, nakoľko k uvádzanému obmedzeniu žalobcu, by mohlo dôjsť len na základe právoplatného rozhodnutia žalovaného o povinnosti zaplatiť daňový nedoplatok, ktorým je daňový exekučný príkaz. Takéto rozhodnutie však nie je predmetom tohto súdneho konania. Vydaným rozhodnutím preto nemohlo dôjsť k zásahu do základných práv alebo slobôd žalobcu. V tejto súvislosti preto nie je možné aplikovať nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 50/01, na ktorý poukazuje žalobca v podanej žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozhodnutie napadnuté žalobou v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. nepodlieha súdnemu prieskumu, keďže dôvody odvolania proti daňovej exekučnej výzve
5 písm.
3 O.s.p. zastavil. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.