Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/686/2014 Identifikačné číslo spisu: 2210220257 Dátum vydania rozhodnutia: 23.06.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Lubor Šebo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2210220257.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkýň: 1/ P. E., bytom B., 2/ O. E., bytom B., obe zastúpené JUDr. Evou Bubniakovou, advokátkou so sídlom v Dunajskej Strede, Krížna 8, proti žalovaným: 1/ O. K., bytom I., 2/ A. K., bytom I., 3/ B. K., bytom I., žalované v
- a
- rade zastúpené advokátskou kanceláriou Michal Kohn, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ivana Bukovčana 15, IČO: 47 252 375, o určenie neplatnosti vydedenia, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 11 C 105/2010, o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
- októbra 2013 sp. zn. 23 Co 420/2012, takto rozhodol: Rozsudok Krajského súdu v Trnave z
- októbra 2013 sp. zn. 23 Co 420/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Odôvodnenie Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo
- septembra 2012 č. k. 11 C 105/2010-93 určil, že dôvody vydedenia žalobkýň ich otcom W. E., zosnulým XX.X.XXXX, uvedené v listine o vydedení zo dňa 15.2.2008, napísané na Notárskom úrade Mgr. Alexandra Csalu v Dunajskej Strede vo forme Notárskej zápisnice č. N 22/2008, Nz 6502/2008, NCRls 6457/2008, NCRza 945/2008, nie sú dané. O trovách konania rozhodol tak, že právnu predchodkyňu žalovaných (U. K.) zaviazal zaplatiť žalobkyniam náhradu trov konania za súdny poplatok za návrh 99,50 €, za právne zastúpenie ich právnej zástupkyni 867,64 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že nie je daný dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keďže vzťah žalobkýň s poručiteľom bol narušený už od ich detstva alkoholizmom a nezáujmom poručiteľa, teda nie vzťah žalobkýň s poručiteľom, ale vzťah poručiteľa s nimi bol v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako nie je daný ani dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/ OZ, pretože nezáujem žalobkýň bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom, ktorý sa voči nim ako svojim potomkom správal z dôvodov vyššie uvedených v rozpore s dobrými mravmi. Ich situácia, ktorú nezavinili, nemôže byť nepriaznivejšia v porovnaní so situáciou poručiteľa, ktorý dlhodobo o ne nestál, bral ich existenciu len na vedomie. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie právnej predchodkyne žalovaných rozsudkom z
- októbra 2013 sp. zn. 23 Co 420/2012 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.); žalobkyniam priznal náhradu trov odvolacieho konania. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že o neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa sa nejedná v prípade, ak nezáujem žalobkýň, jeho dcér, bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Ten od ich detstva dcéry ignoroval, nestaral sa o ich vývoj, nesledoval ich prospech v škole, školské či mimoškolské aktivity, potreby a záujmy v dospelosti. Ich materiálne zabezpečenie odovzdaním zárobku či peňazí z „fušky“ matke nie je starostlivosťou komplexnou. Medzi otcom a dcérami nikdy nevznikol citovo naplnený vzťah, ktorý treba už od narodenia zveľaďovať a zdokonaľovať. Nezáujem otca logicky navodil nezáujem dcér. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala právna predchodkyňa žalovaných (U. K.) v celom rozsahu dovolanie z dôvodu, že jej bola postupom súdov nižších stupňov odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v zmysle Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od
- januára 2015 ide o ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.; v ďalšom sa pod „O.s.p.“ rozumie Občiansky súdny poriadok v platnom znení) v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Odňatie možnosti konať pred súdom videla v tom, že jej nebolo dané súdom prvého stupňa riadne poučenie v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., odvolací súd odmietol pripustiť nové, ňou navrhované dôkazy, na druhej strane prihliadal na žalobkyňami novo predložené dôkazy. Namietala, že jej nebolo doručené vyjadrenie žalobkýň k odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, čím jej bolo znemožnené vyjadriť sa k novému dôkazu predloženému žalobkyňami až v tomto vyjadrení k odvolaniu. Uviedla, že dovolaním napadnutý rozsudok a tiež rozsudok súdu prvého stupňa trpia závažnými vadami odôvodnenia takej intenzity, že ich dôsledkom je porušenie práva právnej predchodkyne žalovaných na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čo zakladá vadu rozhodnutia a teda aj prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Nesprávne zhodnotenie dokazovania odvolacím súdom sa prejavilo v jeho nesprávnom a neodôvodnenom rozhodnutí, predstavuje inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Právne posúdenie veci odvolacím súdom odporuje účelu a zmyslu právnej normy a nesie zjavné znaky svojvôle a arbitrárnosti (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Z týchto dôvodov právna predchodkyňa žalovaných navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu. Žalobkyne sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnili s napadnutým rozhodnutím; dovolanie právnej predchodkyne žalovaných žiadali zamietnuť a zaviazať ju na náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) za splnenia podmienky vyplývajúcej z § 241 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte právny názor nevyslovil. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p. Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba ale zdôrazniť, že z hľadiska § 237 ods. 1 O.s.p. nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo. Právna predchodkyňa žalovaných existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Právna predchodkyňa žalovaných v dovolaní namieta, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Európsky súd pre ľudské práva vydal
- januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“). Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že k odvolaniu právnej predchodkyne žalovaných (č. l. 96 spisu) sa písomne vyjadrili žalobkyne podaním doručeným súdu prvého stupňa
- októbra 2012 (č. l. 107 spisu), právna predchodkyňa žalovaných ale nemala možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd jej toto vyjadrenie žalobkýň nedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia právnej predchodkyni žalovaných došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu jej možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.