1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00703/Cho zo dňa
názoru žalobkyne je rozhodnutie správneho orgánu nezrozumiteľné. Tiež uviedla, že krajský súd sa nevyjadril k jej námietke uvedenej pod bodom 7, čím jej odňal možnosť konať pred súdom. Žalobkyňa uviedla, že v napadnutom rozsudku je účelová argumentácia krajského súdu s cieľom vyhovieť stavebníkovi a „napraviť“ neznalosť a nezákonný postup stavebného úradu. Postup stavebného úradu vyhodnotil ako pokračovanie pôvodného konania, hoci je to v rozpore s vôľou stavebného úradu aj Okresného úradu Žilina. Poukázala na vyjadrenie k žalobe zo dňa 18.05.2014, v ktorom bolo uvedené, že „vec vrátená súdom na ďalšie konanie nemôže pokračovať na základe pôvodného návrhu či úkonu správneho orgánu, lebo konanie bolo ukončené právoplatným rozhodnutím“.
názoru žalobkyne správnemu súdu neprináleží vysvetľovať nesprávny postup žalovaného ako zákonný, keď je v administratívnom spise oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby vydané s dátumom 16.05.2012 a všetky následné podania a rozhodnutia stavebného úradu poukazujú na toto nové začatie konania. Neprehľadnosť a zmätočnosť konania stavebného úradu sa nemôže odstraňovať výkladom zo strany súdu (žalobná námietka č. 8). Uviedla, že správne orgány sa dostatočne nezaoberali vznesenými námietkami. Konkrétne nedostatky prvostupňového správneho rozhodnutia sú uvedené v odvolaní zo dňa 08.04.2013 a na ktoré poukázala aj v žalobe v námietke č. 9. Žalobkyňa uviedla, že správny súd jej odňal možnosť konať pred súdom, keď sa vyjadril, že podopretím konzoly transformátora novou oceľovou konštrukciou nevzniká nová stavba elektroenergetického zariadenia a že ochranné pásmo existuje odvtedy, kedy bolo vedenie vybudované. Súd zúžil prieskumnú činnosť len na časť toho, čo stavebník vybudoval bez povolenia stavebného úradu. Predmetom dodatočného povolenia stavby nie je len podopretie transformátora. Nezisťoval ako k tejto situácii došlo.
nákresu mala byť trafostanica vzdialená 100 m od chalupy žalobkyne, no stavebník sa svojvoľne rozhodol ju umiestniť na terajšie miesto. Skutočné umiestnenie novej stavby - trafostanice, vytvára vlastné ochranné pásmo. Nešlo o výmenu pôvodne jestvujúcich elektrických káblov ani pôvodne jestvujúcej trafostanice za nové. Len v prípade vradenia nových káblov do existujúceho vedenia v pôvodnej línii a osadenia novej trafostanice na miesto pôvodnej by zostalo zachované pôvodné ochranné pásmo (žalobná námietka č. 10). Touto stavbou sa zmenilo aj ochranné pásmo, ktoré zasahuje do pozemku žalobkyne, čím bola poškodená vo svojich vlastníckych právach, lebo kvalita vlastníckeho práva k pozemku sa jej výrazne znížila tým, že bude musieť rešpektovať toto obmedzenie, ktoré pred stavbou neexistovalo. Krajský súd nevzal do úvahy ochranné pásmo studní
STN 75 5115, ktoré sa musí rešpektovať pri výstavbe objektov v okolí existujúcej studne. Na túto STN žalobkyňa poukázal na pojednávaní. Neaplikovanie STN normy spôsobuje nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k skutkovému stavu (žalobná námietka č. 11). Uviedla, že zásah do podstaty stavby na základe projektu navrhovanej stavby nie je možné stotožňovať s nariadením úprav už zrealizovanej stavby. Takýto postup vytvára pre každého stavebníka istotu, že nech čokoľvek postaví bez stavebného povolenia, v dodatočnom konaní o povolení stavby získa dodatočné stavebné povolenie a to ešte aj na zásahy do podstaty stavby a na vybudovanie ďalších stavebných objektov. Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu zisteniu, že projekt navrhovanej stavby je úpravou stavby, nie zásahom do podstaty stavby. Ak by išlo len o úpravu už zrealizovanej stavby, rozhodol by o nej stavebný úrad bez potreby projektu navrhovanej stavby a bez ďalších záväzných stanovísk dotknutých orgánov k tomuto projektu navrhovanej stavby (žalobná námietka č. 12, 15). Krajský súd v Žiline už v predchádzajúcom rozsudku sp.zn. 20S/400/2011 dospel k záveru, že ak stavebník v stanovenej lehote nepredložil dôkazy o tom, že stavba nie je postavená v rozpore s verejnými záujmami, stavebný úrad mal
2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) nariadiť odstránenie stavby. Je to upravené ako povinnosť správneho orgánu, nie ako možnosť (námietka č. 14, 16).
názoru žalobkyne, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil aj rozhodnutia o prerušení konania. Ani zákon č. 50/1976 Zb. ani zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) neumožňuje stavebnému úradu prerušiť konanie o dodatočnom povolení stavby z dôvodu, že stavebník nepredložil v určenej lehote úradom požadované doklady a z tých, ktoré boli predložené, sa nepreukázal rozpor stavby s verejným záujmom. Stavebný úrad bol povinný postupovať
zákona a rozhodnúť o odstránení stavby. Nebol oprávnený opakovane prerušovať konanie. Prieskumná činnosť krajského súdu bola v závere zameraná len na posudzovanie skutkového stavu, na to, že z hľadiska účelu ochrany rezervoára vody sa nakoniec vyriešila výmena olejového transformátora za ekologický. Žalobkyňa uviedla, že procesný postup správnych orgánov nebol v súlade so zákonom, a preto nebolo možné na záver dospieť k zákonnému rozhodnutiu a tým celý proces „zlegalizovať“. Procesné rozhodnutia, akými sú aj rozhodnutia o prerušení konania, ktoré ako také nie je možné samostatne preskúmať v správnom súdnictve, ani iným spôsobom dosiahnuť ich zrušenie, nemožno ponechať bez povšimnutia v tomto konaní, pretože ak by správny orgán postupoval v súlade so zákonom, nemohlo by dôjsť k vydaniu rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Správny súd by mal preto preskúmať postup správnych orgánov komplexne. III. Žalovaný ani ďalší účastníci sa k podanému odvolaniu žalobkyne nevyjadrili. Odvolanie im bolo doručené v dňoch 09.02.2015 a 10.02.2015. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016,
ktorého sa odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia
doterajších predpisov, t. j.
zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vychádzal zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné: Z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že prvostupňový správny orgán Obec Veľké rovné vydal dňa 27.03.2013 rozhodnutie č. 254-28/2009-Sv., ktorým bolo rozhodnuté o dodatočnom povolení stavby Veľké Rovné - Bobčíky, zahustenie 1-stĺpovej trafostanice pre osadu“ na pozemkoch parc. č. CKN 11902/3, CKN 11902/4 v katastrálnom území X. a zároveň nariadil stavebníkovi - Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. úpravu stavby spočívajúcu vo výmene olejového transformátora trafostanice za suchý, ekologický transformátor. Pre dokončenie a užívanie stavby určil stavebný úrad podmienky, ktoré špecifikoval v bodoch 1. - 9. uvedených v predmetnom prvostupňovom rozhodnutí. V bodoch 1. - 11. prvostupňový správny orgán zamietol námietky žalobkyne. Druhostupňovým rozhodnutím žalovaný potvrdil napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odvolanie žalobkyne zamietol.
1 zákona č. 50/1976 Zb. ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk
a podkladov predložených v stavebnom konaní.
2 zákona č. 50/1976 Zb. ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
4 zákona č. 50/1976 Zb. v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.
7 zákona č. 50/1976 Zb. na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom ku dňu vydania dodatočného stavebného povolenia v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
3 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom ku dňu vydania dodatočného stavebného povolenia v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa
potreby ďalej určí:
,
1 zákona č. 50/1976 Zb. záväzné stanovisko je na účely konaní
tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní
tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
2 zákona č. 50/1976 Zb. dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce
tohto zákona.
3 zákona č. 50/1976 Zb. dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu,
ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov
zákona.
5 zákona č. 50/1976 Zb. pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje
. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom.
6 zákona č. 50/1976 Zb. ak odvolanie proti rozhodnutiu
tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.
1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
1 zákona č. 50/1976 Zb. V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá nemala úspech v odvolacom konaní, ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.