1 písm. h/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“) a
2 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. mu bola uložená pokuta vo výške 300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 9 mesiacov. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že zo strany prvostupňového správneho orgánu boli splnené podmienky na konanie v neprítomnosti obvineného z priestupku - žalobcu. Deň ústneho pojednávania bol vytýčený na deň 25.03.2011, keď sa žalobca nedostavil na toto pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia, keď jeho ospravedlnenie nebolo doručené včas, napriek tomu, že bol zo strany správneho orgánu poučený o možnostiach a spôsobe ospravedlnenia sa z neúčasti na pojednávaní. Z predvolania na určený termín pojednávania boli zrejmé všetky skutočnosti, aby žalobca, ktorý sa dňom doručenia stal obvineným z priestupku, bol uzrozumený, o aké konanie vo vzťahu ku konkrétnemu priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu, ide a o ktorom bude na ústnom pojednávaní prvostupňový správny orgán konať. Žalobca mal možnosť sa z neúčasti na ústnom pojednávaní ospravedlniť, ako aj bola mu daná možnosť sa k veci aj písomne vyjadriť, navrhnúť dôkazy, spochybniť dôkazy, ktoré sú obsahom priestupkového spisu a ktoré boli podkladom pre vydanie tak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia. Skutočnosť, ktorú tvrdí žalobca, že 40 km prenasledoval cestného piráta, ho neoprávňovala na to, aby ho 40 km rýchlosťou vyššou než 110 km/hod. prenasledoval. Krajský súd uviedol, že žalobca procesný návrh na výsluch konkrétnych svedkov nepodal a týchto svedkov nenavrhol vypočuť a doplniť dokazovania ani v odvolacom konaní. Žalobca nazrel do administratívneho spisu dňa 16.08.2011, pred vydaním druhostupňového rozhodnutia, oboznámil sa s podkladmi rozhodnutia, a to prostredníctvom splnomocneného zástupcu a obsah spisu mu bol odovzdaný aj na vyhotovenom nosiči DVD. Objasňovanie iných priestupkov, resp. trestných činov nemajú vplyv na prejednávanú vec žalobcu II. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa ignoroval vyjadrenia a doplnky žaloby zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 11.11.2014, nebral do úvahy rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/402/2011-177 a s ním súvisiaci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1Sžd/11/2013. Na pojednávaní nezapísal do zápisnice vyjadrenia zástupcu žalobcu, ktoré
jeho názoru spochybňujú dôvody, o ktoré opiera výrok napadnutého rozsudku a neboli vykonané výsluchy svedkov, spolujazdcov žalobcu. Namietal, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie dňa 25.03.2011 a na poštovú prepravu ho podal dňa 19.05.2011, z čoho
jeho názoru vyplýva, že ústne pojednávanie sa nemuselo uskutočniť dňa 25.03.2014, ale aj neskôr. Uviedol, že predvolanie správneho orgánu zo dňa 28.02.2011 na deň 25.03.2011, fakticky doručené dňa 21.03.2011 neobsahuje poučenie o tom, že ak sa predvolaný subjekt nedostaví, bude správny orgán konať v jeho neprítomnosti. Namietal, že prvostupňový správny orgán neoznačil právny predpis, ktorý ukladá účastníkovi konania zaobstarať si fax, aby sa mohol pomocou neho ospravedlniť z neúčasti, taktiež neoznačil právny predpis,
ktorého sa mal prísť ospravedlniť osobne na správny orgán. Poukázal na ustanovenie čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, z čoho
jeho názoru vyplýva, že poukazovania na to, že sa mal ospravedlniť faxom alebo osobne sú v priamom rozpore s uvedeným ustanovením Ústavy SR. Žalobca uviedol, že predmetné správne konanie nevyvolal, správny orgán začal správne konanie z vlastnej iniciatívy a žalobca sa o ňom dozvedel až dňa 21.03.2011 vo večerných hodinách. Dňa 22.03.2011 vyhotovil písomné ospravedlnenie, ktoré bolo dňa 23.03.2011 podané na poštovú prepravu a dňa 25.03.2011 doručené správnemu orgánu. Správny orgán ho však opatril prezentačnou pečiatkou s dátumom 28.03.2011. Dňom 25.03.2011 sa ospravedlnenie žalobcu stalo účinným voči správnemu orgánu prvého stupňa, a teda správny orgán bol povinný sa zaoberať týmto ospravedlnením pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia. Žalobca uviedol, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu navrhol, aby boli vypočuté ďalšie tri osoby, ktoré sa s ním viezli vo vozidle, tento návrh bol však zo strany správneho orgánu, ako aj správneho súdu ignorovaný. Poukázal na to, že vozidlo žalobcu sa po celý čas pohybovalo za vozidlom VW Passat, čiže toto vozidlo sa muselo pohybovať najmenej tak veľkou rýchlosťou ako vozidlo žalobcu. Žalobca prenasledoval toto vozidlo, keďže
jeho názoru ho pri svojej jazde ohrozilo.
jeho názoru, ho policajti jazdiaci v predmetnom vozidle vedome provokovali, aby ich začal prenasledovať. Pokiaľ by sa boli správali v súlade so zákonom a pohybovali sa predpísanou rýchlosťou a neohrozovali by žalobcu, tak ani žalobca by sa nebol rozhodol ich prenasledovať. Z tohto dôvodu by mal byť rovnako ako žalobca postihnutý aj policajt, ktorý viedol vozidlo VW Passat. Žalobca ďalej namietal uplatnenie fikcie doručenia na predmetné predvolanie na ústne pojednávanie konané pred správnym orgánom prvého stupňa. Poukázal na rozhodnutie krajského súdu č.k. 20S/402/2011-177, v ktorom sa správny súd zaoberal fikciou doručenia, avšak posúdil ju opačným spôsobom, ako v napadnutom rozsudku. III. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v predmetnom konaní boli splnené zákonné podmienky pre konanie správneho orgánu v neprítomnosti obvineného a dňom doručenia predvolania na ústne pojednávanie dňa 05.03.2011 bol realizovaný prvý úkon správneho orgánu v konaní o priestupku žalobcu. Z predvolania na určený termín pojednávania boli zrejmé všetky skutočnosti, aby žalobca, ktorý sa dňom doručenia stal obvineným z priestupku bol uzrozumený o aké konanie vo vzťahu ku konkrétnemu priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu, ide a o ktorom bude na ústnom pojednávaní správny orgán prvého stupňa konať. Žalobca mal možnosť sa z nariadeného ústneho pojednávania ospravedlniť.
názoru žalovaného, tvrdenia žalobcu o nedostatočnom zistenom skutočnom stave veci správnymi orgánmi a porušení práva žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, práva navrhnúť dôkazy, klásť svedkom otázky, nie sú dôvodné. Žalobca sa do rozhodnutia žalovaného mal možnosť k veci písomne vyjadriť, mal možnosť podávať návrhy na vykonanie dôkazov aj v rámci odvolacieho konania. Obsahom odvolania žalobcu je spochybnenie vytýčenia termínu pojednávania a konanie a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v neprítomnosti žalobcu. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016,
ktorého sa odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia
doterajších predpisov, t. j.
zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk Z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že dňa 12.01.2011 o 11:46 hod. bola žalobcovi na diaľnici D1, smer Bratislava medzi 32 km a 28,5 km nameraná rýchlosť 155, 162 a 167 km/hod., pričom na danom úseku bola rýchlosť obmedzená na 110 km/hod. a žalobca nepredložil doklady predpísané zákonom, konkrétne vodičský preukaz. Uvedeným konaním žalobca porušil § 4 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. a naplnil tým skutkovú podstatu priestupku
1 písm. h/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. Správu o výsledku objasňovania priestupku žalobca odmietol podpísať. Ako vysvetlenie žalobca do predmetnej správy uviedol: „Nepredbehol som motorové vozidlo s ev. č. G., ktoré prechádzalo ten istý úsek diaľnice D1 takou istou rýchlosťou bez výstražnej signalizácie, na čom mám aj vytvorený videozáznam. Nedopustil som sa žiadneho priestupku. Nepredložili relevantný dôkaz o prekročení rýchlosti. Príslušníci Policajného zboru sa mi odmietli legitimovať a popreli mi právo na zákonného obhajcu, čo považujem za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Polícia ma zastavila na odpočívadle, kde bránila prejazdu iným motorovým vozidlám, na čo sú aj svedkovia - vodiči tých áut. Vidím to ako hrubé zneužitie právomoci polície sa vyvážať po diaľnici 180 km/hod. a pritom tvrdiť, že majú na to nárok. Ja mám nárok uverejniť videozáznam o ich šialenej jazde a to aj urobím, nakoľko ma mrzí, že sa takéto veci dejú za peniaze daňových poplatníkov.“ V obsahu priestupkového spisu sa nachádza Certifikát o overení Meradla priemernej rýchlosti vozidiel, výrobné číslo 1379 PL. Ďalej sa v spise nachádza Úradný záznam službukonajúceho policajta zo dňa 12.01.2011 o priebehu vybavenia priestupku. Predvolanie žalobcu zo dňa 28.02.2011 na ústne pojednávanie nariadené na deň 25.03.2011 za účelom prejednania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, spáchaného dňa 12.01.2011 na diaľnici D1 v úseku Trnava - Bratislava, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 21.03.
1 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania priestupku vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom.
5 zákona č. 8/2009 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania priestupku vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením.
1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom v čase spáchania priestupku Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením.
1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom v čase spáchania priestupku Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
2 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok
odseku 1 písm. e),
2 písm. e/ zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok
odseku 1 písm. k) možno uložiť pokutu do 100 eur.
1 zákona č. 372/1990 Zb. občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.
2 zákona č. 372/1990 Zb. obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.
372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v rozhodnutí obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. k úplným a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku prvostupňového súdu, s ktorými sa stotožňuje, dodáva: K námietke žalobcu, týkajúcej sa pojednávania konaného dňa 11.11.2014, najvyšší súd uvádza, že v zápisnici z predmetného pojednávania sú zaznamenané prednesy zástupcu žalobcu, týkajúce sa dňa doručenia ospravedlnenia z neúčasti na ústnom pojednávaní na správnom orgáne nariadenom na 25.03.
ktorého sa ochrana poskytuje len tým subjektívnym právam, ktorých držitelia o ne dbajú a aktívne ich vykonávajú a prípade porušenia vymáhajú. Táto zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie o ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj účastník sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu a predpokladá, že účastník musí využiť prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení. Doručenie ospravedlnenia v deň konania ústneho pojednávania nemožno považovať za ospravedlnenie vykonané včas. Žalovaný odôvodnil postup pri preberaní predmetného ospravedlnenia a iných zásielok, preto námietku, resp. pochybnosť žalobcu o manipulácii s dátumom doručenia predmetného ospravedlnenia (28.03.2011) nemožno potvrdiť. Žalobcovi bolo doručené predvolanie na ústne pojednávanie, bolo mu oznámené, že bolo voči nemu začaté priestupkové konanie a zo strany správneho orgánu mu tak bola daná možnosť využiť svoje práva. Nemožno pričítať na ťarchu správneho orgánu, že žalobca svoje práva nevyužil. V predmetnom predvolaní bol žalobca poučený o možnosti uloženia poriadkovej pokuty, ako aj možnosti predvedenia. Zo zásady hospodárnosti konania
4 druhá veta zák. č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) vyplýva, že správny orgán prejedná vec bez zbytočného dokladu aj v neprítomnosti účastníka konania, ktorý sa bez vážneho dôvodu na prejednanie veci nedostavil. Najvyšší súd pre úplnosť poukazuje i na rozhodnutie č. Rs 122/2003 - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
jeho vyjadrenia preukazovali motiváciu rýchlej jazdy žalobcu. Samotný žalobca potvrdil, že nameranými rýchlosťami išiel z dôvodu prenasledovania vozidla idúceho pred nimi. Otázka vysokej rýchlosti motorového vozidla idúceho pred žalobcom nie je predmetom tohto konania. Žalobca má v zmysle vyššie uvedených ustanovení, ako účastník cestnej premávky, povinnosť dodržiavať predpisy, najmä maximálnu povolenú rýchlosť, keďže práve nedodržanie maximálnej stanovenej rýchlosti môže značnou mierou ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spôsobiť nenapraviteľné škody. Ani prípadné prenasledovanie cestného piráta, čo žalobca uvádzal ako motiváciu k svojmu skutku, ho neoprávňuje na protiprávne konanie. Taktiež skutočnosť, ktorá sa stala v decembri 2009 v Považskom Chlmci, na ktorú poukázal žalobca nemá súvislosť s prejednávaným priestupkom žalobcu. Konanie vodiča, ktorý zrazil pani Z. S., tak ako to popisuje žalobca, nemožno ospravedlniť, avšak ani prípadné nevyšetrenie tejto nehody nemá súvislosť s konaním žalobcu dňa 12.01.2011 a ani ho neoprávňuje k porušovaniu právnych predpisov. Správny orgán náležitým spôsobom odôvodnil aj výšku uloženej sankcie, keď peňažná pokuta predstavuje jednu tretinu maximálnej sadzby a sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlo mu bola uložená v spodnej hranici maximálnej sadzby. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne, náležite odôvodnené s uvedením úvah, ktorými bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov, obsahujúce úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých vo veci rozhodol. Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé tento záver spochybniť, preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a rozsudok odvolací súd ako vecne správny v zmysle ust. § 219 ods.1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní, ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.