2 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2013/100186/29874/OPČSSZ zo dňa 20.12.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. BA5/ÚSZ/ZAM/2013/42896 zo dňa 30.10.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia je potrebné zrušiť ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu mal krajský súd za preukázané, že žalobca v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol konateľom v obchodných spoločnostiach CHRÁNENÉ PRACOVISKO.eu/nábytok, s.r.o., POLY Promotion and Production, s.r.o., POLY Investment, s.r.o. a súčasne bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 03.10.2013 uzatvorenej medzi zamestnávateľom J.R.G. s.r.o., kpt. Nálepku 2561/47, Trebišov a žalobcom ako zamestnancom s dňom nástupu do práce 04.10.2013 a mesačnou mzdou 100,- Eur brutto. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím žalobcovej žiadosti nevyhovel a žalobcu nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože žalobca nespĺňal podmienky
1 písm.
14 písm.
názoru krajského súdu napadnuté rozhodnutia nespĺňajú zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia nie je zrejmé, akými úvahami sa správny orgán pri rozhodovaní spravoval a na základe ktorých dospel k svojmu právnemu posúdeniu veci. Odôvodnenie, ktoré je len reprodukciou znenia zákona, na základe ktorého žalovaný rozhodol, nemožno
názoru krajského súdu považovať za náležité a riadne odôvodnenie rozhodnutia.
2 písm. d) O. s. p., rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd konštatoval, že správny orgán vo veci nepostupoval v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, zo skutkových okolností vyvodil nesprávny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, preto súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 426,47 € z titulu trov právneho zastúpenia. Vo včas podanom odvolaní žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nemôže súhlasiť s dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia. V odvolaní poukázal na rovnaké skutočnosti ako vo vyjadrení k žalobe a naviac poukázal na nesprávnosť názoru krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa všetky zákonom požadované náležitosti. V tejto súvislosti je
názoru žalovaného potrebné zdôrazniť, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská žalobcu ako účastníka konania k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval ustanovenia právnych predpisov, z ktorých vychádzal, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Následne má žalovaný za to, že prijaté právne závery aj primerane v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, najmä vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere, že žalobcu v danom prípade nemožno zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného dáva dostatočnú odpoveď na otázku, prečo nie je možné žalobcu zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozhodujúcim bolo zdôvodnenie, na ktoré žalovaný poukázal, že slovné vymedzenie „ak nie je zamestnanec“ uvedené v ustanovení § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 4/2005 Z.z. je potrebné vykladať výlučne tak, že status osoby ako zamestnanca v kontexte nesplnenia podmienok na zaradenie do evidencie má prednosť pred jeho postavením ako samostatne zárobkovo činnej osoby, v dôsledku čoho ho úrad v takomto prípade nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie
14 písm. h) zákona č. 4/2005 Z.z. (s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a), pričom ide o osobu, ktorá nespĺňa podmienky zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a teda, ktorá nemôže byť zaradená do evidencie). V ďalšom rade žalovaný poukazuje na to, že v napadnutom rozhodnutí sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje najmä na ustálenú judikatúru,
ktorej správny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom, ale len na tie, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov predmetnej veci uvádzaných žalobcom. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že jeho skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí nie sú v danom prípade nezrozumiteľné ani zjavne neodôvodnené, práve naopak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. Za porušenie procesných práv
názoru žalovaného nemožno v žiadnom prípade považovať to, že žalovaný neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv žalobcu. Žalovaný zároveň namieta ďalšiu procesnú vadu rozsudku krajského súdu spočívajúcu v tom, že krajský súd sa v odôvodnení svojho rozsudku vôbec, ani náznakom nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia, a to napriek tomu, že vecná správnosť rozhodnutia žalovaného bola jedným zo žalobných dôvodov.
názoru žalovaného v danom prípade nedošlo k splneniu podmienok pre zaradenie žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie
5/2004 Z.z., a preto napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného boli v súlade so zákonom. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
názoru žalobcu krajský súd správne zhodnotil skutkový a právny stav veci. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného rovnako ako krajský súd za nepreskúmateľné, a preto ho bolo nutné zrušiť. K námietkam žalovaného uvedených v odvolaní žalobca uviedol, že žalovaný iba opätovne zrekapituloval stav a žiadnym hodnoverným spôsobom nepodporil tvrdenie, že žalobca nie je zamestnancom
zákona č. 5/2004 Z.z. Žalovaný namiesto toho, aby vysvetlil svoje úvahy v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, iba tvrdí, že všetko je zrozumiteľné a vychádza zo zákona č. 5/2004 Z.z. Na námietku žalovaného, že sa súd nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že súd sa nemôže zaoberať vecnou správnosťou rozhodnutia, ak nie je možné zistiť akým spôsobom žalovaný aplikoval ustanovenia zákona č. 5/2004 Z.z., a to najmä v prípade, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 23.04.2015. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.07.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.
1 O. s. p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 zákona č. 5/2004 Z.z., zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z., samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti
osobitného predpisu, ak nie je zamestnanec.
1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z., uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu a ktorý neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.
2 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z., uchádzač o zamestnanie môže vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu
osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu
osobitného predpisu 13a) platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny.
14 písm. h) zákona č. 5/2004 Z.z., do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky
1 a 2. Z obsahu predloženého súdneho spisu najvyšší súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. BA5/ÚSZ/ZAM/2013/42896 zo dňa 30.10.2013 v zmysle § 34 ods. 14 písm. h) zákona č. 5/2004 Z.z. nezaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol spoločníkom a konateľom v spoločnosti POLY Promotion and Production, s.r.o., POLY Investment, s.r.o. a CHRANENEPRACOVISKO,eu/nabytok, s.r.o., čím nespĺňa podmienku
1 písm.
ktorého z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z. vyplýva, že ak je spoločník, konateľ alebo člen dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným zamestnanec, tak nie je samostatne zárobkovo činná osoba žalovaný v rozhodnutí uviedol, že „tento názor je nesprávny a s týmto sa nestotožňuje, nakoľko slovné vymedzenie „ak nie je zamestnanec" uvedené v predmetnom ustanovení je potrebné vykladať výlučne tak, že status občana ako zamestnanca na účely zákona o službách zamestnanosti má prednosť pred jeho postavením ako samostatne zárobkovo činnej osoby a úrad ho v takomto prípade nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie
14 písm.
2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých krajský súd rozhodol. Po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj rozhodnutia žalovaného najvyšší súd dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný riadil a na základe ktorých sa nestotožnil s názorom žalobcu,
ktorého ak je spoločník, konateľ alebo člen dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným zamestnanec, nie je samostatne zárobkovo činná osoba a v čom je názor žalobcu nesprávny. Žalovaný rovnako neuviedol, na základe čoho dospel k záveru, že slovné vymedzenie „ak nie je zamestnanec“ uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z. je potrebné vykladať výlučne tak, že status občana ako zamestnanca na účely zákona č. 5/2004 Z.z. má prednosť pred jeho postavením ako samostatne zárobkovo činnej osoby a úrad ho v takom prípade nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného uvádza, že žalovaný sa vôbec nevenoval tomu, kto môže byť považovaný za zamestnanca na účely zákona č. 5/2004 Z.z.
5/2004 Z.z. sa na účely tohto zákona považuje za zamestnanca fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. K uzatvorenej pracovnej zmluve žalobcu u zamestnávateľa J.R.G. s.r.o., kpt. Nálepku 2561/47, 075 01 Trebišov s nástupom od 04.10.2013 a mesačnou mzdou 100,- € brutto sa žalovaný vôbec nevyjadril a iba poukázal na ustanovenie § 6 ods. 2 písm.
3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného vo výške 139,83 € + režijný paušál vo výške 8,39 €, v celkovej výške 148,22 €. Prisúdenú náhradu je žalovaný povinný zaplatiť na účet advokáta žalobcu (§ 149 ods. 1 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.