ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnej žalobkyni súd ich náhradu nepriznal. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že mal jednoznačne za preukázané, že počas kontroly na mieste vykonanej v dňoch
1122/2009 zo dňa 30.11.2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva (ďalej len ,,nariadenia komisie č. 1122/2009“) je vylúčená z poskytovania podpory v sume 15 843,61 eura, pričom táto čiastka sa odpočíta od podpory, na ktorú má farmár oprávnenie v súvislosti so žiadosťami predloženými v priebehu 3 rokov nasledujúcich po roku vylúčenia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nie je oprávnená na poskytnutie vyrovnávacieho príspevku na znevýhodnené oblasti v zmysle § 57 ods. 1 písm. a/ nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory
programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,nariadenie vlády SR č. 499/2008 Z.z.“) a súčasne je vylúčená z poskytovania podpory vo výške 11 187,21 eur v zmysle čl. 16 NARIADENIA KOMISIE (EÚ) č. 65/2011 zo dňa 27.01.2011, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka (ďalej len ,,nariadenie komisie č. 65/2011“). Krajský súd v Bratislave, v preskúmavanej veci dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán vo veci vykonali dostatočné dokazovanie. V konaní bolo zistené, že ako dôkaz užívania sporných dielov predložilo POD Radola 6 výkazov prác vykonaných na sporných dieloch v júni 2011, ako aj knihu honov. Žalovaný následne zistil, že sporné diely neboli v roku podania žiadosti užívané žalobkyňou, ale spoločnosťou POD Radola. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že žalovaný postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a žalobkyňa námietkami, ktoré uviedla v žalobe nemohla spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Súd preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 1 OSP zamietol. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „NS SR“) napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. O trovách konania žiadala rozhodnúť tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 167,78 eura. V odôvodnení odvolania žalobkyňa opätovne zopakovala žalobné námietky, a to že kontrola na mieste bola zo strany správneho orgánu vykonávaná v čase vegetačného kľudu a častokrát ešte v čase, keď sú tangované parcely pokryté snehovou pokrývkou. Žalobkyňa uviedla, že tangované pozemky boli, sú a zrejme aj v budúcnosti budú trvalými trávnymi porastmi určenými na spásanie a výrobu sena. Úplne nepovšimnuté zo strany žalovaného zostali
žalobkyne ňou už duplicitne predložené doklady, ktoré sú súčasťou jej doplnenia odvolania zo dňa 28.01.2013. Pričom prvostupňový ani druhostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia neodstránili rozpory v dôkazoch, ktoré predložila žalobkyňa a POD Radola. Na odstránenie týchto rozporov bolo povinnosťou správnych orgánov vykonať všetky dostupné dôkazy, aj tie, ktoré účastníci konania nenavrhli. Bez akéhokoľvek verifikovania správne orgány opreli svoje rozhodnutia len o dôkazy, ktoré predložilo POD Radola a na dôkazy, ktoré predložila žalobkyňa, vôbec neprihliadli. Povinnosťou správnych orgánov bolo úplne a spoľahlivo zistiť, kto v sledovanom období (v roku 2011) pôdu skutočne aj obhospodaroval, pričom nie je rozhodujúce, kto platil dane alebo viedol výkazy o pôde. Keďže správne orgány túto skutočnosť nezistili, nesprávne rozhodli o žiadosti žalobkyne o poskytnutie podpory v poľnohospodárstve. Podaním zo dňa 10.12.2014 sa žalovaný vyjadril k odvolaniu žalobkyne s tým, že navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol ako nedôvodné a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 265/2013-33 zo dňa 11.09.2014 ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
žalovaného žalobkyni bol vyššie uvedený rozsudok doručený dňa 06.10.
3 OSP a preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/ a písm. d/ OSP odvolanie žalobkyne odmietol. Ďalej žalovaný uviedol, že s oneskorene podanými dôvodmi odvolania nesúhlasí a v plnom rozsahu sa pridržiava vyjadrenia v danej veci zo dňa 28.11.2013. Pokiaľ ide o vykonávanie kontroly žalovaným, v zákone č. 488/2010 Z.z. ani v príslušných nariadeniach EÚ nie je uvedené obmedzenie vykonávania kontroly na niektoré obdobia roka, nie to ešte v apríli ako tomu bolo v danom prípade, kedy sa sneh nepredpokladá. PPA vybavuje ročne cca. 18 000 žiadostí a postupne ich kontroluje.
čl. 28 ods. 2 nariadenia komisie č. 1122/2009 v prípade náznakov nezrovnalostí zistených krížovými kontrolami sú predmetom následných kontrol, a to akýmikoľvek inými vhodnými administratívnymi postupmi, prípadne kontrolou na mieste.
čl. 70 ods. 4 tohto nariadenia výskyty nesúladu sa považujú za určené, ak sa zistili v dôsledku akéhokoľvek druhu kontrol vykonaných v súlade s týmto nariadením alebo po tom ako na nich príslušný kontrolný orgán akýmkoľvek iným spôsobom upozorní. Predložené dôkazy žalobkyne nepreukazujú vykázanie úžitkov v nejakom zázname o činnosti žalobkyne na predmetných pozemkoch, ani platenie daní z užívania pozemkov v porovnaní so subjektom POD Radola.
488/2010 Z.z na poskytnutie platieb je žiadateľ povinný spĺňať podmienky krížového plnenia, ktorými je aj dobré poľnohospodárske a enviromentálne obhospodarovanie, teda Podmienky uvedené v prílohe č. 2 tohto zákona.
žalobkyne počas tzv. vegetačného kľudu sa na pozemkoch nič nerobí. Spochybnenie dokladov POD Radola považuje žalovaný za účelové. Pokiaľ ide o predloženie dokladu POD Radola o jeho činnosti - kniha honov sa vedie 10 rokov, preto nemá prečo o tom žalovaný pochybovať.
prílohy č. 2 je daná ochrana stálych pasienkov a počas celého vegetačného obdobia treba plochy udržiavať, a to najneskôr do 01.
zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady
2 písm. b/ bod 1. daňovníkom dane z pozemkov je nájomca, ak nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri.
ods. 3 cit. ust., ak nemožno určiť daňovníka
odsekov 1 a 2, je daňovníkom osoba, ktorá pozemok skutočne užíva. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný námietky žalobkyne za nedôvodné. Napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za zákonný, súd správne právne posúdil vec a dostatočne podrobne zistil skutkový stav, z ktorého vychádzal, pričom konanie nemalo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobkyne (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia pojednávania
2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). V zmysle § 245 ods. 2 OSP správny súd preskúmava správne uváženie v tom smere, či nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Ak je v súlade s pravidlami logického uvažovania, ak podmienky takej úvahy boli zistené riadnym procesným postupom, potom súd nemôže z tých istých skutočností vyvodzovať iné, alebo aj opačné závery, lebo by tým zasiahol do voľnej úvahy (správneho uváženia) príslušného správneho orgánu. Nie je ani úlohou odvolacieho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu na základe nesúhlasu odvolateľa takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náležitosti odôvodní, niet dôvodu, aby sa odvolací súd zaoberal námietkami, ktoré sú len vysvetleniami doterajších postupov správneho orgánu v správnom konaní.
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového správneho rozhodnutia). Toto nariadenie vlády upravuje podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, ktorými sú: a) jednotná platba na plochu b) platba na dojnicu c) osobitná platba na cukor d) osobitná platba na ovocie a zeleninu e) zrušené od 01.01.2012
ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. žiadosť o priamu platbu môže podať Poľnohospodárskej platobnej agentúre osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť na území SR.
1 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. jednotnú platbu na plochu možno poskytnúť žiadateľovi, ak poľnohospodárska pôda:
2 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. sa podpora formou SAPS poskytne na výmeru obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, ktorá je vedená v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov.
1 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. na poskytnutie priamych platieb je žiadateľ povinný spĺňať podmienky krížového plnenia, ktorými sú:
2 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z., ak podmienky krížového plnenia nie sú dodržané, suma priamej platby sa upraví
osobitného predpisu.
1 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z., žiadateľ o priamu platbu je povinný na požiadanie platobnej agentúry riadne preukázať vlastnícky vzťah, nájomný vzťah alebo užívateľský vzťah k pôde.
2 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z., žiadateľ o priamu platbu je povinný na požiadanie platobnej agentúry predložiť doklady súvisiace s kontrolou krížového plnenia
1.
4 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z., poskytnutie priamej platby
a § 6 je podmienené podaním žiadostí a splnením podmienok pre poskytnutie jednotnej platby na plochu
.
čl. 28 ods. 2 nariadenia komisie č. 1122/2009, v prípade náznakov nezrovnalostí zistených krížovými kontrolami sú predmetom následných kontrol, a to akýmikoľvek inými vhodnými administratívnymi postupmi, prípadne kontrolou na mieste.
čl. 70 ods. 4 nariadenia komisie č. 1122/2009, výskyty nesúladu sa považujú za ,,určené“, ak sa zistili v dôsledku akéhokoľvek druhu kontrol vykonaných v súlade s týmto nariadením alebo po tom, ako na nich príslušný kontrolný orgán alebo prípadne platobná agentúra akýmkoľvek iným spôsobom upozorní.
čl. 14 nariadenie komisie č. 65/2011, kontroly na mieste sú rozvrhnuté na celý rok na základe analýzy rizík, ktoré rozličné záväzky predstavujú v rámci každého opatrenia na rozvoj vidieka.
2 písm. b/ bod 1. zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, daňovníkom dane z pozemkov je nájomca, ak nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri.
3 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ak nemožno určiť daňovníka
odsekov 1 a 2, je daňovníkom osoba, ktorá pozemok skutočne užíva.
1 písm. a/ nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z.z. žiadosť o poskytnutie vyrovnávacieho príspevku môže podať len žiadateľ, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť vo vlastnom mene na ploche najmenej 1 ha poľnohospodárskej pôdy v znevýhodnenej oblasti vedenej v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu pozemku s výmerou najmenej 0,3 ha obhospodarovanej pôdy jedným žiadateľom. Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu a administratívneho spisu zistil, že PPA dňa 10.05.2011 začala na základe Jednotnej žiadosti na rok 2011, registrovanej pod č. 6060005632 podanej žalobkyňou na regionálnom pracovisku PPA Žilina v zmysle § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“) správne konanie o poskytnutí podpory na jednotnú platbu na plochu na deklarovanú výmeru 101,98 ha a vyrovnávacieho príspevku na znevýhodnené oblasti na rovnakú výmeru. Na základe tejto žiadosti boli vykonané krížové kontroly. Počas
názoru žalovaného by mala PPA v novom konaní vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, zdôvodniť svoje konanie a jasne interpretovať výsledky kontroly na mieste, z ktorých vychádzalo jej rozhodnutie. Rozhodnutím č. 500/2525/17172/2011 zo dňa 26.11.2012 PPA rozhodla o neschválení podpory formou SAPS a o vylúčení z poskytovania podpory vo výške 15.843,61 €, ako aj o neschválení podpory LFA a o vylúčení z poskytovania podpory vo výške 11 187,21 eura, pričom uvedené čiastky sa odpočítajú od podpory, na ktoré má farmár oprávnenie v súvislosti so žiadosťami predloženými v priebehu troch rokov nasledujúcich po roku vylúčenia. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného č. 1178/2013-640, č.z.: 7568/2013 zo dňa 13.03.2013 tak, že žalovaný vyhovel odvolaniu žalobkyne a zrušil prvostupňové rozhodnutie PPA zo dňa 26.11.2012 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
názoru žalovaného, by v priebehu konania mala žalobkyňa riadne preukázať vlastnícky, nájomný alebo užívateľský vzťah k pôde, ale PPA sa uvedenými námietkami nezaoberala.
názoru žalovaného napadnuté rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, v novom konaní je potrebné vziať do úvahy vyššie uvedené zistenia a nové rozhodnutie zosúladiť s platnými právnymi predpismi, najmä s § 2 nariadenia vlády č. 488/2010 Z.z. a § 57 nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z.z. V súlade s právnym názorom žalovaného uvedeným v rozhodnutí č. 1178/2013-640, č.z. 7568/2013 zo dňa 13.03.2013, PPA ako príslušný prvostupňový správny orgán opätovne preskúmala žiadosť a súvisiace písomné podklady a rozhodla rozhodnutím č. 500/2525/17204/2011 zo dňa 22.05.2013 tak, že žiadosť žalobkyne podanej dňa 10.05.2011 o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach v zmysle § 57 nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z z. neschválila a súčasne žalobkyňu vylúčila z poskytovania podpory vo výške 27 030,82 eura. Táto čiastka sa odpočíta od podpory, na ktoré má žalobkyňa oprávnenie v súvislosti so žiadosťami predloženými v priebehu troch rokov nasledujúcich po roku vylúčenia. POD Radola počas kontroly na mieste vykonanej v dňoch 03.-05.04.2012 ohľadom užívania sporných dielov (18 dielov pôdnych blokov deklarovaných žalobkyňou aj POD Radola) predložilo šesť výkazov prác vykonaných na sporných dieloch v júni 2011. Okrem toho kontrolná skupina nahliadla do evidencie o vlastnostiach striedaní plodín, agrotechnike a hnojení pozemku v priebehu desiatich rokov (kniha honov). Počas kontroly v teréne sa potvrdila relevantnosť dokladov preukazujúcich hospodárenie POD Radola na sporných dieloch. Na základe týchto zistení PPA priznala užívanie sporných dielov žiadateľovi POD Radola. V poznámkach kontrolórov v správe z kontroly na mieste u POD Radola (03.-05.04.2012), resp. v správe z kontroly na mieste u žalobkyne (03.04.2012) sa nenachádza žiadna zmienka o nadmernej snehovej pokrývke, ktorá by znemožnila kontrolu dielov pôdnych blokov. Neuhradenie dane z nehnuteľnosti za pozemky v k. ú. obce O. žalobkyňou, resp. uhradenie predmetnej dane POD Radola (viď potvrdenie obce O. zo dňa 02.04.2012 a platobný výmer č. 000009/P zo dňa 19.04.2011 v správe z kontroly na mieste zo dňa 03.-05.04.2012)
PPA v nadväznosti na ďalšie dôkazy uvedené v správe z kontroly na mieste zo dňa 03.-05.04.2012 svedčí o užívaní sporných dielov v k. ú. U. žiadateľom POD Radola. PPA sa preto nestotožnila s názorom žalobkyne o nesprávnom posúdení predložených písomných dokladov a o nezákonnom poskytnutí podpory žiadateľovi POD Radola. K právnym vzťahom žalobkyne, resp. POD Radola k sporným dielom konštatovala PPA nasledovné: Zo správy z kontroly na mieste u žiadateľa POD Radola zo dňa 03.-05.04.2012 vyplýva, že POD Radola má so Slovenským pozemkovým fondom uzatvorenú nájomnú zmluvu zo dňa 06.04.2005 s dodatkom zo dňa 22.10.2007. V obci O.
tejto zmluvy užíva 108,92 ha, v rámci ktorej sa 28,70 ha nachádza na sporných dieloch. Rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. 10Cb 207/2010-103 zo dňa 27.09.2011 bol zamietnutý návrh PSSVL O. „v likvidácii“ a M. U. na určenie neplatnosti Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy do užívania POD Radola
ustanovenia zákona č. 504/2003 Zb. o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 10.01.2005, ako aj o neplatnosti Dohody o prenechaní poľnohospodárskej pôdy do dočasného užívania POD Radola zo dňa 10.01.
ustanovenia zákona č. 504/2003 Zb. o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 10.01.
čl. 58 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 je vylúčená z poskytovania podpory vo výške 15 843,61 eura, pričom táto čiastka sa odpočíta od podpory, na ktoré má farmár oprávnenie v súvislosti so žiadosťami predloženými v priebehu troch rokov nasledujúcich po roku vylúčenia (ak je rozdiel medzi deklarovanou plochou a plochou určenou - stanovenou väčší ako 50%, poľnohospodár sa vylučuje z prijímania pomoci až do výšky rovnajúcej sa sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi deklarovanou plochou a plochou stanovenou, pričom táto čiastka sa odpočíta od plochy, na ktorú má farmár oprávnenie v súvislosti so žiadosťami predloženými v priebehu troch rokov nasledujúcich po roku vylúčenia). Pre LFA z deklarovanej plochy 101,98 ha (skupina H2) stanovila PPA celkovú užívanú plochu na 0,00 ha a celkovú nadmernú deklaráciu na 101,98 ha, t j. 100% užívanej plochy. Žalobkyňa teda nie je oprávnená na poskytnutie vyrovnávacieho príspevku na znevýhodnené oblasti v zmysle § 57 ods. 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 499/2008 Z.z.,
ktorého žiadosť o poskytnutie vyrovnávacieho príspevku môže podať len žiadateľ, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť vo vlastnom mene na ploche najmenej 1ha poľnohospodárskej pôdy v znevýhodnenej oblasti vedenej v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu pozemku s výmerou najmenej 0,3 ha obhospodarovanej pôdy jedným žiadateľom. Zároveň je žalobkyňa vylúčená z poskytovania podpory vo výške 11 187,21 eura v zmysle čl. 16 nariadenia Komisie (ES) č. 65/
ktorých „rozhodujúcim faktorom pre to, komu bude poskytnutá dotácia, nemusí byť ani platná nájomná zmluva, ale skutočnosť, kto pozemky v danom roku užíval“. Žalobkyňa ako preukázanie skutočnosti, že sporné diely užívala, predložila platobnej agentúre potvrdenie nájomcu sporných dielov (PSSVL O.),
ktorého predmetné sporné diely v dotknutom období užívala výlučne žalobkyňa. O odvolaní žalobkyne bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 18.07.2013 č.z.: 20661/2013, č.sp.: 3216/2013-640 tak, že odvolanie žalobkyne bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie PPA zo dňa 22.05.2013 bolo potvrdené. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že správy z kontroly na mieste neobsahujú žiadnu informáciu o nadmernej snehovej pokrývke na sporných dieloch. Kontrolná skupina počas kontroly na mieste nevyhotovila žiadne fotografie, a preto nie sú súčasťou správy z kontroly na mieste a nemôžu byť zaslané žalobkyni. Žalovaný následne zistil, že fotky priložené k odvolaniu, ktoré zobrazujú snehové pokrývky na sporných dieloch, obsahujú okrem iného údaje,
ktorých boli vyhotovené v dňoch 17.03.2010 - 18.03.
názoru žalobkyne žalovaný túto skutočnosť v preskúmavanom rozhodnutí účelovo znegoval tím, že sa uspokojil s tvrdením, že kontrolná skupina počas kontroly na mieste nevyhotovila žiadne fotografie, a preto nie sú ani súčasťou správy. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že toto konštatovanie sa nezakladá na pravde, nakoľko fotografie z predloženej kontroly boli robené. Ak by predmetom kontroly malo byť skutočne zistenie faktického obhospodarovania dielov, tak potom ani žalovaný, ani prvostupňový správny orgán doteraz ani jediný raz nevykonali kontrolu v čase vegetácie, kedy sa dá skutočne a objektívne zistiť reálny stav veci. V tomto prípade je právne irelevantné, že POD Radola predložilo kontrolnej skupine šesť výkazov prác vykonaných na sporných dieloch v júni 2011 a umožnilo nahliadnutie do evidencie o vlastnostiach striedaní plodín, agrotechnike a hnojení pozemku v priebehu desiatich rokov (kniha honov), pretože takéto a podobné doklady, ktoré nikto nikdy neverifikuje je možné vyhotoviť a predložiť na nahliadnutie,
potreby na splnenie vopred dohodnutého účelu, pre ktorý sa vyhotovujú. Žalobkyňa namietala, že relevantnosť uvedených dokladov preukazujúcich hospodárenie POD Radola na sporných dieloch sa preukázala počas kontroly v teréne, keďže kontroly sa vykonávali výlučne iba v čase vegetačného kľudu.
žalobkyne nebolo možné zistiť aké práce vykonávali zamestnanci POD Radola v mesiaci jún 2011, nakoľko na týchto pozemkoch pásla dobytok a dorábala seno, čo zdokumentovala aj kontrole. Žalovaný ako dôkaz vyhodnotil tú skutočnosť, že POD Radola zaplatilo obci povinnú daň z nehnuteľnosti, pričom táto skutočnosť
žalobkyne nie je a nemôže byť dôkazom preukazujúcim skutočné užívanie pozemkov, pretože ak POD Radola dostalo podporu v takej výške, ako ju dostalo, tak malo z čoho zaplatiť daň z nehnuteľností. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za účelové a formálne, vydané v rozpore s ustanovením § 32 ods. 1 správneho poriadku, pretože nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci a neboli ani naplnené ustanovenia § 34 správneho poriadku, keďže žalobkyňou predložené doklady ako dôkazy neboli v konaní vôbec brané do úvahy a neboli ani vyhodnotené. Žalobkyňa s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 02.12.2013 uviedol, že návrh žalobkyne považuje za nedôvodný. Žalovaný v správnom konaní rozhodol o podanom odvolaní žalobkyne voči rozhodnutiu PPA č. 500/2525/1704/2011 zo dňa 22.05.2011 tak, že toto zamietol, nakoľko konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považuje za zákonné a pri jeho vydávaní nebola žalobkyňa ukrátená na svojich právach. Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobkyne, že žalovaný nevychádzal z fotografického materiálu z vykonanej kontroly na mieste. Žalovaný preštudoval predmetnú správu z kontroly na mieste ako aj celý administratívny spis a zistil, že predmetný spis neobsahuje žiadny fotografický materiál z predmetnej kontroly na mieste. Vypracovaná správa z kontroly na mieste a vyžiadané stanoviská k predmetnej kontrole na mieste zo dňa 09.07.2012 a 21.11.2012, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu žiadateľa, neobsahujú informácie o nadmernej snehovej pokrývke, ktorá by znemožnila kontrolu dielov pôdnych bokov. Fotografie, ktoré priložila žalobkyňa k odvolaniu, majú dátum vyhotovenia v dňoch 17.03.2010 - 18.03.2010, a preto tvrdenie žalobkyne považuje žalovaný za zavádzajúce. Kontrola predložených žiadostí na poskytovanie podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb sa vykonáva
488/2010 Z.z. prostredníctvom integrovaného administratívneho a kontrolného systému v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. Žalovaný má za to, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa náležitým spôsobom zaoberal skutkovým stavom, ktorý zistila kontrolná skupina počas predmetnej kontroly na mieste. Náležitým spôsobom bola preskúmaná správa z predmetnej kontroly na mieste, vrátane príloh ako aj stanoviská, na základe čoho žalovaný došiel k záveru, že predmetnou kontrolou na mieste sa v zmysle citovaného ustanovenia zaistilo efektívne overenie dodržiavania podmienok poskytovania podpory v poľnohospodárstve. Posúdenie skutočností, či sa na sporných dieloch nachádza snehová pokrývka počas kontroly na mieste predstavoval len jeden z bodov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zistenie skutočného stavu veci bolo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okrem iného posudzované na základe námietok žalobkyne uvedených v odvolaní v súvislosti s predloženými dôkazmi, ako aj ďalšími relevantnými dokumentmi, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu (Správa z kontroly na mieste
čl. 32 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009, Stanovisko k vykonanej kontroly na mieste zo dňa 09.07.2012, Stanovisko k vykonanej kontrole na mieste zo dňa 21.11.2012, Výsledky doplneného konania, Rozhodnutie žalovaného č.z. 20661/2013, č. sp. 3216/2013). Žalovaný považuje za relevantné doklady preukazujúce obhospodarovanie v jeho žiadosti deklarovanej poľnohospodárskej pôdy, ktorú každý žiadateľ o podporu formou jednotnej platby na plochu uvádza v tzv. jednotnej žiadosti, predovšetkým výkazy prác vykonaných na sporných kultúrnych dieloch, evidenciu o vlastnostiach, striedaní plodín, agrotechnike a hnojení pozemku (kniha honov) a doklad o zaplatení dane z poľnohospodárskych pozemkov obecnému úradu. Zo správy z kontroly na mieste je
názoru žalovaného zjavné, že sporný subjekt počas výkonu kontroly na mieste predložil kontrolnej skupine 6 výkazov prác vykonaných na sporných dieloch v júni
ustanovenia § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 1 OSP zamietol. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov a dôvodov uvedených v žalobe dospel k zhodnému záveru ako krajský súd, že žalovaný v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem a vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný vo veci rozhodol vecne a právne správne a preskúmavané rozhodnutie aj náležite odôvodnil, z ktorých dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil ako súladné so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného č.z.: 20661/2013, č.sp.: 3216/2013-640 zo dňa 18.07.2013, ako aj postup mu predchádzajúci, ktorým žalovaný správny orgán potvrdil rozhodnutie PPA č. 500/2525/17204/2011 zo dňa 22.05.2013, ktorým prvostupňový správny orgán neschválil poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach v zmysle § 57 nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z.z. a súčasne vylúčil žalobkyňu z poskytovania podpory vo výške 27 030,82 eura s tým, že táto čiastka sa odpočíta od podpory, na ktorú má žalobkyňa oprávnenie v súvislosti so žiadosťami predloženými v priebehu troch rokov nasledujúcich po roku vylúčenia, sú v medziach žaloby v súlade so zákonom. Odvolací súd k opätovnej námietke žalobkyne uvedenej v odôvodnení jej odvolania o kontrole na mieste vykonanej v nevhodnom období v čase vegetačného kľudu uvádza, že pokiaľ ide o vykonávanie kontroly žalovaným, v zákone č. 488/2010 Z.z. ani v príslušných nariadeniach komisie č. 1122/2009 a č. 65/2011 EÚ nie je uvedené obmedzenie vykonávania kontroly na niektoré obdobia roka. V čl. 14 bod 1. nariadenia komisie č. 65/2011 (Všeobecné zásady týkajúce sa kontrol na mieste) je uvedené, že kontroly na mieste sú rozvrhnuté na celý rok na základe analýzy rizík, ktoré rozličné záväzky predstavujú v rámci každého opatrenia na rozvoj vidieka. Navyše správy z kontroly na mieste neobsahujú žiadnu informáciu o nadmernej snehovej pokrývke na sporných dieloch. Fotky priložené žalobkyňou k odvolaniu, ktoré zobrazujú snehové pokrývky na sporných dieloch, obsahujú okrem iného údaje,
ktorých boli vyhotovené v dňoch 17.03.2010 - 18.03.2010. Vzhľadom na skutočnosť, že u žalobkyne sa vedie konanie o jednotnej žiadosti na rok 2011, sú fotografie priložené k odvolaniu irelevantné, nakoľko nepreukazujú skutkový stav v čase vykonania kontroly na mieste dňa 03.04.2012 u žalobkyne, resp. v dňoch 03.-05.04.2012 u POD Radola. K námietke žalobkyne o úplnom nepovšimnutí ňou predložených dokladov zo strany žalovaného, ktoré sú súčasťou doplnenia jej odvolania zo dňa 28.01.2013 odvolací súd uvádza, že
čl. 28 ods. 2 nariadenia komisie č. 1122/2009 v prípade náznakov nezrovnalostí zistených krížovými kontrolami sú predmetom následných kontrol, a to akýmikoľvek inými vhodnými administratívnymi postupmi, prípadne kontrolou na mieste. Predložené dôkazy žalobkyne nepreukazujú vykázanie úžitkov v nejakom zázname o činnosti žalobkyne na predmetných pozemkoch, ani platenie daní z užívania pozemkov v porovnaní so subjektom POD Radola. Na základe pretrvávajúceho rozporu po krížovej kontrole sa uskutočnila dňa 03.04.2012 vyššie uvedená kontrola na mieste v súlade s čl. 28 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009, ktorá sa týkala všetkých 18 sporných dielov (C. 5319/1, 5322/1, 6204/1, 6207/1, 6305/1, 6308/1, 6312/1, 6317/1, 7101/1, 7105/1, 7106/1, 7201/1, 7202/1, 7203/1, 7204/1, 7205/1, 7206/1, 7207/1) ako aj dielu pôdneho bloku (C. 7102/1). V súlade s čl. 32 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 bola z vykonanej kontroly na mieste vypracovaná správa z kontroly na mieste u žalobkyne dňa 03.04.
ustanovenia zákona č. 504/2003 Zb. o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 10.01.2005, ako aj o neplatnosti Dohody o prenechaní poľnohospodárskej pôdy do dočasného užívania POD Radola zo dňa 10.01.
1 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. žiadateľ o priamu platbu je povinný na požiadanie platobnej agentúry riadne preukázať vlastnícky vzťah, nájomný vzťah alebo užívateľský vzťah k pôde, čo sa žalobkyni nepodarilo. Odvolací súd je ďalej toho názoru, že uhradenie dane z nehnuteľnosti za pozemky v katastrálnom území obce O. POD Radola, predstavuje jeden z dôkazov, ktorý v súvislosti s predloženými dokladmi preukazujúcimi obhospodarovanie sporných dielov POD Radola a zisteniami kontrolnou skupinou v teréne počas výkonu kontroly na mieste, dokazuje tú skutočnosť, že sporné diely neužívala žalobkyňa, ale POD Radola. Žiadosť o priamu platbu môže podať PPA osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť na území Slovenskej republiky. Výkon poľnohospodárskej činnosti a obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy, t. j. užívanie poľnohospodárskej pôdy, ktorú žalobkyňa deklaruje v jednotnej žiadosti, patrí medzi základné podmienky na poskytnutie podpory formou SAPS. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že žalovaný mal na základe vyššie uvedených skutočností dostatočne preukázané, že sporné diely neboli v roku podania žiadosti užívané žalobkyňou.
žalobkyne na odstránenie rozporov bolo povinnosťou správnych orgánov vykonať všetky dostupné dôkazy, aj tie, ktoré účastníci konania nenavrhli. Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že je právom správneho orgánu, ktorý vedie správne konanie, rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná. Je na úvahe správneho orgánu rozhodnúť, či určitý dôkaz treba alebo netreba vykonať (§ 32 správneho poriadku). Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní, taktiež zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania (§ 4 ods. 3 posledná veta správneho poriadku). Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 2). Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis (napríklad rozsudok NS SR sp.zn. 2Sžo/55/2008 zo dňa 22.04.2009, sp. zn. 2Sž-o-KS/92/2006 zo dňa 20.06.2006, sp. zn. 2Sžo/83/2007 zo dňa 25.06.2008, sp. zn. 2Sžo/133/2007 zo dňa 01.08.2008). V danom prípade najvyšší súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu a konštatuje, že správne orgány si obstarali dostatok podkladov, o ktoré mohli oprieť svoje rozhodnutie, pri vyhodnotení vykonaných dôkazov postupovali
zásad logického myslenia a v súlade s pravidlom zakotveným v § 34 ods. 4 a ods. 5 správneho poriadku, keď tieto zhodnotili jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach.
krajského súdu prvostupňový správny orgán reagoval na všetky námietky vznesené v konaní žalobkyňou a taktiež žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vyrovnal so všetkými odvolacími námietkami žalobkyne. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd krajský, že v správnom konaní bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k správnym právnym záverom. K námietke žalovaného o oneskorene podanom odvolaní žalobkyne najvyšší súd uvádza, že predmetný rozsudok krajského súdu bol žalobkyni platne doručený prostredníctvom jej právneho zástupcu dňa 06.10.
1 OSP odvolateľa na jej odstránenie, a to v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Z uvedeného vyplýva, že ak k odstráneniu vady odvolania dôjde do rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolanie je bezvadné a vec musí byť na jeho podklade podrobená odvolaciemu prieskumu (§ 154 ods. 1 OSP s použitím § 211 OSP). Je bez právneho významu, či k odstráneniu vady došlo po uplynutí odvolacej lehoty (napríklad rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/195/2005 zo dňa 22.11.2005). V danom prípade žalobkyňa vady odvolania odstránila ešte pred predložením veci odvolaciemu súdu. Ak by napriek tomu odvolací súd uznesením odvolanie odmietol pre nesplnenie zákonných podmienok upravujúcich náležitosti odvolania (§ 218 ods. 1 písm. d/ OSP), hoci odvolanie v čase rozhodovania už nemalo vady, odňal by žalobkyni možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ OSP. Odvolací súd zaoberajúc sa námietkami vznesenými v podanom odvolaní a po ich vyhodnotení vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považoval právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za vecne správne. Žalobkyňa v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné argumenty, pre ktoré by bolo potrebné dospieť k názoru o nesprávnosti právneho záveru krajského súdu. Krajský súd sa dostatočným a náležitým spôsobom vysporiadal s obsahom žaloby, pričom s jeho právnym posúdením veci sa stotožnil aj odvolací súd. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pretože krajský súd vo veci rozhodol po vecnej i právnej stránke správne. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a
1 OSP tak, že žalobkyni ich náhradu pre neúspech v odvolacom konaní nepriznal a úspešnému žalovanému ich náhrada neprináleží. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.