2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu č. OÚ-PP-PLO-2014/3683-24-KJ z 25. júna 2014, ktorým ako príslušný orgán vo veci uplatneného nároku navrhovateľov 1), 2) na navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v k.ú. F. Z.
ustanovenia § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
námietok navrhovateľov 1), 2) spornou bola otázka, či odporca v súlade so zákonom rozhodol, ak im priznal právo na náhradu za nehnuteľnosti
ustanovenia § 3 ods. 1 písm. m) reštitučného zákona a či v tomto prípade bola naplnená zákonná prekážka vydania nehnuteľnosti
ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) reštitučného zákona. Ďalej uviedol, že z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že navrhovatelia si uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva
zákona, a to
ust. § 5 ods. 1 podaniami z
osvedčenia o dedičstve sp. zn. 19D/70/2003, Dnot 124/2003 z 25. novembra 2003 navrhovatelia 1), 2) sú dedičmi zo zákona
dedičskej skupine ako deti poručiteľky C. V., rod. M., teda sú oprávnenými osobami
2 písm. c) reštitučného zákona. Krajský súd poukázal na to, že Okresný národný výbor v Poprade, odbor územného plánovania a stavebného poriadku rozhodnutím č.j.: ÚPaSP-1689/89-No z
ustanovenia § 3 ods. 1 písm. m), t.j. pre vyvlastnenie nehnuteľnosti bez vyplatenia náhrady, tak ako to správne uviedol odporca v rozhodnutí. Krajský súd konštatoval, že
identifikácie parciel Správy katastra Poprad zo 14. júla 2010, vyvlastnená časť parcely mpč. 1897/1 o výmere 856 m2 je v súčasnosti súčasťou parcely registra C-KN 968/5 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. F. Z..
výpisu z listu vlastníctva č. XXX k parcele č. 968/5 v súčasnosti o výmere 36 489 m2 - ostatná plocha je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti SK Promotion s.r.o., so sídlom Strážska cesta 7892, Zvolen. Uviedol, že zákon č. 503/2003 Z.z. nadobudol účinnosť dňa
názoru krajského súdu odporca správne skúmal, kto bol povinnou osobou a teda vlastníkom nehnuteľnosti v čase účinnosti zákona.
výpisu z Obchodného registra Podtatranské konzervárne š.p. Poprad (predtým Frucona š.p.) boli dňom
zmluvy o predaji podniku z 31. októbra 1994 č. 629/1994 uzavretej medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a spoločnosťou TATRAKON spol. s r.o., so sídlom v Poprade, Alžbetina 23, všetok majetok, práva a záväzky zrušeného podniku prebrala uvedená spoločnosť. Z uvedeného vyplýva, že ešte pred účinnosťou zákona č. 503/2003 Z.z. prešlo vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti z vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníctva právnickej osoby - spoločnosti s ručením obmedzeným. Spoločnosť TATRAKON spol. s r.o., ktorá nemala už status povinnej osoby
1 reštitučného zákona. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľov, že sa s vyvlastnenými pozemkami nezákonne obchodovalo. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností navrhovatelia 1), 2) si reštitučný nárok uplatnili
zákona č. 503/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa
ustanovenia § 4 ods. 2 reštitučného zákona nebola povinná rešpektovať zákaz prevodu pozemkov od účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného. Status povinnej osoby bol u spoločnosti TATRAKON spol. s.r.o. zachovaný iba
2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov,
ktorého s majetkom, na ktorý vznikol nárok fyzickej osobe
osobitných predpisov možno nakladať
tohto zákona. Nadobúdateľ tohto majetku alebo jeho právny nástupca sa stáva povinnou osobou
osobitných predpisov. Ako osobitné predpisy zákonodarca pod čiarou uvádza zákony č. 403/1991 Zb., 87/1991 Zb. a 229/1991 Zb. S odkazom na tieto právne predpisy sa nadobúdateľ privatizovaného majetku štátneho podniku ako povinná osoba stal účastníkom konaní, ktorých predmetom bol uplatnený reštitučný nárok
týchto reštitučných zákonov. Tento odkaz sa však nevzťahoval na zákon č. 503/2003 Z.z. V konečnom dôsledku, ako bolo konštatované aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporcu, navrhovatelia 1), 2) si reštitučný nárok
zákona č. 229/1991 Zb. neuplatnili. Vychádzajúc z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, ako aj z obsahu administratívneho spisu krajský súd dospel k záveru, že odporca si v danej veci pre rozhodnutie zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil aj správny právny záver, na základe ktorého aj rozhodol. Z uvedených dôvodov krajský súd
2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne a zákonné potvrdil. O trovách konania súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že navrhovatelia v konaní nemali úspech a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. II. Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1), 2). Vo svojich podaniach zhodne uviedli, že súd zohľadnil len argumentovanie odporcu odvolávajúc sa len na niektoré zákony, ktoré vyhovujú odporcovi, ktorého cieľom je spôsobiť iným výhodu vyplývajúcu z omeškania, naťahovaním času, čo spôsobuje nerušené aktivity na predmetnej nehnuteľnosti. Uviedli, že nehnuteľnosť bola vyvlastnená za účelom výstavby konzervárenského podniku, čo sa však nestalo. Ďalej poukázali na celý reťazec prevodov s nehnuteľnosťou. Navrhovatelia v 1. a 2. rade uviedli, že rozhodnutie je nesprávne z dôvodu, že súd mal určiť neplatnosť právnych úkonov, ku ktorým vo vzťahu k nehnuteľnosti dochádzalo. Nesúhlasili s priznaním náhradného pozemku, nakoľko vyvlastnený pozemok pokračuje za ich terajším pozemkom a tvorí ucelený celok tak, ako to bolo pred vyvlastnením.
názoru navrhovateľov mal krajský súd určiť ich za vlastníkov vyvlastneného pozemku ako dedičov zo zákona. III. Odporca, ani zúčastnená osoba sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.), odvolania prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní, pričom ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1
2 písm. c) reštitučného zákona, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3
1 písm. m) reštitučného zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.
1 reštitučného zákona, povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá.
2 reštitučného zákona, povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté.
1 reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti
1 písm. a) reštitučného zákona, vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1
2 reštitučného zákona, v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len „náhradný pozemok“) v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to
2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (ďalej len „zákon č. 92/1991 Zb.“), s majetkom, na ktorý vznikol nárok fyzickej osobe
osobitných predpisov (napr. zákon č. 403/1990 Zb. Predmetom odvolacieho konania v posudzovanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu č. OÚ-PP-PLO-2014/3683-24-KJ z 25. júna 2014, ktorým bolo rozhodnuté o reštitučnom nároku navrhovateľov 1), 2) vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá bola vyvlastnená ich právnej predchodkyni bez náhrady. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.
1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania navrhovateľov 1), 2) vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu, považujúc pritom za nadbytočné opakovať pre účastníkov známe fakty a skutkové okolnosti prejednávanej veci. Odvolací súd konštatuje, že z pripojeného vyvlastňovacieho rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru v Poprade, odboru územného plánovania a stavebného poriadku č.j.: ÚPaSP-1689/89-No z 30. augusta 1989 je zrejmé, že pôvodnej vlastníčke C. M. bol vyvlastnený vlastnícky podiel 1/1-iny na mpč. 1897/1 z pozemkovoknižnej vložky č. 442, o výmere 856 m2 za náhradu Kčs 0,40 za 1 m2, t.j. za sumu 342,40 Kčs. Vyvlastnenie bolo realizované v prospech Československého štátu v zastúpení Frucony n.p. Košice, závod Poprad pre účely výstavby konzervárenského závodu. Navrhovatelia 1), 2) si žiadosťou uplatnili právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom z dôvodov
ustanovenia § 3 ods. 1 písm. m) zákona č. 503/2003 Z.z. Odvolací súd, zhodne s názorom krajského súdu, uvádza, že zákon č. 503/2003 Z.z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané
osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb.). V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že navrhovatelia 1), 2) sú oprávnenými osobami
ustanovenia § 2 ods. 2 písm. c) reštitučného zákona, pričom odporca dospel k záveru, že k vyplateniu vyvlastňovacej náhrady nedošlo na základe nedostatku dôkazov o jej vyplatení. Odporca o žiadosti rozhodol tak, že navrhovateľom v 1. a 2. rade priznal právo na náhradu, pretože vyvlastnené pozemky sú vo vlastníctve právnických osôb, čo predstavuje prekážku
1 písm. a) reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva. Navrhovatelia v
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému majetku vo vzťahu k poľnohospodárskej pôde. Cieľom predkladaného návrhu zákona bolo umožniť oprávneným osobám, ktoré neuplatnili svoj nárok v lehote, aby tento nárok mohli uplatniť v novej jednoročnej lehote. Tým bola daná možnosť aj navrhovateľom 1), 2) ako dedičom zo zákona po nebohej C. V., rod. M. uplatniť reštitučný nárok, nakoľko predmetný nárok neuplatnila práve právna predchodkyňa navrhovateľov 1), 2). Nakoľko došlo v priebehu rokov k viacerým zmenám vlastníka a dotknutú nehnuteľnosť už nevlastnil štát, nebolo možné priznať vlastnícke právo k vyvlastnenej nehnuteľnosti, ale len právo na náhradu za nehnuteľnosť a rovnako už nebolo možné napadnúť platnosť jednotlivých kúpnych zmlúv, čo bolo možné len za účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., na ktorý odkazuje aj zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, na základe ktorého by sa preskúmavali jednotlivé prevody. Odvolací súd konštatuje, že nepochybil preto krajský súd, keď napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, pričom odvolací súd sa stotožnil s jeho závermi, ktoré krajský súd náležite odôvodnil. Rovnako správny orgán postupoval pri posudzovaní nároku navrhovateľov 1), 2) v súlade so zákonom, pričom listiny získané v konaní boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Správne správny orgán rozhodol, ak navrhovateľom 1), 2) priznal právo na náhradu za pozemok, nakoľko tento bol vyvlastnený bez vyplatenia náhrady, avšak je vo vlastníctve právnickej osoby, čo je zákonnou prekážkou vydania
1 písm. a) zákona č. 503/2003 Z.z. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu
1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že navrhovateľom 1), 2), ktorí v tomto konaní nemali úspech ich náhradu nepriznal, odporcovi náhrada trov zo zákona neprináleží a do konania pribratý účastník si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p, § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.). Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.