Najvyšší súd Slovenskej republiky 7So/42/2008 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky M. S., bytom v Č., H. ul. č. X, proti odporkyni S. P. V., U. č. X, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 8. novembra 2007, č. k. 6Sd /89/2007 – 14, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 8. novembra 2007, č. k. 6Sd /89/2007 – 14 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne z 23. marca 2007 č. X. z r u š u j e a vec je vracia na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 8. novembra 2007, č. k. 6Sd /89/2007 – 14, potvrdil rozhodnutie odporkyne z 23. marca 2007 č. X., ktorým priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od 21. januára 2007 naďalej v sume 3 875 Sk mesačne v súlade s § 293l ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). 7So/42/2008 2 Dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je vecne správne, lebo podľa posudku jej posudkového lekára bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky naďalej stanovená na 50%. K tomu istému záveru dospel aj posudkový lekár, ktorý hodnotil zdravotný stav navrhovateľky pre potreby súdneho konania v posudku zo 7. augusta 2007, pričom vzal do úvahy aj novšie lekárske správy a nálezy, predložené navrhovateľkou. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala včas odvolanie navrhovateľka. Nesúhlasila so zhodnotením svojho zdravotného stavu tak, ako bolo uvedené v rozhodnutí krajského súdu. Tvrdila, že čiastočne invalidnou sa stala v dôsledku základného ochorenia od 19. decembra 2005, pričom od toho dátumu sa jej zdravotné ťažkosti zhoršili. K odvolaniu doložila kópie správ pre ošetrujúceho lekára z 10. októbra 2006, a lekárskych správ a nálezov zo 7. júna 2007, z 19. septembra 2007, z 23. októbra 2007 a z 19. novembra 2007. Žiadala, aby odvolací súd znova posúdil rozhodnutie o jej invalidnom dôchodku. Odporkyňa žiadala rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 250s v spojení s § 246c OSP/ preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky je treba vyhovieť. Podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1, 2 , 4 a 6 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 7So/42/2008 3 Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
- a)lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
- b)komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Zo záverov posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave zo 7. augusta 2007 vyplýva, že navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 50%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky bolo označené systémové ochorenie spojivového tkaniva, pričom pôvodne zistená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 40% podľa kap. III., odd. B, pol. 1.
- b)prílohy č. 4 zákona. Toto ustanovenie umožňuje určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre zdravotné postihnutie, ktorým trpí navrhovateľka v rozpätí od 30% do 40%, ale vzhľadom na pridružené choroby obehovej sústavy, ktorými navrhovateľka trpí, bola miera jej zdravotného postihnutia zvýšená o 10% podľa kap. IX., odd. B, pol. 3. 7.
- b)prílohy č. 4 zákona. Navrhovateľka predložila zdravotné nálezy a podklady o vyšetrení jej zdravotného stavu, ktoré posudkový lekár pri posudzovaní jej zdravotného stavu 7So/42/2008 4 nemohol zohľadniť. Z uvedených podkladov z 19. septembra 2007, z 23. októbra 2007 a z 19. novembra 2007 vyplýva, že lekári z rôznych odborov – internista, reumatológ, cievny chirurg zhodne uviedli, že ochorenie navrhovateľky má progresívny charakter, že chronický charakter ochorenia vyžaduje dlhodobú imunosupresívnu liečbu a režimové opatrenia a bránia jej vykonávať akúkoľvek činnosť. Tieto doklady preto majú za následok vznik pochybností o vecnej správnosti zistenia miery zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľky a o jeho správnom zaradení do položiek prílohy č. 4 zákona. Možno však uviesť, že už v lekárskej správe cievneho chirurga z 9. novembra 2005 je uvedené že“...pacientka pri danom náleze a DG nie je schopná vykonávať akúkoľvek prácu. Aj malý dotyk hrozí zhoršením stavu a vznikom defektov...“. Pred rozhodnutím o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom však musí byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zistená spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o zohľadnení posúdení všetkých zdravotných ťažkostí žiadateľa o dávku, o určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia aj o iných zdravotných postihnutiach, ktoré odôvodňujú zvýšenie percentuálneho posúdenia miery takého poklesu. Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 zákona percentuálnym rozpätím, potom posudkový lekár (alebo znalec) v konaní o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom musí v posudku o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto schopnosti. Skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje zo zákonom predpokladaného percentuálneho rozpätia nie je dostatočným podkladom pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z predložených spisov je zrejmé, že odporkyňa sa dostatočne nevysporiadala s námietkami o zhoršujúcom sa zdravotnom stave navrhovateľky, ako ani s rozdielmi v záveroch posudkových lekárov a stanoviskom cievneho chirurga. 7So/42/2008 5 Odvolací súd preto nepovažoval za vecne správny názor krajského súdu, že odporkyňa vydala napadnuté rozhodnutie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na zistené rozdiely medzi názormi posudkového lekára a cievneho chirurga o schopnosti navrhovateľky vykonávať pracovnú činnosť, ako aj vzhľadom na novšie, navrhovateľkou dodatočne predložené lekárske správy a nálezy a dlhú dobu od posúdení zdravotného stavu navrhovateľky, bude úlohou odporkyne riadne zistiť skutočný stav veci a pre komplexné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky nariadiť dokazovanie aj príslušným súdnym znalcom alebo znaleckým pracoviskom z odboru zdravotníctva. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľky vyhovel a rozsudok Krajského súdu v Košiciach podľa § 250ja ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec na nové konanie, v ktorom bude odporkyňa, viazaná názorom odvolacieho súdu, povinná v naznačenom smere doplniť dokazovanie a na základe riadneho zistenia skutkového stavu vo veci opätovne rozhodnúť. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo úspešnej navrhovateľke žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok. V Bratislave 17. júla 2008 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : M. Kráľová