Obsah (9)

§ 250d§ 492§ 73§ 71§ 112§ 146§ 250j§ 246c§ 11

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7So/69/2015 Identifikačné číslo spisu: 8014201102 Dátum vydania rozhodnutia: 28.07.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 250dods.

3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne z

1. augusta 2014, číslo: XXX XXX XXXX X. O trovách konania rozhodol tak, že odporkyňu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 285,60 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania krajský súd považoval opravný prostriedok navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne za podaný dôvodne, keď zo strany navrhovateľa k späťvzatiu návrhu došlo potom, čo odporkyňa vydala nové rozhodnutie, ktorým opravnému prostriedku navrhovateľa vyhovela. Z uvedeného dôvodu krajský súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v súlade s § 11 ods. 4, § 13a a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška"). Konkrétne krajský súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastupovania (
2. september 2014) - 61,84 eur + režijný paušál - 8,04 eur, 2/ podanie návrhu na začatie konania z
3. septembra 2014 - 61,84 eur + režijný paušál - 8,04 eur, 3/ účasť na pojednávaní dňa
4. februára 2015 - 64,53 eur + režijný paušál - 8,39 eur a 4/ späťvzatie návrhu z
5. mája 2015 - 64,53 eur + režijný paušál - 8,39 eur. Celkovo krajský súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 285,60 eur. Krajský súd nepriznal navrhovateľovi náhradu za úkon - podanie návrhu z
6. januára 2015, nakoľko z obsahu súdneho spisu nevyplývalo, že by navrhovateľ taký úkon realizoval.
7. Uznesenie krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania napadol odvolaním navrhovateľ. Uviedol, že podaným návrhom z
8. januára 2015 bolo napadnuté rozhodnutie odporkyne z
9. decembra 2014, ktoré odporkyňa prevzala dňa
10. januára 2015 a o ktorom sa pojednávalo na pojednávaní dňa
11. februára 2015, dôvody ktorého tlmočil právny zástupca. Odporkyňa bola teda povinná tento návrh doručiť súdu a súd bol povinný si ho vyžiadať. Dodal, že zo spisu jednoznačne vyplýva, že predmetný návrh z
12. januára 2015 podal, a ak do spisu založený nebol, nemôže byť táto skutočnosť na ujmu navrhovateľa, nakoľko nie je povinnosťou navrhovateľa skúmať, či odporkyňa návrh súdu doručila, alebo nie, respektíve, či si ho súd vyžiadal. Vzhľadom na vyššie uvedené, žiadal aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zmenil tak, že prizná navrhovateľovi náhradu trov konania aj za úkon z
13. januára
14. Rovnako si uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania, a to vo výške 1 sadzby + režijný paušál, celkovo teda 40,65 eur.
15. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že opravný prostriedok navrhovateľa z
16. januára 2015 bol postúpený krajskému súdu v prílohe vyjadrenia z
17. februára 2015 spolu s dávkovým spisom dňa
18. februára
19. Uviedla, že vzhľadom na námietky navrhovateľa odporkyňa po kontrole celého dávkového spisu zistila, že predmetné vyjadrenie z
20. februára 2015 spolu s originálom opravného prostriedku z
21. januára 2015 neboli krajským súdom založené do spisu, ale boli založené v dávkovom spise. Nakoľko teda odporkyňa svojím konaním nezavinila trovy odvolacieho konania, požiadala, aby odvolací súd nezaviazal odporkyňu na úhradu trov odvolacieho konania.
22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP s použitím § 246c ods.1 veta prvá OSP a

§ 492ods.

1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti z dôvodu a v rozsahu uvedenom v odvolaní navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

§ 492ods.

1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") konania

tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. Odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že rozhodnutím z 12. augusta 2014, číslo: XXX XXX XXXX X odporkyňa

§ 73a § 112 ods.

4 zákona č. 461/2003 Z. z. navrhovateľovi zamietla žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Rozhodnutie odporkyne vychádzalo z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou z

1. augusta 2014, ktorý stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa na 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol jeho zdravotný stav opakovane preskúmaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko - Festivalové námestie č. 1, Košice dňa
2. novembra 2014, so záverom, že navrhovateľ je invalidný

§ 71ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa bola stanovená na 75 % od 9. októbra 2013. Odporkyňa následne rozhodnutím z 15. decembra 2014, číslo: XXX XXX XXXX X - I.

§ 73, § 112 ods.

4, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšila navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku od

1. októbra 2013 na 560,40 eur mesačne, a ktorý bol počnúc
2. januárom 2014 zvýšený na sumu 568,20 eur mesačne a počnúc
3. januárom 2015 na sumu 572,80 eur mesačne. Zároveň odporkyňa rozhodnutím z
4. decembra 2014

§ 112zákona č.

461/2003 Z. z. zrušila opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie z

1. augusta 2014 a súčasne v celom rozsahu vyhovela opravnému prostriedku navrhovateľa. Z obsahu dávkového spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľ rovnako opravným prostriedkom z
2. januára 2015, doručeným odporkyni dňa
3. januára 2015 napadol rozhodnutie odporkyne z
4. decembra 2014, číslo XXX XXX XXXX X - I. Namietal nesprávne určenie obdobia zvýšenia invalidného dôchodku od
5. októbra 2013, pričom navrhol, aby odporkyňa zvýšila sumu invalidného dôchodku od
6. apríla 2014 na 568,20 eur mesačne a od
7. januára 2015 na sumu 572,80 eur mesačne. Odporkyňa vydaním zmenového rozhodnutia z
8. apríla 2015, číslo XXX XXX XXXX X

§ 73, § 112 ods.

4, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. navrhovateľovi od

1. apríla 2014 zvýšila sumu invalidného dôchodku na 568,20 eur mesačne a počnúc
2. januárom 2015 na sumu 572,80 eur mesačne. Na základe vyššie uvedeného, navrhovateľ podaním osobne doručeným krajskému súdu
3. mája 2015 vzal späť a požiadal o zastavenie konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia. Konkrétne si uplatnil úkon za: - prevzatie veci v sume 69,88 eur (61,84 + 8,04) - návrh z
4. septembra 2014 v sume 69,88 eur (61,84 + 8,04) - návrh z
5. januára 2015 v sume 72,92 eur (64,53 + 8,39) - pojednávanie z
6. februára 2015 v sume 72,92 eur (64,53 + 8,39) - späťvzatie návrhu v sume 72,92 eur (64,53 + 8,39) Celkovo si navrhovateľ vyčíslil náhradu trov konania v sume 358,52 eur. Krajský súd uznesením z
7. júna 2015, č. k. 5Sd/79/2014-43,

§ 250dods.

3 OSP zastavil konanie a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 285,60 eur, pričom náhradu za podanie návrhu z 20. januára 2015 navrhovateľovi nepriznal. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bolo práve vyššie uvedené uznesenie krajského súdu, a to čo do časti trov konania.

§ 146ods.

1 písm. c/ OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

§ 146ods.

2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Občiansky súdny poriadok v piatej časti (Správne súdnictvo) neobsahuje osobitnú úpravu náhrady trov konania v prípadoch, ak konanie bolo zastavené, a preto je potrebné aplikovať § 146 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvej vety OSP. V ustanovení § 146 ods. 2 OSP je obsiahnutá tzv. zásada zodpovednosti za zavinenie, ktorá je výnimkou a má aplikačnú prednosť pred všeobecnou úpravou náhrady trov konania v prípadoch zastavenia konania

§ 146ods.1 písm.

c/. Pri posudzovaní trov konania v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá OSP je všeobecný súd povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že na to, aby mohol súd odporkyňu zaviazať na úhradu trov zastaveného konania, musia byť splnené dve podmienky: musí ísť o návrh, ktorý bol podaný dôvodne a dôvodom jeho späť vzatia muselo byť správanie odporcu. V prejednávanej veci najvyšší súd zhodne so záverom krajského súdu zastáva názor, že tieto podmienky splnené boli. Správne preto krajský súd zastavil konanie a rovnako správne rozhodol o priznaní náhrady trov konania. Nesprávne však určil ich výšku. Z obsahu spisového materiálu, ktorého súčasťou bol aj dávkový spis odporkyne nepochybne vyplýva, že navrhovateľ proti rozhodnutiu odporkyne z 15. decembra 2014, číslo XXX XXX XXXX X - I. podal návrh na jeho preskúmanie súdom (

tretej hlavy piatej časti OSP). Bez podania uvedeného návrhu by odporkyňa následne nevydala zmenové rozhodnutie z

1. apríla 2015, číslo XXX XXX XXXX X. Navyše uvedená skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa na nariadenom pojednávaní dňa
2. februára 2015, na ktorom okrem iného potvrdil a súčasne aj odôvodnil podanie návrhu z
3. januára 2015, proti rozhodnutiu odporkyne z
4. decembra 2014, číslo XXX XXX XXXX X - I. Nakoľko navrhovateľ krajským súdom na účely náhrady trov konania nepriznaný úkon - podanie návrhu z
5. januára 2015 jednoznačne a preukázateľne realizoval, javilo by sa nedôvodným a v neposlednom rade aj nespravodlivým, aby mu za tento úkon odmena priznaná nebola. Rovnako treba posudzovať aj navrhovateľom podané odvolanie, čo do časti náhrady trov konania, a konkrétne, čo do časti nepriznania odmeny za dotknutý úkon - návrh z
6. januára
7. Keďže navrhovateľ úkon z
8. januára 2015 realizoval, podal dôvodne aj samotné odvolanie voči uzneseniu krajského súdu, na základe čoho mu prináleží aj náhrada trov odvolacieho konania v plnej výške. Vzhľadom na to, najvyšší súd odvolaniu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel a rozhodnutie krajského súdu v odvolaním napadnutej časti zmenil

§ 250ja ods.

3 veta druhá v spojení s § 220 OSP a v súlade s § 492 ods. 1, 2 S.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 358,52 eur

ich vyčíslenia a v súlade s § 11 ods. 4 veta druhá, § 13a a § 16 ods. 3 vyhlášky, a to odmeny advokáta za dva úkony právnej služby v roku 2014 (1/ prevzatie a príprava zastúpenia a 2/ návrh z

1. septembra 2014): 2 x 61,84 eur, a k tomu zodpovedajúci režijný paušál: 2 x 8,04 eur a zároveň za tri úkony právnej služby v roku 2015 (1/ návrh z
2. januára 2015, 2/ účasť na pojednávaní dňa
3. februára 2015 a 3/ späťvzatie návrhu z
4. mája 2015): 3 x 64,53 eur, a k tomu zodpovedajúci režijný paušál: 3 x 8,39 eur. O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol

§ 246cods.

1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu vo výške 40,65 eur tak, ako boli ním uplatnené a vyčíslené, a to z titulu náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie odvolania voči výroku o trovách konania) vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny

§ 11ods.

4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v spojení s § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky a k tomu zodpovedajúceho režijného paušálu (32,26 + 8,39). Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.