← Slovensko

o zaplatenie 475 189,40,- Sk s prísl.

Najvyšší súd 6 Obdo 43/2007 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej v právnej veci žalobcu: K.N., s.r.o., P.X., B., IČO: X., proti žalovanému: 1./ M.T., spol. s r.o. T.X., M., zast. JUDr. M. H., advokátom so sídlom N.X., M., žalovanému 2/ D. a.s., L.X., M.,, zast. JUDr. M. K., advokátom so sídlom N. S. M. o zaplatenie 475 189,40,- Sk s prísl. vedenej na Okresnom súde v Michalovciach pod sp. zn.: 18 Cb 46/2004, na odvolanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

  1. marca 2007, č.k.: 3 Cob 49/2006-159, takto r o z h o d o l : Dovolanie žalovaného 1/ sa z a m i e t a. Dovolacie konanie o dovolaní žalovaného 2/ sa z a s t a v u j e. Žalobcovi sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Michalovciach rozsudkom z
  2. februára 2006, č.k.: 18 Cb 46/2004- 104 žalobu žalobcu o zaplatenie 475 189,40,- Sk s prísl. titulom náhrady škody zamietol, žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému 1/ trovy konania vo výške 72 783,- Sk a žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. 6 Obdo 43/2007 2 Prvostupňový súd mal za preukázane, že na základe rámcovej prepravnej zmluvy o preprave a prekládke tovaru uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou B. D. A. P., s.r.o., (ďalej len „B.“) si obchodná spoločnosť B. objednala prepravu tovaru z M. do poľského mesta L. Žalobca na základe zmluvy prepravu objednal u žalovaného 1/ a tento u žalovaného 2/. Počas realizácie prepravy žalovaným 2/ došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bol prepravovaný tovar poškodený. Obchodná spoločnosť B. si náhradu škody vo výške 3 424 597,80,- Sk uplatnila u žalobcu. Žalovaná suma vo výške 475 189,40,- Sk tak predstavuje neuhradenú časť po likvidácii škody poisťovňou N., v ktorej bol žalovaný 2/ poistený. Túto sumu spoločnosť B. vyfakturoval žalobcovi a tento ju vyfakturoval žalovanému 1/. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uplatnili námietku premlčania práva žalobcu na zaplatenie žalovanej peňažnej sumy, keďže toto právo nebolo uplatnené v jednoročnej premlčacej lehote. Vzťah medzi účastníkmi konania súd prvého stupňa posúdil podľa Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Dokladom o jej uzatvorení je tak nákladný list, v ktorom je ako odosielateľ uvedená obchodná spoločnosť B. a ako dopravca je uvedený žalovaný 2/. Žalobca nepreukázal, že má uzatvorenú zmluvu o preprave so žalovaným 1/. Prvostupňový súd dospel k názoru, že žaloba bola súdu doručená po uplynutí premlčacej doby, a preto žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalobcu rozsudkom z
  3. februára 2006, č.k.: 18 Cb 46/2004-104 tak, že žalovanému v
  4. a
  5. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 397 516,91,- Sk s 10% ročným úrokom z omeškania od
  6. mája 2005 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a žalovanému 1/ uložil aj povinnosť zaplatiť žalobcovi 10% ročný úrok zo sumy 397 516,91,- Sk od
  7. marca 2004 do
  8. mája
  9. V prevyšujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zároveň uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne trovy konania vo výške 108 470,- Sk spoločne a nerozdielne. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že v konaní bolo preukázane, že žalobca u žalovaného 1/ predmetnú prepravu objednal, a to vo svojom mene, na svoj účet. Žalovaný 1/ nepredložil dôkaz o tom, že v súlade s objednávkou žalobcu ho informoval o tom, že prepravu zabezpečuje iným dopravcom. Taktiež odvolací súd mal preukázané, že v priebehu prepravy tovaru došlo k jeho poškodeniu pri dopravnej nehode spôsobenej 6 Obdo 43/2007 3 žalovaným 2/. Výška škody spôsobená odosielateľovi nebola v konaní pred súdom prvého stupňa riešená, odvolací súd preto ako predbežnú otázku posudzoval, či a v akej výške vzniklo odosielateľovi – obchodnej spoločnosti B. právo na náhradu škody. Odvolací súd pri určení výšky škody vychádzal z jej vyčíslenia N., ktorá vychádzala z hodnoty v proforma faktúre vystavenej spoločnosťou B., ako odosielateľom, vo výške 66 943,49 EUR, čo v prepočte činí 2 750 975,77,- Sk. Uvedenú sumu odvolací súd považoval za hodnotu zásielky v čase, keď bola odovzdaná na prepravu. Žalobcom vyčíslenú škodu vo výške 82 612,- EUR (68 843,49 EUR+20% DPH) odvolací súd považoval za nepreukázanú. Zničená zásielka v hodnote 100 863,- Sk bola odovzdaná odosielateľovi, v tejto výške teda odosielateľovi nevznikla škoda. Suma 2 256 596,- Sk bola odosielateľovi uhradená a neuhradená zostala suma 397 516,91,- Sk čo predstavuje 15% spoluúčasť žalovaného 2/, ktorý škodu spôsobil. Keďže preprava tovaru bola uskutočnená zo Slovenskej republiky do Poľska, daný vzťah odvolací súd posudzoval podľa DOHOVORU o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Žalobcom podľa čl. 17 CMR vznikla povinnosť zaplatiť odosielateľovi titulom náhrady škody spôsobenej poškodením zásielky, sumu 397 516,91,- Sk. Uvedenú sumu, v rámci sumy 475 189,40,- Sk, žalobca uhradil spoločnosti B. dňa
  10. marca 2004 (č.l. 74). Žalobcovi, ktorý predmetnú prepravu ďalej zabezpečil u žalovaného 1/ a tento následne u žalovaného 2/ vzniklo právo na náhradu uvedenej škody. V prejednávanej veci odvolací súd posudzoval vzťah medzi odosielateľom a žalobcom, ako dopravcom, podľa CMR – čl.
  11. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil odvolací súd podľa Obchodného zákonníka (§ 427, 440 Obch. zák.). Námietka premlčania vznesená žalovanými bola odvolacím súdom skúmaná – podľa CMR je jednoročná a začína plynúť dňom skutočného zaplatenia náhrady, keďže súdne rozhodnutie, ktorým by bola určená výška škody, nie je (čl. 39 ods. 4 CMR). Žalobca uhradil odosielateľovi titulom náhrady škody sumu 11 558,13 EUR dňa
  12. marca 2004 (475 189,40,- Sk) a voči žalovanému 1/ si svoj nárok v uvedenej výške uplatnil žalobou doručenou súdu
  13. marca 2004 a voči žalovanému 2/
  14. augusta 2004 resp. podaním z
  15. septembra
  16. Premlčacia lehota žalobcovi by uplynula dňom
  17. marca
  18. Z uvedeného vyplýva, že námietka premlčania vznesená žalovanými nie je dôvodná. Úrok z omeškania posúdil podľa ust. § 369 Obch. zák. v spojitosti s ust. § 502 Obch. zák. Odvolací súd zistil, že v roku 2002 banky poskytovali úvery za úroky cca 9%, a preto žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 10% ročne. 6 Obdo 43/2007 4 Žalobcovi vznikla škoda
  19. marca 2004 a od tohto dňa má žalobca nárok na úrok z omeškania až do začatia konania t.j. od
  20. marca 2004, vo vzťahu žalovanému 1/ a vo vzťahu k žalovanému v
  21. rade od
  22. mája
  23. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 ods. 1 OSP zmenil tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 397 516,91,- Sk s 10% ročným úrokom od
  24. mája 2005 do zaplatenia spoločne a nerozdielne a žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 10% úrok z omeškania zo sumy 397 516,91,- Sk od
  25. marca 2004 do
  26. mája
  27. V prevyšujúcej časti odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 OSP ako vecne správny. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 OSP. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný v
  28. rade a žalovaný v
  29. rade. Žalovaný v
  30. rade písomným podaním z
  31. novembra 2007 vzal svoje dovolanie v plnom rozsahu späť. Žalovaný v
  32. rade namietol nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom podľa § 241 ods. 2 písm. c/ OSP. Dovolaním napadol rozhodnutie odvolacieho súdu v celom rozsahu. Podľa názoru dovolateľa je povinný škodu nahradiť žalovaný 2/, nakoľko ju svojím konaním spôsobil. Rovnako namietol spôsob vyčíslenia škody odvolacím súdom a taktiež, že nárok žalobcu na zaplatenie škody je premlčaný. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca sa písomne k dovolaniu žalovaného 1/ nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) po zistení, že dovolanie žalovaných bolo podané včas a jeho prípustnosť je daná podľa ust. § 238 ods. 1 OSP, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné. Dovolateľ – žalovaný v 1.rade ako dôvod podania dovolania uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom poúdení veci - § 241 ods. 2 písm. c/ OSP. Nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. c/ OSP môže spočívať v tom, že súd na správne zistený skutkový stav veci aplikoval nesprávny právny predpis, alebo že správne použitý predpis nesprávne vyložil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd sa stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu, že na predmetný spor sa vzťahuje DOHOVOR o prepravnej zmluve 6 Obdo 43/2007 5 v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (ďalej len CMR), keďže preprava tovaru bola uskutočnená zo Slovenskej republiky do Poľska. Žalobca, ako dopravca, má so spoločnosťou P. s.r.o. M. uzatvorenú rámcovú zmluvu o preprave a prekládke domácich spotrebičov z
  33. januára 2002, ktorá žalobcovi umožňovala plnenie prepravy pre B. aj poverením tretej osoby (č.l. 2.
  34. zmluvy). Žalobca si
  35. novembra 2002 objednal u žalovaného 1/ dopravu zásielky s miestom nakládky B., M. s dátumom nakládky
  36. novembra 2002 a miestom vykládky B., L. s dátumom vykládky
  37. novembra
  38. Žalobca výslovne žiadal žalovaného 1/ o odsúhlasenie v prípade poskytnutia iného vozidla ako vlastného pred nakládkou. Žalovaný 1/ si objednal uskutočnenie prepravy u žalovaného 2/. Žalobca v objednávke zo
  39. novembra 2002 žiadal u žalovaného 1/, aby preprava bola vykonaná v mene žalobcu a na jeho účet. Dovolací súd preto poukazuje na čl. 4 CMR, podľa ktorého dokladom o uzatvorení prepravnej zmluvy je síce nákladný list, ale ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá. V konaní bolo preukazované nákladným listom č. 14 66 823, že odosielateľ je spoločnosť B., s.r.o. M., príjemca je spoločnosť B. L., a ako dopravca je uvedený žalovaný 2/. Žalovaný 1/ tvrdenie, že v súlade s objednávkou žalobcu, žalobcu telefonicky informoval, že prepravu zabezpečuje iným dopravcom, nepreukázal, žalobca takúto informáciu nemal. Podľa čl. 9 CMR žalovaný 2/ je uvedený v nákladnom liste ako dopravca, napriek tomu, že tam mal byť uvedený žalobca. Žalobca v súlade s čl. 3 CMR ako dopravca mohol plniť aj cestou svojich zástupcov, pričom za ich konanie a opomenutie zodpovedá. Dovolací súd sa preto stotožnil s názorom odvolacieho súdu, ktorý predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil podľa CMR. Rovnako dovolací súd sa stotožnil s postupom odvolacieho súdu, ktorý riešil ako predbežnú otázku výšku škody, pričom vychádzal z expertíznej správy spoločnosti I. S.. z
  40. februára 2002 (č.l. 60), z ktorej vychádzala i poisťovňa N. Proti tejto expertíznej správe ani žalovaný v
  41. a
  42. rade nenamietali výšku škody, námietky nevzniesli ani voči poisťovni N. resp. žiaden doklad v tomto smere nepredložili. Dovolateľ namietol výšku škody, v čom vidí jej nesprávnosť neodôvodnil ani nedoložil žiadnymi relevantnými dokladmi. 6 Obdo 43/2007 6 Odvolací súd sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania, právne závery odvolacieho súdu si dovolací súd osvojil poukazujúc na čl. 39 ods. 4 CMR, a to vo vzťahu odosielateľa – dopravca (B. – žalobca). Vzťah žalobca – žalovaný v
  43. a
  44. rade odvolací súd posúdil ako regresný vzťah podľa Obchodného zákonníka, a preto k námietke premlčania nemohol prihliadnuť, keďže 4 ročná premlčacia doba neuplynula. Ani v prípade počítania premlčacej lehoty podľa CMR, táto žalobcovi neuplynula. Dovolací súd konštatoval, že odvolací súd postupoval správne, keď k námietke premlčania neprihliadol. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ OSP nebol naplnený lebo v danej veci nemožno vyvodiť, žeby rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci. Z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu je rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti správny i v časti trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie podľa ust. § 243b ods. 1 OSP zamietol. Žalovaný v
  45. rade podal dovolanie v zákonom stanovenej lehote, ktoré podaním z
  46. novembra 2007 vzal v celom rozsahu späť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolacieho konanie o dovolaní žalovaného v
  47. rade zastavil podľa ust. § 243b ods. 4 OSP. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 243b ods. 4 OSP v spojení s ust. § 224 ods. 1 OSP a ust. § 142 ods. 1 OSP, a to podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní. Žalobcovi, ktorý mal úspech dovolacom konaní, náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže mu v dovolacom konaní žiadne nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa
  48. júla 2008 JUDr. Anna Marková, v. r. : predsedníčka senátu

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.