Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Sžo/169/2015 Identifikačné číslo spisu: 1013201184 Dátum vydania rozhodnutia: 14.12.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20
§ 246cods.
1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.
§ 246cods.
1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.
§ 246cods.
1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). Súdy prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu odvolacích dôvodov žalovaného konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.): Predmetom odvolacieho konania je preskúmať vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v napadnutej časti dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. ŠVS/2013/2598-GGL zo dňa 15.04.2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave č. ZPS/2012/0009/ POH/III-3969 zo dňa 18.12.2012, ktorý vydal stavebníkovi, EK Invest. s.r.o. so sídlom Bratislave, dodatočné povolenie podľa § 26 ods. 1 vodného zákona a § 88a stavebného zákona na objekty vodných stavieb "Vodovod, kanalizácia" na Sliačskej a Vínnej ulici, ktoré sú súčasťou stavby "Výstavba rodinných domov Roličky - Briežky“ na parcelách číslo 4760/1, 4760/2, 4760/3, 4760/4, 4764/6, 4764/7, 4764/8, 4764/9, 4764/10, 4764/11, 4754, 4759, 4765/2, 22296/1 a 22296/2 v Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, katastrálne územie N. a jej užívanie stavebníkovi. V predmetnom rozhodnutí správny orgán skonštatoval, že stavebník preukázal k pozemkom 22296/1, 22296/2, 4764/6 a 4764/9, na ktorých sú postavené vodné stavby verejný vodovod a verejná kanalizácia, vlastnícky a iný vzťah. Ostatné pozemky sú dotknuté výlučne stavbou vodovodných a kanalizačných prípojok. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku parc. č. 4764/9 - vinice o výmere 465 m2, v podiele 87/
- Spoluvlastnícke právo nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcim C. V., ktorej vklad bol povolený dňa 11.03.
- Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že predchádzajúci spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti spolu s ostatnými spoluvlastníkmi, uzavreli dňa 16.04.2007 dohodu so spoločnosťou EK-Invest s.r.o., predmetom ktorej bolo poskytnutie príslušnej časti svojho pozemku na plánovanú spoločnú výstavbu príjazdovej komunikácie k pozemkom a tiež na výstavbu inžinierskych sietí - vodovod, plynovod, kanalizácia, elektrina, verejné osvetlenie, telefónne rozvody a rozvody káblovej televízie pre napojenie rodinných domov. Z obsahu dohody vyplýva, že zhotoviteľom inžinierskych sietí bude spoločnosť EK-Invest s.r.o. Dohoda nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu všetkými vlastníkmi a zhotoviteľom, dňa 16.04.
- Z obsahu spisu nevyplýva, že by ktorákoľvek zo zmluvných strán napadla platnosť, účinnosť dohody, prípadne pravosť podpisov. Súd sa oboznámil aj s plnomocenstvom zo dňa 19.05.2008, ktorým vtedajší spoluvlastníci pozemkov, vrátane parcely číslo 4764/9, splnomocnili spoločnosť EK-Invest s.r.o., na všetky právne úkony vedúce k dosiahnutiu právoplatného stavebného povolenia na primárne a sekundárne inžinierske siete, na vypracovanie projektovej dokumentácie, na prípojku plynu, vody, kanalizácie, prípojku nn, vonkajšie osvetlenie komunikácie. V tomto prípade takisto súd nezistil, že by niektorí zo splnomocniteľov napadol pravosť svojho podpisu prípadne platnosť plnomocenstva. Podaním doručeným správnemu orgánu dňa 16.10.2009, požiadala spoločnosť EK-Invest s.r.o. o dodatočné stavebné povolenie a riadne kolaudačné konanie stavby: "Vodovod a kanalizácia, Sliačska ul. - Vínna“ v Bratislave, k. ú. N.. Predmetná stavba bola s osobitnou súčasťou stavby: "Výstavba rodinných domov Roličky - Briežky". Žiadosť bola odôvodnená skutočnosťou, že v dôsledku neoprávnených sťažností niektorých účastníkov konania, bolo správoplatnenie stavebného povolenia na predmetnú stavbu veľmi zdĺhavé, pričom na stavbe kanalizácie a vodovodu bolo nutné pokračovať z dôvodov výstavby cesty, na ktorú bolo vydané riadne stavebné povolenie a ktorá je už skolaudovaná. V lokalite prebieha výstavba viacerých povolených rodinných domov, bolo potrebné k nim zabezpečiť prístup, vrátane vybudovania prípojok na inžinierske siete. Spoločnosť poukázala na všetky potrebné doklady, projektovú dokumentáciu a vyjadrenia nachádzajúce sa na správnom orgáne ako súčasť pôvodnej žiadosti o stavebné povolenie. Vzhľadom na okolnosť, že v primeranej lehote správny orgán nevydal rozhodnutie o dodatočnom stavebnom povolení dotknutej stavby, požiadala spoločnosť EK Invest s.r.o., podaním zo dňa 30.04.2012 (dodatok k žiadosti doručenej 21.02.2012) o legalizáciu hlavnej vetvy pre verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, v ktorom upresnil, že sa jedná o žiadosť o pokračovanie konania o dodatočnej legalizácii stavby vodovodu a kanalizácie na Vínnej a Sliačskej ulici, ktoré sú súčasťou stavby "Výstavba rodinných domov Roličky - Briežky“. Predmetná spoločnosť realizujúca výstavbu, predložila správnemu orgánu dňa 31.07.2012 doklady potrebné k vydaniu rozhodnutia. Predložila aj kolaudačné rozhodnutie o povolení užívania súčasti stavby, „Inžinierske siete pre napojenie 7 RD“ pre stavebný objekt SO 02 STL plynovod, t. j. inú, obdobnú súčasť inžinierskych sietí pre predmetné rodinné domy. Žalobca bol zo strany správneho orgánu informovaný o postupe v konaní o dodatočnom povolení stavby, čo vyplýva z korešpondencie založenej v administratívnom spise. Žalobcovi bolo umožnené oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie, príslušnou dokumentáciou, podať námietky a návrhy, čo aj využil. Podľa ust. § 88a ods. 1 až 4 a ods. 7 stavebného zákona,
(1)Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
(2)Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
(3)Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.
(4)V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.
(7)Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. Podľa ust. § 58 ods. 1 až 4 stavebného zákona,
(1)Žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.
(2)Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.
(3)Ak ide o stavebnú úpravu, nadstavbu alebo udržiavacie práce na stavbe, môže byť stavebníkom právnická alebo fyzická osoba, ktorá je nájomcom stavby, ak o tom predloží písomnú dohodu s vlastníkom stavby.
(4)Stavebník podzemných stavieb podliehajúcich tomuto zákonu nepreukazuje vlastníctvo alebo iné právo k pozemku alebo stavbám na ňom, ak ide o stavby, ktoré funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisia so stavbami na pozemku ani s prevádzkou na ňom a ktoré ani inak nemôžu ovplyvniť využitie pozemku na účel, ktorému je určený. Ak oprávnenie zriadiť na pozemku líniové stavby vyplýva z osobitných právnych predpisov, stavebník nemusí v stavebnom konaní preukázať vlastnícke právo. Takéto oprávnenie zodpovedajúce inému právu k pozemku vyplýva napríklad zo zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon). Podľa ust. § 47 ods. 1 až 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“),
(1)Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(2)Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
(3)V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
(4)Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. Podľa ust. § 139 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Z uvedenej zákonnej úpravy vyplýva, že ak má byť prijaté určité rozhodnutie týkajúce sa spoločnej veci, musí sa preň vysloviť nadpolovičná väčšina určená podľa podielov (t.j. nad 50%). Prehlasovaní spoluvlastníci sa musia podrobiť rozhodnutiu väčšiny aj bez súdneho rozhodnutia. Zásada väčšinového rozhodovania je modifikovaná aj v ustanovení § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd. O dôležitú zmenu spoločnej veci ide najmä vtedy, keď sa zmení jej podstata či funkcia. Tento pojem je potrebné vykladať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu, a to v závislosti od povahy, druhu, hodnoty a ekonomického určenia predmetu spoluvlastníctva tak, aby navrhovanou úpravou nedošlo k porušeniu práv a oprávnených záujmov ostatných spoluvlastníkov alebo aby dôležitá zmena spoločnej veci bola na prospech spoluvlastníkov. V príslušnom ustanovení zákon striktne neurčuje formu, akou spoluvlastníci musia rozhodnúť o hospodárení so spoločnou vecou, postačí, ak je z vykonaných prejavov zrejmá ich vôľa. Z obsahu spisu vyplýva, že o realizácii inžinierskych sietí sa dohodli spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov so spoločnosťou EK Invest s.r.o., ktorú splnomocnili na všetky úkony týkajúce sa výstavby a legalizácie danej stavby (dohoda zo dňa 16.04.2007), t.j. ešte pred zmenou v osobe spoluvlastníka parcely číslo 4764/9. V priebehu správneho konania dané splnomocnenie nebolo odvolané ani obmedzené. Žalobcovi, ako minoritnému spoluvlastníkovi preto nezostáva iné, ako podrobiť sa vôli spoluvlastníkov majúcich väčšinu počítanú podľa veľkosti podielov (tzv. majoritný princíp). Akýkoľvek úmysel žalobcu, týkajúci sa využitia daného pozemku je podmienený súhlasom spoluvlastníkov s väčšinovým podielom, a preto jeho záujem prezentovaný v žalobe, realizovať na ňom v budúcnosti akúkoľvek výstavbu, nemôže podliehať ochrane, ak nie je súladný s vôľou väčšinových spoluvlastníkov. Z charakteru stavby, ktorá bola predmetom dodatočného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že sa jedná o podzemnú stavbu - vedenie vodovodu a kanalizácie, ktoré sa podľa priloženej dokumentácie nachádzajú pod zemským povrchom v hĺbke cca 1,5 m. Vzhľadom na povahu tejto podzemnej stavby sa nedá konštatovať, že by jej realizáciou nastala dôležitá zmena spoločnej veci, že by po jej realizácii nemohol žalobca predmetnú parcelu využívať na účel, ktorému má slúžiť. Nedošlo k žiadnemu nakladaniu s vecou v zmysle predaja, nájmu a pod., v dôsledku ktorej by došlo k zmene podstaty alebo funkcie pozemku. Z uvedeného dôvodu nemôže odvolací súd súhlasiť s názorom žalobcu, že realizáciou uvedenej stavby došlo k podstatnej zmene spoločnej veci, o ktorej by mal rozhodovať súd, pričom ani z obsahu spisu ani z podaní žalobcu nevyplýva, že by si na súde uplatnil právo na vydanie rozhodnutia o úprave právnych vzťahov medzi spoluvlastníkmi. Možno preto súhlasiť s názorom správnych orgánov, ako aj súdu prvého stupňa, že v konaní bolo preukázané iné právo realizátora stavby v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 písm. a) stavebného zákona. Podľa Čl. 13 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky,
(1)Povinnosti možno ukladať
- a)zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,
- b)medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
- c)nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
(2)Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.
(3)Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
(4)Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Podľa Čl. 20 ods. 1, 3 Ústavy Slovenskej republiky,
(1)Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
(3)Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Z citovaných ustanovení ústavného zákona vyplýva, že vlastnícke právo nie je absolútne a je možné ho obmedziť za zákonom stanovených podmienok. Realizácia vlastníckeho práva žalobcu v uvedenom zmysle teda nemôže byť zneužitá na ujmu práv iných, v tomto prípade väčšinových spoluvlastníkov spoločnej veci. Na základe zistení vyplývajúcich z obsahu administratívneho spisu a vydaných rozhodnutí možno konštatovať, že v správnom konaní nedošlo v žiadnom prípade k vyvlastneniu žalobcu ako spoluvlastníka pozemku ani ako spoluvlastníka vodných stavieb, ako to tvrdil v žalobe. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil dôvodnosť námietok žalobcu, že stavba bola realizovaná v rozpore so záväznými stanoviskami dotknutých orgánov alebo predloženou dokumentáciou. Žalobca zároveň nekonkretizoval žiaden verejný záujem, ktorý by bol stavbou porušený a zo stanovísk dotknutých orgánov nevyplynulo, že by stavba bola v rozpore s verejným záujmom. Zároveň je nutné konštatovať, že žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom na domáhanie sa ochrany verejných práv alebo práv tretích osôb v konaní podľa piatej časti, druhej hlavy O.s.p. Realizátor stavby pred vydaním napadnutých rozhodnutí predložil správnemu orgánu projekt skutočného vyhotoveniach vodovodu a kanalizácie, ktorý bol predmetom posudzovania správneho orgánu. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal s námietkami žalobcu a dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné vysporiadanie sa so všetkými námietkami žalobcu, odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález IV. ÚS 236/06), v zmysle ktorej všeobecný súd (prvostupňový, ale aj odvolací) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. V posudzovanom prípade odvolací súd nezistil takú vadu v konaní správneho orgánu a súdu prvého stupňa, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.
§ 246cods.
1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.
ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, žalovaný na náhradu nemá právny nárok. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.