Obsah (8)

§ 247§ 244§ 250d§ 492§ 250b§ 24§ 25§ 250j

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Sžo/20/2015 Identifikačné číslo spisu: 4011200944 Dátum vydania rozhodnutia: 06.07.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

krajského súdu žaloba nezodpovedala správnej formulácii petitu žaloby v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, keďže nebol dodržaný postup

§ 247ods.

2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), t.j. nebol podaný riadny opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu, hoci to zákon pripúšťa. Žalobca sa skôr domáhal ochrany pred nečinnosťou prvostupňového správneho orgánu, lebo tvrdil, že mu nebolo doručené rozhodnutie. Krajský súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na preskúmanie rozhodnutia

§ 244a § 247 ods.

2 O.s.p., preto nemohol preskúmať zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, ktoré žalobca pripojil k návrhu a konanie

§ 250dods.

3 O.s.p. zastavil, pričom sa už nezaoberal existenciou ďalších podmienok

druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca zastúpený advokátom včas odvolanie v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože jeho povinnosťou bolo vykonať šetrenie o skutočnosti, kto prevzal prvostupňové rozhodnutie žalovaného a na základe zistených faktov opätovne vo veci rozhodnúť. Vytkol krajskému súdu, že sa vôbec nevysporiadal s ostatnými dôkazmi predloženými žalobcom, ale rozhodol iba na základe odpovede pošty, ktorá nevedela poskytnúť informácie a dospel k záveru o riadnom doručení rozhodnutia žalobcovi. Dôkaz, ktorý mal byť predložený Slovenskou poštou, nebol jediným relevantným dôkazom, ktorý by mal preukázať skutočnosť, že zásielka bola prevzatá oprávnenou osobou. Už v prvom odvolaní podrobne popísal skutočnosti preukazujúce, že rozhodnutie prevzala iná ako oprávnená osoba, predložil do spisu čestné vyhlásenie p. X. F. zo dňa

1. februára 2013, ktorá vyhlásila, že podpis na doručenke od odosielateľa Štátny ústav pre kontrolu liečiv adresovaný advokátskej kancelárii Mgr. Richard Mošať je jej, ako aj skutočnosť, že X. F. nebola zamestnancom advokátskej kancelárie Mgr. Richard Mošať ani osobou oprávnenou na preberanie doporučených zásielok. Všetky dôkazy ním predložené svedčia v jeho prospech a nikto v celom konaní tieto dôkazy súvisiace s doručovaním rozhodnutia nevyvrátil. Krajský súd mal vychádzať z dôkazov, ktoré boli v konaní predložené a nie z dôkazov, ktoré vlastnou nečinnosťou nezabezpečil (doklad Slovenskej pošty), a preto nemohli byť v konaní použité. Navrhol preto, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zmenil, uložil žalovanému doručiť napadnuté rozhodnutie žalobcovi a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Dňom
2. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

§ 492ods.

2 SSP, odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd z administratívneho spisu zistil, že Štátny ústav na kontrolu liečiv rozhodnutím č. 2795/2010/600 zo dňa

1. decembra 2010 v zmysle § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o posudzovaní zhody a v zmysle § 64 ods. 1 písm. f/ zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach nariadil žalobcovi stiahnuť z trhu zdravotnícku pomôcku - Grecian Formula vlasový kondicionér, kód ŠÚKL: P 79317, výrobca : Algol Chemical, C. A. Venezuela z dôvodu, že určený výrobok preukázateľne ohrozuje oprávnený záujem tým, že obsahuje zakázanú látku octan olovnatý a môže ohroziť zdravie obyvateľov. Rozhodnutie bolo označenému právnemu zástupcovi, Advokátska kancelária Richard Mošať, Partizánska 2, Bratislava, doručované do vlastných rúk doporučenou zásielkou, prevzatou dňa
2. decembra 2010 osobou ktorej totožnosť je potvrdená použitím pečiatky „splnomocnenec“ a podpisom obsahujúcim začiatočné písmeno „A“. Žalobca zastúpený právnym zástupcom sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa
3. decembra 2011 domáhal zrušenia rozhodnutia č. 2795/2010/600 zo dňa
4. decembra 2010, ktoré vydal prvostupňový správny orgán z dôvodu, že nebolo riadne doručené žalobcovi ale jeho právnemu zástupcovi, ktorý na takéto prevzatie písomnosti nebol splnomocnený. V správnom konaní bol teda žalobca opomenutým účastníkom, ktorý sa domáhal postupu

§ 250bO.s.p., pričom zároveň namietal vecnú nesprávnosť rozhodnutia.

Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa

1. októbra 2012, č. k. 11S/195/2012-49 tak, že žalobu zamietol ako nedôvodnú. K otázke doručovania napadnutého rozhodnutia žalobcovi ako účastníkovi správneho konania uviedol, že vzhľadom na obsah doručenky nebol dôvod spochybňovať, že zásielku adresovanú právnemu zástupcovi prevzala osoba splnomocnená na preberanie zásielok. Plnomocenstvo zo dňa
2. augusta 2009, z ktorého

žalobcu malo vyplynúť, že právny zástupca nebol splnomocnený na preberanie tohto rozhodnutia, vyhodnotil ako zmätočné. Z okolností priebehu správneho konania vyvodil, že rozhodnutie bolo správne doručované zvolenému právnemu zástupcovi. V odvolacom konaní začatom na základe odvolania žalobcu najvyšší súd uznesením 2Sžo/19/2013 zo dňa

1. apríla 2014 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Stotožnil sa s názorom krajského súdu o tom, že spochybňovanie rozsahu platného plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi dňa
2. augusta 2009 (na prevzatie napadnutého rozhodnutia), je nedôvodné a účelové. Za relevantnú však považoval námietku žalobcu, spochybňujúcu skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie dňa
3. decembra 2010 prevzala osoba splnomocnená na preberanie pošty za advokátsku kanceláriu Mgr. Richarda Mošaťa. Uložil krajskému súdu vysporiadať sa s procesnou obranou žalobcu vo vzťahu k spochybneniu prevzatia oprávnenými osobami (G. T., V. W., Q. M.), s tým že krajský súd má oprávnenie skúmať a preverovať podpisy na doručenke. Uložil krajskému súdu v ďalšom konaní vykonať šetrenie o skutočnostiach, kto prevzal prvostupňové rozhodnutie a na základe zistených faktov opätovne rozhodnúť buď tak, že v prípade preukázanie riadneho doručenia rozhodnutia konanie zastaví, nakoľko žalobca nevyčerpal prípustné opravné prostriedky, alebo v prípade nepreukázanie riadneho doručenia konanie zastaví, lebo na súdne preskúmanie rozhodnutia nie sú splnené zákonné predpoklady v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p.. Zároveň uviedol, že žalobcom požadovaný postup

§ 250bods.

2 O.s.p., t.j. doručovanie rozhodnutia opomenutému účastníkovi konania na základe pokynu súdu neprichádza do úvahy, nakoľko žalobca nie je opomenutým účastníkom. Vzhľadom na vyslovený právny názoru odvolacieho súdu krajský súd vyzval dňa 09. júna 2014 Slovenskú poštu, pobočka Bratislava na oznámenie, kto konkrétne (ako osoba oprávnená na preberanie pošty za advokátsku kanceláriu Mgr. Richard Mošať), prevzal prvostupňové rozhodnutie.

oznámenia pošty zo dňa 17. júna 2014 nebolo možné požadovanú informáciu poskytnúť, vzhľadom na to, že predmetné doklady boli po troch rokoch od dodania zásielky skartované. Krajský súd vyhodnotil informáciu ako potvrdenie údaja, že rozhodnutie bolo prevzaté osobou určenou na preberanie pošty právnym zástupcom a z toho vyvodil, že nakoľko žalobca nepodal odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, nebol dodržaný postup

§ 247ods.

2 O.s.p. a konanie zastavil

§ 250dods.

3 O.s.p..

§ 247ods.

2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu

tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

§ 250bods.

2 O.s.p., ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a

okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

§ 250bods.

3 O.s.p., súd postupuje

odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.

§ 24ods.

1 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

§ 25ods.

1 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku, písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať. S doručovaním sa v práve spájajú významné dôsledky. V správnom konaní je otázka doručenia do vlastných rúk upravená v ustanovení § 24 a § 25 zákona č. 71/1967 Zb.. Ak nebolo rozhodnutie doručené správne,

zákonných predpisov, sú s takouto vadou konania spojené závažné procesnoprávne následky, vrátane toho, že nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť. Zákonom stanovenou kvalifikovanou formou doručovania rozhodnutia správneho orgánu je doručovanie do vlastných rúk, pri ktorom písomnosť môže okrem splnomocnenca na preberanie zásielok prevziať len adresát a možnosť doručiť písomnosť náhradnému prijímateľovi je vylúčená. Ak písomnosť prevzal niekto iný ako osoba oprávnená

zákona, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe, nemôže mať účinky riadneho doručenia, a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom neho písomnosť do rúk účastníka dostala. Správnosť doručenia preukazuje správny orgán, spravidla doručenkami. Ak teda v prejednávanej veci úradná zásielka obsahujúca rozhodnutie určené na doručenie do vlastných rúk bola adresovaná advokátovi, majúcemu sídlo podnikania na uvedenej adrese, mohol ju účinne prevziať iba advokát alebo osoba, ktorá by mala splnomocnenie na preberanie zásielok, alebo zamestnanec poverený prijímať písomnosti. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu je preukázané, že osoby oprávnené na preberanie pošty za právneho zástupcu žalobcu -

preukazu splnomocnenca č. 3362/010 zo dňa

1. júna 2010 boli v rozhodnom čase iba: 1/ G. T. (nebola zamestnancom právneho zástupcu, ale inej spoločnosti sídliacej na tej istej adrese ako advokátska kancelária právneho zástupcu, v dňoch od
2. decembra 2010 do
3. decembra 2010 čerpala riadnu dovolenku a z toho dôvodu nemohla spornú zásielku prevziať a podpísať doručenku); 2/ Q. M. (nebola zamestnancom právneho zástupcu, ale inej spoločnosti sídliacej na tej istej adrese ako advokátska kancelária právneho zástupcu a v rozhodnom čase
4. decembra 2010 už v spoločnosti nepracovala, a teda nemohla podpísať doručenku a prevziať zásielku) a 3/ V. W. (nebola zamestnancom právneho zástupcu, ale inej spoločnosti sídliacej na rovnakej adrese ako advokátska kancelária právneho zástupcu, v dňoch od
5. decembra 2010 do
6. decembra 2010 čerpala riadnu dovolenku, z toho dôvodu spornú zásielku nemohla prevziať a ani nemohla podpísať doručenku). V spise sa nachádza aj čestné vyhlásenie p. X. F. zo dňa
7. februára 2013, ktorým X. F. vyhlásila za svoj podpis na doručenke k zásielke obsahujúcej napadnuté rozhodnutie od odosielateľa Štátny ústav pre kontrolu liečiv, adresovanej advokátskej kancelárii Mgr. Richard Mošať.

tvrdení žalobcu X. F., ktorá zásielku prevzala nemala splnomocnenie na preberanie zásielok, nebola zamestnancom povereným prijímať písomnosti, ani osobou oprávnenou konať za žalobcu. Krajský súd mal za to, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo žalobcovi riadne doručené, a to len s poukazom na oznámenie Slovenskej pošty, ktorá informáciu o tom kto prevzal prvostupňové rozhodnutie žalovaného v zmysle doručenky do vlastných rúk, na ktorej je dátum prevzatia a doručenia zásielky dňa

1. decembra 2010 s pečiatkou splnomocnenec a nečitateľný podpis nevedela poskytnúť, nakoľko dodacie doklady pošty už boli skartované a na poštách sa nenachádzajú. Odvolací súd sa nestotožňuje s takto vysloveným záverom, ktorý považuje za predčasný a nesprávny, vzhľadom na nedostatočné zistenie skutkového stavu. Treba prisvedčiť odvolacím dôvodom v tom, že krajský súd sa nijako nevysporiadal s preukazovaním skutočnosti, že ani jedna z troch osôb oprávnených v období december 2010 na preberanie pošty za právneho zástupcu žalobcu, nemohla predmetnú zásielku prevziať, ani s dôkazom osvedčujúcim, že poštovú zásielku obsahujúcu napadnuté rozhodnutie prevzala X. F., ktorá na preberanie zásielok určených právnemu zástupcovi žalobcu oprávnená nebola a s procesnými dôsledkami týchto skutočností. Rovnako v tomto smere ani nijako inak nedoplnil dokazovanie napriek tomu, že v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky zo dňa
2. apríla 2014 mu bolo uložené vykonať šetrenie v naznačenom smere. Až následne bude možné jednoznačne ustáliť, či došlo k riadnemu doručeniu napadnutého rozhodnutia právnemu zástupcovi žalobcu a vyhodnotiť procesné dôsledky tejto skutočnosti vo vzťahu k podanej žalobe. Žalobca v odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd vo výroku svojho rozhodnutia zmenil výrok rozhodnutia krajského súdu o zastavení konania a uložil žalovanému doručiť žalobcovi (ako opomenutému účastníkovi

§ 250bods.

2 O.s.p. ) rozhodnutie č. ŠÚKL č. 2795/2010/600 zo dňa

1. decembra
2. K tejto požiadavke treba pripomenúť, že ust. §250b ods. 3 O.s.p. stanovuje na vyhovenie návrhu

§ 250bods.

2 O.s.p. objektívnu trojročnú lehotu od vydania napadnutého rozhodnutia, pričom táto lehota uplynula dňom

1. decembrom
2. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/195/2011-95 zo dňa
3. septembra 2014 zrušil

§ 250ja ods.

3 veta druhá O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie v ktorom došetrí vyššieuvedené skutočnosti podstatné pre záver o preukázaní či nepreukázaní riadneho doručenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi a zo svojich zistení vyvodí právne závery, ktoré v novom rozhodnutí odôvodní v rozsahu a spôsobom garantujúcim zachovanie práv účastníkov súdneho konania. O trovách odvolacieho konania rozhodne krajský súd

úpravy SSP (§ 491 ods. 1 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.