1 Tr. zák.) prečin krádeže spolupáchateľstvom
2 písm. a/ Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného O. I. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 11. decembra 2014, sp. zn. 2 T 50/2014, boli obvinení ml. O. I. a ml. W. P. uznaní za vinných, a to obv. O. I. v bodoch 1/ až 5/ z pokračovacieho zločinu krádeže
1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák., sčasti dokonaného a v bode 2/ v štádiu pokusu
1 Tr. zák., v bodoch 1/ až 4/ spolupáchateľstvom
zák. s obv. ml. W. P. a malol. U. I., v bodoch 3/ a 4/ aj s odsúdeným F. P. a v bode 5/ samostatným konaním v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci
1 Tr. zák., v bode 5/ samostatným konaním, v bodoch 2/ až 4/ spolupáchateľstvom
zák. s obv. ml. W. P. a malol. U. I. a v bodoch 3/ a 4/ aj s odsúdeným F. P. a obv. ml. W. P. v bodoch 1/ až 4/ z pokračovacieho zločinu krádeže
1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák., sčasti dokonaného a v bode 2/ v štádiu pokusu
1 Tr. zák., v bodoch 1/ až 4/ spolupáchateľstvom
zák. s obv. ml. O. I. a malol. U. I., v bodoch 3/ a 4/ aj s odsúdeným F. P. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci
245 ods. 1 Tr. zák., v bodoch 2/ až 4/ spolupáchateľstvom
zák. s obv. ml. O. I. a malol. U. I. a v bodoch 3/ a 4/ aj s odsúdeným F. P. skutkovom základe, že obv. ml. O. I. a ml. W. P. 1/ obv. ml. O. I., obv. ml. W. P. a malol. U. I. sa po predchádzajúcej vzájomnej dohode vlámali v čase od 22.45 hod. dňa 06.
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky, ktorého výkon trestu bol nariadený uznesením Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 1 T 34/2011, z 08.11. 2012, právoplatným dňa 13.11.2012. Za to bol obv. ml. O. I. odsúdený
4 Tr. zák. za použitia § 117 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Tr. zák. (za zistenia poľahčujúcich okolností
l/, písm. n/) a za zistenia priťažujúcej okolnosti
h/ Tr. zák. § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody 42 (štyridsaťdva) mesiacov.
2 písm. a/ Tr. zák. bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený obvinenému skorším rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 3 T 150/2012, z 27.09. 2012, právoplatným dňa 27.09.2012 a rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 3 T 167/2012, z 25.10.2012, právoplatným dňa 25.10.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obv. ml. W. P. bol odsúdený
4 Tr. zák., s použitím § 117 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. (za zistenia poľahčujúcich okolností
l/, písm. n/) a za zistenia priťažujúcej okolnosti
h/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody 18 (osemnásť) mesiacov, pričom na výkon uloženého trestu bol
2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. por. súd uložil obv. ml. O. I. povinnosť nahradiť poškodenej E. L., bytom K., škodu vo výške 450 Eur.
1 Tr. por. boli poškodení A. X., B. L., A. T., A. G. - B., Headers Group, s.r.o. Nové Zámky , s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prokurátor v prospech obvinených i obaja obvinení ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 504), ktoré odôvodnili osobitným podaním prostredníctvom svojho obhajcu, došlým na súd prvého stupňa 29.12. 2014 (č.l. 506). V dôvodoch odvolania zhodne namietali zmenu právnej kvalifikácie ich konania oproti obžalobe okresného prokurátora. Poukazovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Tdo 24/2009, a s poukazom na poľahčujúce okolnosti navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec posúdiť
pôvodnej právnej kvalifikácie, prípadne vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Prokurátor v dôvodoch odvolania (č.l. 523-533) namietal právnu kvalifikáciu konania obvinených, domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a právneho posúdenia v zmysle podanej obžaloby a uloženia primeraných trestov. Prokurátor pred začiatkom verejného zasadnutia na odvolacom súde dňa 21.05. 2015 vzal svoje odvolanie späť, čo vzal predseda senátu uznesením
4 Tr. por. na vedomie. Následne na tomto verejnom zasadnutí rozhodoval Krajský súd v Nitre o odvolaniach oboch obvinených, pričom svojím uznesením, sp. zn. 4 To 43/2015,
por. odvolania oboch obvinených mladistvých zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
1 písm. i/ Tr. por. zopakoval námietky proti právnej kvalifikácii. Znovu argumentoval rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Tdo 24/2009, a preto jeho konanie malo byť kvalifikované iba ako prečin krádeže
2 písm. a/ Tr. zák. V závere svojho mimoriadneho opravného prostriedku navrhol napadnuté uznesenie ako i rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju znovu prerokoval a rozhodol
pôvodnej právnej kvalifikácie. Predsedníčka senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručila rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu v lehote, ktorú im určila, k dovolaniu obvineného vyjadriť. Uvedenú možnosť využila iba prokurátorka, ktorá vo svojom vyjadrení z 12. mája 2016 (č.l. 641-645) uviedla, že podané dovolanie nie je opodstatnené, nakoľko skutok obvineného bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, a preto navrhla dovolanie obvineného
c/ Tr. por. odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/, § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.) a spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Zároveň však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Právne fundovanú argumentáciu má zaistiť práve povinné zastúpenie obvineného obhajcom - advokátom. V predmetnej veci ako už bolo vyššie uvedené, obvinený O. I. uplatnil dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu je potom možné namietať, že skutok, zistený súdom v pôvodnom konaní, bol nesprávne kvalifikovaný ako určitý trestný čin, hoci išlo o iný trestný čin, alebo nešlo o žiadny trestný čin. Popri týchto chybách, ktoré sa týkajú právneho posúdenia skutku, možno tiež namietať iné nesprávne hmotnoprávne posúdenie, pod ktorými treba rozumieť právne posúdenie iných skutkových okolností, ktoré majú význam z hľadiska hmotného práva. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že vo vzťahu k zistenému skutku možno dovolaním namietať iba právne pochybenia. Dovolací súd nie je oprávnený v dovolacom konaní preskúmavať postup súdov nižšieho stupňa pri dokazovaní a hodnotení dôkazov, ale vychádza iba z konečných skutkových zistení urobených súdmi nižšieho stupňa a v nadväznosti na súdmi nižšieho stupňa ustálené skutkové zistenia posudzuje správnosť aplikovaného hmotnoprávneho posúdenia. Tieto skutkové zistenia nemôže zmeniť. Dovolací súd totiž nie je akousi treťou inštanciou, ktorá by znovu preskúmavala skutkový stav, pretože ťažisko dokazovania spočíva v konaní na súde prvého stupňa, ktorého skutkové závery môže dopĺňať prípadne korigovať iba odvolací súd v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že východiskom pre existenciu dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. sú skutkové zistenia v právoplatne ukončenom konaní vyjadrené v tzv. skutkovej vete výroku rozhodnutia vo veci samej, prípadne i ďalšie súdom zistené okolnosti relevantné z hľadiska noriem hmotného práva (predovšetkým trestného, ale aj iných právnych odvetví). V posudzovanej veci obvinený O. I. v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu v prvom rade namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku v napadnutom rozhodnutí, pretože skutok bol právne kvalifikovaný ako zločin krádeže, hoci obžaloba jeho konanie posudzovala iba ako prečin krádeže
212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Na podporu svojej argumentácie poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Tdo 24/2009. Po formálnej stránke tieto námietky obvineného bolo možné podradiť pod uplatnený dovolací dôvod. Napriek tomu jeho argumentáciu dovolací súd nepovažuje za dôvodnú, nakoľko je založená na jeho nesprávnom výklade ustanovení Trestného zákona. V tejto súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 116 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR (zošit č. 6/2012), ktoré bolo prijaté práve pre rozdielny výklad v otázke právnej kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného súbehu trestného činu krádeže spáchaného vlámaním
zák. a trestného činu poškodzovania cudzej veci
zák. Z uvedeného stanoviska vyplýva, že v prípadoch, kde si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže
1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. pri použití § 138 písm. e/ Tr. zák. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku
2 písm. a/ Tr. zák., ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Tr. zák.). Faktom zostáva, ako na to poukázal aj obvinený vo svojom dovolaní, že napriek vyššie citovanému stanovisku prax súdov pri rozhodovaní o jednočinnom súbehu trestných činov krádeže spáchaných vlámaním a porušovania domovej slobody bola rozdielna. Práve preto bolo na zasadnutí trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 9. decembra 2014 prijaté stanovisko pod sp. zn. Tpj 53/2013, na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovení Trestného zákona (uverejnené pod č. 11 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR zošit č. 2/2015). Z uvedeného stanoviska vyplýva, že ak je spáchaný trestný čin krádeže vlámaním (§ 122 ods. 4 Tr. zák.) a zmocnením sa cudzej veci je spôsobená malá škoda, ide o naplnenie zákonných znakov trestného činu krádeže
1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. Jednočinný súbeh s trestným činom porušovania domovej slobody
1 Tr. zák. je možný, je však vylúčená možnosť posúdenia predmetného skutku aj
odseku 2 písm. a/ tohto ustanovenia, lebo spáchanie činu vlámaním je už obsiahnuté v posúdení skutku (trestného činu)
odseku 4 písm. b/ § 212 Tr. zák.(uplatní sa pravidlo špeciality a zásady ne bis in idem). Ak ide o prisvojenie si cudzej veci, čin je spáchaný vlámaním a páchateľ zmocnením sa cudzej veci nespôsobí ani malú škodu, ide o naplnenie zákonných znakov trestného činu porušovania domovej slobody
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Kvalifikácia skutku
2 písm. a/ Tr. zák. je vylúčená, lebo znak vlámania (bez ktorého ju nemožno použiť) je už obsiahnutý v ods. 2 písm. a/ § 194 ods. 1 Tr. zák. V konkrétnom prípade sa obvinený spolu s ďalšími osobami vlámal do rôznych objektov poškodených a odcudzením vecí, spôsobili malú škodu, preto svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky zločinu krádeže
1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci
1 Tr. zák. V tomto smere k žiadnemu pochybeniu zo strany nižších súdov nedošlo.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. i/ Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného O. I. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.