← Slovensko

o určenie spoluvlastníctva

3 Cdo 302/2009 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. K. D., bývajúceho v G., 2/ J. D., bývajúceho v M., 3/ I. M., bývajúcej v J., 4/ G. F., bývajúcej v Š., ţalobcov 1/, 2/ a 4/ zastúpených JUDr. A. K., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanému L. D., bývajúcemu v J., zastúpenému JUDr. A. V., advokátkou so sídlom v D., o určenie spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8 C 48/2001, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

  1. júna 2009 sp. zn. 10 Co 382/2008, takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a . Ţalobcom 1/ aţ 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Galanta rozsudkom z
  2. júna 2005 č.k. 8 C 48/2001-159 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe a/ K. D. st., ktorý zomrel X. bol od 2 3 Cdo 302/2009
  3. novembra 2000 (a teda i v čase svojej smrti) v podiele 1/2 spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území M. zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako dom súpisné č. X., parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m², parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m², b/ spoluvlastnícky podiel 1/2 uvedených nehnuteľností patrí do dedičstva po K. D. st. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil poukazom na § 630 Občianskeho zákonníka a výsledky vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, ţe
  4. augusta 1997 uzavreli K. D. st. a L. D. „darovaciu zmluvu zaopatrovaciu“ (ďalej aj ako darovacia zmluva zaopatrovacia), ktorou na jednej strane K. D. st. previedol na L. D. spoluvlastnícky podiel 1/2 uvedených nehnuteľností a na druhej strane L. D. zriadil v prospech K. D. st. právo zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom ktorého bola povinnosť L. D. strpieť bezodplatne neobmedzené uţívanie sporných nehnuteľností K. D. st. aţ do jeho smrti, udrţiavať tieto nehnuteľnosti „v potrebnej miere“ a poskytovať mu „potrebné zaopatrenie, t.j. stravu, pranie, ţehlenie bielizne, upratovanie“, ako aj zabezpečiť mu „ošetrovanie, privolanie lekárskej pomoci a prípadný odvoz k lekárovi“. Vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností podľa tejto zmluvy bol povolený
  5. októbra
  6. Ţalovaný sa začal podieľať na uspokojovaní potrieb K. D. (svojho otca) od roku
  7. I keď K. D. st. za svojho ţivota urobil prejav vôle smerujúci k vráteniu daru, súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe tento úkon nebol urobený voči ţalovanému (prevzala ho len jeho manţelka) a ţalovaný sa voči nemu alebo členom jeho rodiny nesprával tak, ţe by tým hrubo porušoval dobré mravy. V danom prípade preto neboli splnené zákonné predpoklady, za ktorých sa darca môţe domáhať vrátenia daru. Na odvolanie ţalobcov 1/ aţ 4/ Krajský súd v Trnave rozsudkom z
  8. októbra 2006 sp. zn. 11 Co 284/2005 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, v časti týkajúcej sa „poţiadavky na určenie práva spoluvlastníctva nebohého K. D. st. k času jeho smrti“ potvrdil; proti rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti vyslovil prípustnosť dovolania. Vo veci samej, v časti „týkajúcej sa poţiadavky na určenie, ţe sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi“ pripustil čiastočné späťvzatie ţaloby, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil. V časti trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol tieţ o náhrade trov odvolacieho konania. V odôvodnení (o.i.) uviedol, ţe na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, ţe ţaloba je neopodstatnená, lebo právny úkon obsahujúci poţiadavku vrátiť dar nebol urobený voči obdarovanému (tento bol doručený manţelke ţalovaného), a tieţ preto, lebo obdarovaný sa voči darcovi nesprával tak, ţe tým 3 3 Cdo 302/2009 hrubo porušil dobré mravy. Odvolací súd teda vychádzal zo záveru o platnosti právneho úkonu, ktorým ţalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel sporných nehnuteľností, a tieţ zo záveru, ţe úkon, ktorým došlo k tomuto prevodu, bol darovacou zmluvou. Keďţe neexistovali dôvody pre vrátenie daru, nemohla poţiadavka K. D. st. smerujúca k vráteniu daru spôsobiť zánik právneho vzťahu z darovania ani v prípade, ţe by bolo preukázané doručenie tejto poţiadavky obdarovanému. Z toho vyplýva, ţe K. D. st. sa nestal opätovným spoluvlastníkom na ţalovaného prevedeného spoluvlastníckeho podielu a nebol ním ani v čase svojej smrti. Z tohto dôvodu bola neopodstatnene podaná ţaloba správne zamietnutá. Odvolací súd preto v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Potvrdzujúci výrok uvedeného rozsudku odvolacieho súdu napadli ţalobcovia 1/ aţ 4/ dovolaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z
  9. októbra 2008 sp. zn. 3 Cdo 213/2007 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave z
  10. októbra 2006 sp. zn. 11 Co 284/2005 vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej (t.j. v časti určenia práva spoluvlastníctva K. D. st. k času jeho smrti), a ktorým rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania a vec v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, ţe z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovaný mal nadobudnúť sporný spoluvlastnícky podiel darovacou zmluvou zaopatrovacou uzavretou
  11. augusta 1997, v zmysle článku IV. ktorej sa obdarovaný L. D. zaviazal nielen umoţniť darcovi bezplatné a neobmedzené uţívanie predmetných nehnuteľností, ale tieţ poskytovať mu aţ do jeho smrti zaopatrenie, t.j. stravu, pranie a ţehlenie bielizne, upratovanie, ošetrovanie, privolanie lekárskej pomoci, ako aj prípadný odvoz k lekárovi, a vyslovil záver, ţe plnenia, ku ktorým sa ţalovaný v tomto bode zaviazal, majú nepochybne majetkovú hodnotu, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. Odvolaciemu súdu však vytkol, ţe v rozpore s § 157 O.s.p. a na úkor preskúmateľnosti napadnutého rozsudku v jeho odôvodnení nevysvetlil, k akým záverom dospel pri výklade vôle účastníkov tejto zmluvy, ani neodôvodnil priebeh a výsledky svojho myšlienkového procesu pri riešení otázky, či K. D. st. a L. D. v danom prípade uzavreli zmluvu jednu alebo dve, a ak uzavreli dve zmluvy, či sú navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie alebo či predstavujú jeden neoddeliteľný celok. Odôvodnenie odvolacieho súdu neobsahuje ani vysvetlenie, na základe čoho dospel odvolací súd k záveru, ţe napriek vyššie uvedeným skutočnostiam (predovšetkým záväzku ţalovaného zriadeného v darovacej zmluve zaopatrovacej) išlo zo strany K. D. st. o darovanie v zmysle § 628 aţ § 630 Občianskeho zákonníka, a z čoho vyvodil neopodstatnenosť argumentácie ţalobcov 1/ aţ 4/, ţe prevod, ku ktorému došlo 4 3 Cdo 302/2009 predmetnou zmluvou, nebol bezodplatný a ţe preto darovacia zmluva zaopatrovacia je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V ďalšom konaní Krajský súd v Trnave po doplnení dokazovania rozsudkom z
  12. júna 2009 sp. zn. 10 Co 382/2008 rozsudok Okresného súdu Galanta z
  13. júna 2005 č.k. 8 C 48/2001-159 vo veci samej ohľadne určenia práva spoluvlastníctva K. D. st. k času jeho smrti zmenil tak, ţe určil, ţe K. D. st., narodený X., naposledy bytom v M., zomrelý X., bol v čase smrti spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území M. zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako rodinný dom súpisné č. X., parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m², parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m², a to v podiele ½. Ţalovaného zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne ţalobcom 1/, 2/ a 4/ trovy odvolacieho a dovolacieho konania v sume 3 182,55 €; ţalobkyni 3/ náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal. Pod doplnení dokazovania v dovolacom konaní mal preukázané, ţe úmyslom oboch účastníkov darovacej zmluvy zaopatrovacej bolo dojednať bezodplatný prevod vlastníckeho práva z K. D. st. na ţalovaného, avšak ako protihodnotu záväzku ţalovaného poskytnúť K. D. st. počas jeho ţivota právo bezodplatného doţivotného bývania a neobmedzeného uţívania nehnuteľností tvoriacich predmet darovania (formou vecného bremena), a tieţ potrebné zaopatrenie, ktoré je v zmluve vymedzené jednotlivými činnosťami a pôţitkami (zabezpečiť stravu, pranie a ţehlenie prádla, upratovanie a udrţiavanie nehnuteľností v potrebnej miere, ošetrovanie darcu v nemocnici, privolanie lekárskej pomoci, odvoz k lekárovi a tým, ţe náklady spojené s drţbou a opravami nehnuteľností bude znášať obdarovaný). Bol toho názoru, ţe darovaciu zmluvu zaopatrovaciu s takýmto obsahom nemoţno povaţovať za platný právny úkon, nakoľko záväzky oboch strán tejto zmluvy boli vzájomne podmienené a z toho dôvodu nebolo moţné oddeliť od seba časť zmluvy obsahujúcej dojednanie o darovaní od tej, ktorej účelom bolo dojednať podmienky zaopatrenia darcu ţalovaným. Existencia takejto vzájomnej podmienenosti spôsobila, ţe darovacia zmluva zaopatrovacia medzi K. D. st. a ţalovaným z
  14. augusta 1997 v skutočnosti nebola bezodplatná (§ 628 ods. l Občianskeho zákonníka), pretoţe obsahovala záväzok na poskytovanie obdarovaným darcovi viacerých plnení nesporne majetkovej hodnoty a uţ aj samotné zriadenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu v podobe práva darcu doţivotne bezplatne uţívať darované nehnuteľnosti oproti záväzku obdarovaného znášať všetky náklady spojené nielen s opravami a údrţbou nehnuteľností, ale aj s hradením všetkých výdavkov spojených s ich udrţiavaním, v sebe nieslo podstatnú mieru odplatnosti prevodu vlastníctva. Keďţe darovacia zmluva zaopatrovacia je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka), ňou zamýšľané právne účinky 5 3 Cdo 302/2009 nenastali. Z uvedených dôvodov povaţoval ţalobu o určenie práva spoluvlastníctva K. D. st. k sporným nehnuteľnostiam k času jeho smrti za dôvodnú, a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a určovacej ţalobe vyhovel. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, v ktorom namietal, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ako i ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu o neplatnosti darovacej zmluvy zaopatrovacej a neoddeliteľnosti a vzájomnej podmienenosti záväzkov v nej obsiahnutých a bol toho názoru, ţe zmluvné dojednanie v darovacej zmluve zaopatrovacej vo forme jeho osobného záväzku, spočívajúceho v poskytovaní starostlivosti o darcu, nie je merateľné v peniazoch; ide o osobný záväzok v rovine morálnej, ktorý ani nemohol byť vyjadrený finančným ekvivalentom a ktorý nemení nič na podstate bezodplatnosti uzavretého právneho úkonu – darovacej zmluvy. Princíp zaopatrenia na morálnom základe môţe byť jedine hľadiskom na skúmanie podmienok porušenia dobrých mravov pre prípad vzatia daru darcom späť. Uviedol, ţe ani samotný darca nechápal zaopatrovanie ako plnenie predstavujúce protihodnotu daru, čomu nasvedčuje aj jeho prejav, ktorým sa domáhal vrátenia daru. Trval na tom, ţe darovacia zmluva zaopatrovacia je jednou ucelenou zmluvou, a to darovacou, bezodplatnou, s dojednaným osobným záväzkom zaopatriť darcu, pričom v nej dojednané zmluvné podmienky sú v súlade s § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie odvolacieho súdu v jeho záveroch, ktorým vyslovil neplatnosť darovacej zmluvy zaopatrovacej povaţoval aj za zmätočné a nepreskúmateľné, pretoţe odvolací konkrétny dôvod neplatnosti tohto právneho úkonu nevymedzil a ten nevyplýva ani z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Z týchto dôvodov ţalovaný ţiadal zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť rozsudok odvolacieho súdu a ţalobu zamietnuť. Ţalobcovia 1/, 2/ a 4/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného navrhli dovolanie zamietnuť, rozsudok odvolacieho súdu povaţovali za vecne správny. Ţalobkyňa 3/ sa k dovolaniu ţalovaného písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátkou proti 6 3 Cdo 302/2009 rozsudku, ktorý moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z najzávaţnejších procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Za dôsledok vady takejto povahy je povaţovaná aj nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia (porovnaj napríklad R 111/1998); ţalovaný namieta práve vadu tejto povahy a jej existenciu vidí v tom, ţe z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva 7 3 Cdo 302/2009 konkrétny dôvod, pre ktorý povaţoval darovaciu zmluvu zaopatrovaciu za neplatnú a absentuje zákonné ustanovenie, podľa ktorého právne neplatnosť zmluvy posúdil. Dovolací súd nezistil opodstatnenosť ţalovaným vyššie uvedenej inej vady konania v zmysle § 242 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. V tomto smere nie je pravdivé tvrdenie ţalovaného v dovolaní, ţe odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu postráda uvedenie konkrétneho dôvodu, pre ktorý odvolací súd povaţoval darovaciu zmluvu zaopatrovaciu za neplatnú, ako i uvedenie konkrétneho zákonného ustanovenia, ktoré na danú vec aplikoval. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je nepochybné, ţe danú vec právne posudzoval podľa ustanovení § 628 ods. l Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 a § 41a ods. l Občianskeho zákonníka, ktorých znenie aj odcitoval. Taktieţ z odôvodnenia jednoznačne vyplýva aj dôvod, pre ktorý odvolací súd povaţoval darovaciu zmluvu zaopatrovaciu za neplatnú - darovacia zmluva nebola bezplatná a odvolací súd podrobne vysvetlil skutkové a právne závery, ktoré sa stali podkladom jeho rozhodnutia. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.; neodôvodnenie rozhodnutia podľa predstáv ţalovaného nemoţno v ţiadnom prípade povaţovať za inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Ţalovaný v dovolaní tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 8 3 Cdo 302/2009 Podľa § 628 ods. l Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia darovacou zmluvou darca prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, ţe by mal na to právnu povinnosť, a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými znakmi darovacej zmluvy sú teda predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Predmetom darovacej zmluvy nemusí byť len vec, ktorú obdarovaný prijíma do vlastníctva, ale môţe ním byť aj poskytnutie iného majetkového prospechu, napr. odpustenie dlhu, vykonanie nejakej činnosti v prospech obdarovaného a pod. Pojmový znak darovacej zmluvy – bezplatnosť je splnený vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, t.j. hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Darovacia zmluva je z majetkového hľadiska pre darcu jednostranne nevýhodná, lebo majetková výhoda poskytnutá obdarovanému nesie so sebou stratu v majetkových pomeroch darcu. Pri posúdení, či ide o zmluvu bezplatnú alebo nie, je rozhodujúci prejav vôle zmluvných strán v čase, kedy bola darovacia zmluva uzavretá. Nie je však vylúčené a neodporuje poţiadavke bezplatnosti darovania, aby s darovaním bol spojený záväzok obdarovaného k protisluţbe, ktorá sama o sebe majetkovú povahu nemá. Nie je ani vylúčené, aby zmluva označená ako darovacia zmluva obsahovala aj inú nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, napr. zmluvu o práve darcu doţivotne darované nehnuteľnosti uţívať. V takomto prípade je treba skúmať, či ide o právne úkony od seba navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie, alebo treba zmluvu chápať ako jeden celok; ak by dve (viaceré) zmluvy obsiahnuté v jednej zmluvnej listine tvorili jeden neoddeliteľný celok, tak by neplatnosť jednej z nich spôsobila neplatnosť i zmluvy druhej. Dobrovoľnosť znamená, ţe sa niečo poskytuje inému bez právnej povinnosti mu to poskytnúť. Z obsahu spisu vyplýva, ţe
  15. augusta 1997 K. D. st. ako darca a ţalovaný ako obdarovaný uzavreli zmluvu nazvanú darovacia zmluva zaopatrovacia. Podľa článku II. tejto zmluvy K. D. st. daruje spoluvlastnícky podiel (1/2) nehnuteľností v katastrálnom území M. zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako dom súpisné č. X., parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m² a parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m², ako i hnuteľné veci patriace do jeho výlučného vlastníctva (zariadenie rodinného domu, poľnohospodársky inventár) svojmu synovi L. D., ktorý dar s vďakou prijíma. V článku IV. uvedenej zmluvy sa obdarovaný L. D. 9 3 Cdo 302/2009 zaviazal umoţniť darcovi bezplatné a neobmedzené uţívanie predmetných nehnuteľností, a poskytovať darcovi aţ do jeho smrti potrebné zaopatrenie, t.j. stravu, pranie a ţehlenie bielizne, upratovanie, ošetrovanie, privolanie lekárskej pomoci, ako aj prípadný odvoz k lekárovi a zabezpečiť udrţiavanie nehnuteľností v potrebnej miere s tým, ţe náklady spojené s údrţbou a opravami nehnuteľností bude znášať obdarovaný. Základnou otázkou, ktorú bolo v danom prípade potrebné posúdiť, bola otázka, či K. D. st. a ţalovaný uzavreli v jednej listine – darovacej zmluve zaopatrovacej – jednu alebo dve zmluvy (darovaciu a nepomenovanú), a ak uzavreli dve zmluvy, či sú navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie alebo či predstavujú jeden neoddeliteľný celok, a či darovacia zmluva bola alebo nebola bezplatná. Dovolací súd posúdenie vyššie uvedených otázok odvolacím súdom a z toho vyvodené závery povaţuje za správne, zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu. Aj podľa názoru dovolacieho súdu sporná darovacia zmluva zaopatrovacia obsahuje okrem darovacej zmluvy aj zmluvný záväzok jej účastníkov týkajúci sa podmienok zaopatrenia darcu ţalovaným. Tieto oba právne úkony, ako správne uzavrel odvolací súd, sú vzájomne podmienené a nie je moţné ich navzájom oddeliť; nie sú spôsobilé samostatnej existencie. Dovolací súd sa stotoţňuje aj so záverom odvolacieho súdu, pokiaľ nepovaţoval darovaciu zmluvu za bezplatnú, čím nedošlo k naplneniu zákonných podmienok stanovených pre jej platnosť v zmysle § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bezplatnosť darovacej zmluvy, ako bol uţ vyššie uvedené, je splnená vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch; táto podmienka platnosti darovacej zmluvy však v danom prípade nebola naplnená. Z článku IV. darovacej zmluvy zaopatrovacej totiţ nepochybne vyplýva, ţe plnenia, ku ktorým sa ţalovaný v tomto bode zaviazal, majú nepochybne majetkovú hodnotu, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. Záväzky ţalovaného obsiahnuté v tomto bode uvedenej zmluvy - umoţniť darcovi bezplatné a neobmedzené uţívanie predmetných nehnuteľností, poskytovať darcovi aţ do jeho smrti potrebné zaopatrenie, t.j. stravu, pranie a ţehlenie bielizne, upratovanie, ošetrovanie, privolanie lekárskej pomoci, ako aj prípadný odvoz k lekárovi a zabezpečiť udrţiavanie nehnuteľností v potrebnej miere s tým, ţe náklady spojené s údrţbou a opravami nehnuteľností bude znášať obdarovaný – nepochybne predstavujú formu protiplnenia, keď ich prostredníctvom sa darcovi malo od ţalovaného dostať majetkového ekvivalentu darovaných nehnuteľností. 10 3 Cdo 302/2009 Nakoľko v danom prípade absentuje jedna z podstatných náleţitosti darovacej zmluvy stanovená v § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka - bezplatnosť prenechania daru - odvolací súd dospel k správnemu právnemu záveru, ţe darovacia zmluva zaopatrovacia uzavretá
  16. augusta 1997 medzi K. D. st. a ţalovaným je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka) a z toho dôvodu je ţaloba o určenie práva spoluvlastníctva K. D. st. (poručiteľa) k času je smrti dôvodná, keďţe takáto (neplatná) zmluva neprivodila (ani nemohla privodiť) zamýšľané účinky prevodu vlastníckeho práva na ţalovaného. Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe ţalovaný neopodstatnene napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. V dovolacom konaní (procesne) úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalobcom náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  17. februára 2011 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.