Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Sžo/48/2015 Identifikačné číslo spisu: 7013200118 Dátum vydania rozhodnutia: 06.07.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7013200118.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. Z. I., bytom S. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Slovenská 40, Prešov o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 1N 1771/12 zo
- novembra 2012, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sp/6/2013-91 z
- januára 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sp/6/2013-91 z
- januára 2015 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. Odôvodnenie Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil tým, že faktor bezúspešnosti je už judikovaný v rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sp/6/2013-27 z
- apríla 2013, ako aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- septembra 2014, sp. zn. 2Sžo/39/
- Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudol právoplatnosť
- októbra 2014 a navrhovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov až
- októbra 2014 v konaní, ktoré bolo pre navrhovateľa neúspešne skončené
- októbra
- Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že uznesenie krajského súdu je nesprávne a nezákonné v celom rozsahu a porušuje zásady spravodlivosti a nestrannosti súdnictva. V odvolaní namieta, že nikto nerozhodol o jeho odvolaní zo dňa
- októbra 2014 proti uzneseniu 1Sp/6/2013-55 zo dňa
- októbra 2014 a uvádza, že odporca postaviac svoje rozhodnutia na zrejmej bezúspešnosti absolútne neposúdil všetky relevantné skutočnosti pre vyhodnotenie žiadosti navrhovateľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250 ods. 2 OSP) a dospel záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené. Podľa § 219 ods. l OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP). Závery o zrejmej bezúspešnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil už v rozsudku č. k. 2Sžo/39/2013-50 z
- septembra 2014, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sp/6/2013-27 z
- apríla 2013, a preto sa nimi v tomto rozhodnutí nebude zaoberať. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že o jeho odvolaní zo dňa
- októbra 2014 proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 1Sp/6/2013-55 zo dňa
- októbra 2014 doposiaľ nebolo rozhodnuté, najvyšší súd dodáva, že navrhovateľ na výzvu krajského súdu zo dňa
- októbra 2014 reagoval podaním označeným ako „odvolanie“, v ktorom vyslovil domnienku, že v jeho prípade sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľ bol následne vyzvaný, aby v prípade, ak svojim podaním mienil požiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov, doručil súdu návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 OSP. Na uvedenú výzvu navrhovateľ doručil krajskému súdu žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorú následne doplnil tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníka konania. Podľa § 41 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Krajský súd postupoval správne, ak na základe podania z
- októbra 2014 vyzval navrhovateľa na oznámenie, či svojim podaním mieni podať návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov, čo navrhovateľ reakciou na uvedenú výzvu aj potvrdil samotným návrhom, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č. k. 1Sp/6/2013-91 zo dňa
- januára
- Námietka navrhovateľa, že o jeho odvolaní nebolo rozhodnuté, je teda neopodstatnená. So zreteľom aj na dôvody vyššie uvedené sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovými ako aj právnymi závermi krajského súdu a jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP, keď neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal a odporcovi náhrada trov odvolacieho konania neprináleží. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.