ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už
tohto zákona. Keďže však dovolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť
právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda
príslušných ustanovení O.s.p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.). 5. Najvyšší súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 420 C.s.p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.), a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. 6.
právneho stavu účinného do
ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. 8. Dovolanie žalobcu by bolo prípustné iba vtedy, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/, c/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. 9.
názoru žalobcu mu postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O prípad odňatia možnosti pred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku
2 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod (R 50/1997). So zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie konania boli v danom prípade dané procesné predpoklady. 10.
1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb“) v znení účinnom do 31.10.2015 poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní
osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.
1 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
úpravy v spise žalobca bol povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 1 058 € (č. l. 8 spisu). Súd prvej inštancie uznesením z
dovolacieho súdu v posudzovanej veci súdy nižších stupňov pri skúmaní poplatkovej povinnosti žalobcu postupovali v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, resp. so zákonom č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Nemožno im vytýkať ako nesprávny procesný postup, pokiaľ vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci vzhľadom len k čiastočnému oslobodeniu žalobcovi vznikla povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka. Odvolací súd správne vychádzal zo zistenia, že pri existencii čiastočného oslobodenia od súdnych poplatkov, výzva na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo veci samej bola žalobcovi riadne doručená a že žalobca ani na jej základe súdny poplatok napriek poučeniu súdny poplatok nezaplatil v požadovanej sume. Procesne nepochybil, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, neprihliadnuc pritom na skutočnosť, že súdny poplatok bol žalobcom uhradený len čiastočne. Rozhodnutie odvolacieho súdu plne rešpektuje doterajšiu judikatúru (R 22/98, R 6/2006). Dovolací súd nenachádza dôvody pre ktoré by sa mal od nej odkloniť. Je potrebné uviesť, že zákon o súdnych poplatkoch čiastočné splnenie poplatkovej povinnosti bez ďalšieho (automaticky) nepriradzuje k žiadnej časti uplatnenému nároku a to ani pokiaľ ide o peniazmi vyjadrené nároky, nehľadiac na to, že napríklad pri žalobách o určení práva, či právneho vzťahu je to obzvlášť problematické. V sporovom konaní (čo je aj tento prípad) platí pravidlo, že so žalobou smie disponovať výlučne len žalobca (dominus litis), nie však súd. Pokiaľ právny predpis neustanovuje niečo iné, nemôže súd z čiastočného splnenia poplatkovej povinnosti vyvodzovať právne následky pre niektorú časť žalobou uplatneného nároku. V normatívnej rovine nenachádzame oporu pre prípadné názory, ktoré čiastočnému splneniu poplatkovej povinnosti pripisujú domnelé účinky späťvzatia žaloby nad rámec splnenej poplatkovej povinnosti spojené s oprávnením súdu zastaviť konanie len v určitej časti uplatneného nároku. Rešpektovanie tohto pravidla je vyjadrením zmyslu takej interpretácie pôvodnej i súčasnej právnej úpravy ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., že pokiaľ nebude súdny poplatok zaplatený v súdom požadovanej (a zákonom zodpovedajúcej) výške, súd musí konanie o celom uplatnenom nároku zastaviť; pritom nie je významné v akej výške ešte zostal súdny poplatok neuhradený a ani to, či poplatníkovi (ne)bolo prípadne súdom priznané čiastočné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov (§ 138 O.s.p., resp. § 254 CSP). Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2009 sp. zn. 1 Cdo 1/2009 predstavuje ojedinelý prípad vybočenia z doterajšej judikatúry a jeho závery nezaznamenali
názoru dovolacieho súdu relevanciu hodnú nasledovania v rozhodovacej praxi všeobecných súdov; naviac v uvedenom rozhodnutí išlo o výraznú odlišnosť, žalobca sa domáhal ochrany osobnosti spolu s náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch a poplatková povinnosť z návrhu na začatie konania bola splnená t. j. žalobca zaplatil pevnú sadzbu poplatku z návrhu na ochranu osobnosti a percentuálnu sadzbu z náhrady nemajetkovej ujmy, hoc nie vo výške, ktorá zodpovedala sume určenej sadzobníkom zákona o súdnych poplatkoch. 14. Úprava poplatkovej povinnosti predstavuje jeden zo základných aspektov podmieňujúcich právo na súdnu ochranu
1 ústavy. Ak zákon v tomto smere ustanovil pevné a jasné pravidlá umožňujúce prístup k súdu taktiež splnením v ňom obsiahnutých podmienok, potom tieto podmienky musí akceptovať nielen každý, kto sa dovoláva práva na súdnu ochranu, ale rovnako a v neposlednom rade aj štát prostredníctvom orgánu súdnej moci. (pozri bližšie IV. ÚS 387/2010). Ústava vo svojom čl. 46 ods. 1 negarantuje právo na bezplatné súdne konanie, a preto pokiaľ právna úprava podmieňuje súdnu alebo inú právnu ochranu uhradením súdneho poplatku, nesplnenie tejto zákonnej podmienky zo strany účastníka konania z vlastného podnetu, resp. na výzvu súdu neznamená porušenie práva na súdnu ochranu ( IV. ÚS 18/04). 15. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je prípustné
a v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia žalobcom namietanej procesnej vady (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a nevyšli najavo ani ďalšie procesné vady vymenované v § 237 O.s.p. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu, ako dovolanie smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.). 16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.