notára oprávnene) pripísali 1598 árov pôdy.“, ďalej v článku uverejnenom v denníku S. dňa
právneho experta, ktorý sa zaoberá problematikou pôdy, by notár mal pri spisovaní zápisnice prihliadať aj na rozlohu pozemkov. Ak ide o veľké a lukratívne plochy, mal by si vyţiadať dodatočné doklady, ktoré potvrdzujú oprávnenosť vydrţania pôdy. Takéto konanie mu umoţňuje aj notársky zákon“, sa redakcia denníka S. JUDr. M. K., notárovi so sídlom v B., ospravedlňuje. Zároveň uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 250 000,- Sk titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ako aj povinnosť zaplatiť mu 22 000,- Sk náhrady trov konania. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Výrok o povinnosti ţalovaného uverejniť ospravedlnenie súd prvého stupňa odôvodnil tým, ţe ţalovaný ako vydavateľ sa v článkoch uverejnených v univerzálnom celospoločenskom denníku v dňoch 11., 14.,
názoru súdu ale samotné ospravedlnenie nie je v danom prípade postačujúce, lebo ţalovaný nielenţe zasiahol do ţalobcovej profesionálnej cti a dôstojnosti, ale predmetnými článkami vyvolal aj dojem neserióznosti a nedôveryhodnosti ţalobcu ako verejného notára. Ďalej prihliadol na to, ţe predmetné články boli uverejnené v denníku s celoštátnou distribúciou, ţe k neoprávneným zásahom došlo opakovane vo viacerých článkoch. Z uvedených dôvodov preto súd priznal ţalobcovi aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume 250 000 Sk a vo zvyšku v tejto časti ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
3 O.s.p. Krajský súd v Bratislave na odvolanie oboch účastníkov rozsudkom z 13. septembra 2007 sp. zn. 3 Co 340/2005 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti ospravedlnenia a priznania náhrady nemajetkovej ujmy zmenil tak, ţe ţalobu zamieta. V časti, v ktorej súd prvého stupňa ţalobu vo zvyšku zamietol, odvolací súd rozsudok potvrdil. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 112 561 Sk náhrady trov konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa nepovaţoval ţalobcom označené konanie ţalovaného za konanie objektívne spôsobilé privodiť ujmu na právach ţalobcu chránených § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzal z toho, ţe ţalovaný ako vydavateľ denníka S., má oprávnený záujem informovať verejnosť o problematike právneho inštitútu vydrţania, a cieľom predmetných článkov bolo poukázať na prax týkajúcu sa procesu nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prostredníctvom právneho inštitútu vydrţania. Autori jednotlivých článkov kriticky a na prípadoch z praxe poukázali na nedostatky právnej úpravy, ktorá neposkytovala dostatočné garancie na zabránenie zneuţívania tohto spôsobu nadobúdania vlastníckeho práva. Meno ţalobcu bolo v článkoch uvedené len v súvislosti s tým, ţe spisoval notárske zápisnice osvedčujúce vyhlásenie účastníka o vydrţaní nehnuteľností v nich špecifikovaných; články sa nedotýkali integrity ţalobcu. V článkoch všeobecne uvedené expresívne a polemické hodnotenia výkonu notárskeho úradu nepovaţoval za také, ktoré by boli spôsobilé spôsobiť ţalobcovi ujmu na cti a dôstojnosti, nakoľko meno a priezvisko ţalobcu (spolu s menami a priezviskami osôb vyhlasujúcimi vydrţanie nehnuteľností) bolo uvádzané len súvislosti s tým, ţe ţalobca ako notár spisoval zápisnice osvedčujúce vyhlásenie účastníka 3 Cdo 334/2009 4 o vydrţaní nehnuteľností. Údaje v týchto článkoch (za ktoré ţalobca ţiadal ospravedlnenie a priznanie náhrady nemajetkovej ujmy) nie sú
odvolacieho súdu skutočnosťami tvrdenými o osobe ţalobcu, ktoré by mali difamujúci a znevaţujúci charakter. Vzhľadom na to, ţe ţalobcom tvrdený a preukázaný skutkový stav nie je objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie osobnostných práv ţalobcu v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti (t.j. v časti ospravedlnenia a priznania náhrady nemajetkovej ujmy) zmenil a ţalobu v tejto časti zamietol, a v časti zamietajúcej ţalobu vo zvyšku rozsudok ako vecne správny potvrdil. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, v ktorom namietal, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Trval na tom, ţe jednotlivé, v ţalobe uvedené články, boli objektívne spôsobilé zasiahnuť do jeho chránených práv, nakoľko ţalovaný ich prostredníctvom nekritizoval a negatívne nehodnotil iba nedostatočnú právnu úpravu inštitútu vydrţania vo všeobecnej rovine, ale tým, ţe v tejto súvislosti uvádzal aj ţalobcove meno a priezvisko, kritizoval aj osobu ţalobcu, ktorému neopodstatnene vytýkal porušenie takých povinností, ktoré mu zákon vôbec neukladá a v konečnom dôsledku spochybňoval aj jeho odbornú a morálnu spôsobilosť vykonávať povolanie notára.
ţalobcu články uverejnené ţalovaným v dôsledku neznalosti problematiky povinností notára pri spisovaní zápisníc o vyhlásení vydrţania, zavádzajú verejnosť a navodzujú dojem o konaní ţalobcu ako notára, ktoré bolo v rozpore so zákonom a morálkou. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) s právnickým vzdelaním (§ 241 ods. 1 O.s.p.), preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) napadnuté rozhodnutie v rozsahu
1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie je čiastočne prípustné a dôvodné. 3 Cdo 334/2009 5 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, pokiaľ je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ak odvolací súd vo výroku rozsudku vyslovil, ţe je dovolanie je prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danom prípade je dovolaním napadnutý jednak výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený výrok rozsudku súdu prvého stupňa zamietajúci ţalobu vo zvyšku, jednak výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti ospravedlnenia a priznania náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 250 000 Sk. Procesnú prípustnosť oboch častí dovolania je potrebné skúmať samostatne. Keďţe dovolanie ţalobcu, smerujúce proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4, nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcu v uvedenej časti nie je prípustné a nakoľko neboli zistené ani vady konania uvedené v § 237 O.s.p., preto dovolanie v tejto časti bez ďalšieho odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Dovolanie ţalobcu je procesne prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.) len v časti, ktorá smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu zmeňujúcemu výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým uloţil ţalovanému uverejniť ospravedlnenie a zaplatiť mu 250 000 Sk náhrady nemajetkovej ujmy (odvolací súd uvedený výrok zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol). 3 Cdo 334/2009 6 Pri skúmaní opodstatnenosti procesne prípustnej časti dovolania ţalobcu vychádzal dovolací súd z tohto, ţe v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil a slovne vymedzil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či rozsudok v napadnutej (procesne prípustnej) časti nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa zaoberal najprv otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Uvedené procesné vady v dovolacom konaní nevyšli najavo. Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k takejto procesnej vade. Dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je takou (inou) vadou postihnuté. 3 Cdo 334/2009 7 Vzhľadom k tomu, ţe odvolací súd vo veci rozhodol 13. septembra 2007, dovolací súd postup odvolacieho súdu v odvolacom konaní posudzoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase jeho rozhodovania (ďalej len „OSP“). Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 OSP).
1 OSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami uvedenými v odsekoch 2 aţ 4. Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 2 OSP).
1 OSP súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
OSP za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre jeho rozhodnutie v danej veci. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové závery a na ich podklade aj iné právne závery (ako súd prvého stupňa), bez toho, aby vo veci opakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu; 3 Cdo 334/2009 8 potrebným rozsahom, v ktorom odvolací súd musí opakovať dokazovanie je rozsah potrebný pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 2 OSP sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný a pred odvolacím súdom bezprostredne vykonaný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 OSP. Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskeho súdneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojím odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o zmene rozsudku súdu prvého stupňa dospel iba na podklade prehodnotenia dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa. Dovolací súd z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 13. septembra 2007 (č.l. 260-261 spisu), na ktorom bolo rozhodnuté aj vo veci samej, zistil, ţe odvolací súd na tomto pojednávaní ţiadne dokazovanie nevykonal. Nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom prvého stupňa, napriek tomu, ţe z nich vyvodil opačné závery ako súd prvého stupňa. Jeho konštatovanie v odôvodnení rozsudku, ţe doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľa (str. 5 rozsudku) je v rozpore s obsahom uvedenej zápisnice. Z obsahu tejto zápisnice totiţ jednoznačne vyplýva, ţe dôkaz výsluchom ţalobcu ako účastníka konania nebol na tomto pojednávaní vykonaný; išlo len o vyjadrenie ţalobcu v zmysle § 215 OSP a nie o dôkaz v zmysle § 131 O.s.p. Zároveň dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe podanie správy o doterajšom priebehu konania predsedom senátu alebo povereným členom senátu
OSP. Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, ţe rozsudok nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú, vzhľadom na zistenú tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pre toto posúdenie dostatočný podklad. Nakoľko konanie odvolacieho súdu je postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá zakladá dôvod pre zrušenie rozsudku, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu 3 Cdo 334/2009 9 v jeho zmeňujúcich výrokoch a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.) P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 17. februára 2011 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.