1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť z dôvodu závažných procesných pochybení. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôvodov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov. Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, pričom možnosť konať pred súdom prvého stupňa je účastníkovi odňatá vždy, ak jeho rozhodnutie neposkytuje účastníkovi konania dostatočné argumenty preukazujúce zákonnosť jeho rozhodnutia alebo postupu. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného (
rozhodnutím správcu dane), ktorým žalobcovi znížil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010, pretože mu neuznal v plnej výške odpočítanie dane za reklamné služby prijaté na základe Zmluvy o reklame č. 1/2010 od dodávateľa služby, Mestského Futbalového Klubu Košice a.s. Správca dane akceptoval pôvodnú cenu za reklamné služby dohodnutú v Zmluve o reklame č. 1/2010, avšak neuznal zvýšenie ceny, ku ktorému došlo dodatkami č. 1 a 2 k Zmluve o reklame č. 1/2010. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ozrejmil, z akých skutočností a dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že navýšenie ceny v zdaňovacom období november 2010 nebolo viazané na poskytnutie žiadneho ďalšieho plnenia alebo služby. Krajský súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., podľa ktorého súd zruší napadnuté rozhodnutie a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že z hľadiska uplatnenia nároku na odpočítanie dane je dôležité, že bola vystavená faktúra, podľa ktorej sa uskutočnil zdaniteľný obchod medzi dvomi platiteľmi DPH. Krajský súd dospel k záveru, že služba, na ktorú je viazaný vznik daňovej povinnosti, dodaná bola, a poukazovanie žalovaného na to, že v priebehu roku 2010 sa nemenil rozsah poskytovaných reklamných služieb, nie je právne relevantné. Dodatky k zmluve sa opierajú o zásadu zmluvnej voľnosti a pri určení ceny vychádzajú z rámcovej zmluvy o reklame, pretože reklama je prezentáciou produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Následne krajský súd konštatoval, že správne orgány nevyhodnotili listinné dôkazy dostatočne, a preto je žalované rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, lebo bol nedostatočne zistený aj skutkový stav veci. Na základe uvedeného najvyšší súd musí konštatovať, že krajský súd na jednej strane vyvodil z podkladov, o ktoré sa opieralo napadnuté rozhodnutie, opačný právny záver ako žalovaný, keď konštatoval, že „služba (v danom prípade reklama), s ktorou potom vzniká daňová povinnosť, dodaná bola, a to, že ako uvádza žalovaný, že v priebehu roku 2010 sa nemenil rozsah poskytovaných reklamných služieb, preto nie je právne relevantné“, na druhej strane však vyslovil záver, že dôkazy sú žalovaným nedostatočne vyhodnotené a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ak krajský súd v merite veci protirečil právnym záverom, ku ktorým dospel žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, nasvedčuje to tomu, že nesúhlasil s právnym posúdením veci žalovaným, čo zakladá zrušovací dôvod podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. Právne posúdenie skutočností, z ktorých žalovaný vychádzal, a ktoré vo svojom rozhodnutí vyhodnocoval, a potom následné konštatovanie, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ako aj pre nedostatočne zistený skutkový stav veci, spôsobuje vnútornú rozpornosť a nelogickosť odôvodnenia rozsudku krajského súdu. Ak krajský súd bol schopný posúdiť skutkové okolnosti a dôkazy a vyvodiť z nich právny záver relevantný pre danú vec, pričom pri svojom posúdení nevychádzal z iných dôkazov ako správny orgán vo svojom rozhodnutí, potom je konštatovanie o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia a nedostatočne zistenom skutkovom stave veci nepochopiteľné a neopodstatnené. Odvolací súd v napadnutom rozsudku nenašiel žiadne úvahy, kde by krajský súd uviedol, v čom vidí nezrozumiteľnosť rozhodnutia, resp. prečo považuje skutkový stav za nedostatočne zistený. Krajský súd v odôvodnení rozsudku dal odpoveď na spornú otázku v daňovom konaní, keď konštatoval, že reklamná služba, na ktorú je viazaný vznik daňovej povinnosti, dodaná bola, a poukazovanie žalovaného na to, že v priebehu roku 2010 sa nemenil rozsah poskytovaných reklamných služieb, nie je právne relevantné. Tento svoj právny záver však žiadnym spôsobom neodôvodnil, neuviedol žiadne logické argumenty, z ktorých by bolo možné zistiť, akým spôsobom krajský súd aplikoval konkrétne právne normy na konkrétne skutkové okolnosti, akými úvahami sa riadil pri vyhodnocovaní dôkazov. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, akým spôsobom žalovaný uvažoval a ako vyhodnotil skutkové okolnosti vo vzťahu k právnej úprave, keď dospel k záveru o neuznaní nadmerného odpočtu uplatneného žalobcom. V odôvodnení rozsudku krajského súdu však argumenty a úvahy tohto charakteru absolútne absentujú, a z jeho odôvodnenia teda vôbec nevyplýva, prečo krajský súd rozhodol tak ako rozhodol a akým spôsobom dospel k opačnému právnemu záveru ako žalovaný. Strohé konštatovanie krajského súdu, že „služba (v danom prípade reklama), s ktorou potom vzniká daňová povinnosť, dodaná bola, a to, že ako uvádza žalovaný, že v priebehu roku 2010 sa nemenil rozsah poskytovaných reklamných služieb, preto nie je právne relevantné“, je len záverečné rozhodnutie o spornej otázke v tomto konaní, ktorému však nepredchádzajú žiadne úvahy a argumenty, o ktoré by sa takéto konštatovanie opieralo. Na základe uvedeného senát Najvyššieho súdu SR skonštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorej je povinnosťou súdov uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
3 vety druhej O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a vec podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec v medziach podanej žaloby a argumentácie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, znova vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní. Súčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.