1 cit. zákona je s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome nerozlučne spojené aj vlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku. Správca konkurznej podstaty zabudol odpredať priľahlú zeleň na D. o celkovej výmere 1591 m2, pričom jeho povinnosťou bolo odpredať tieto nehnuteľnosti vlastníkom bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome č. XXXX, avšak tieto nehnuteľnosti odpredal inej osobe, žalovanej 2/. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., úspechom v konaní a vznikom trov na právnom zastúpení. Krajský súd v Košiciach v poradí tretím rozsudkom zo
2 O.s.p. a je neudržateľný. Uviedol, že existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odôvodňoval aj tým, že práve rozhodnutím v tomto konaní sa v budúcností zabráni vzniku ďalších sporov ohľadom užívania priľahlých pozemkov a v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k predmetným priľahlým pozemkom na žalovanú 2/ vznikol u vlastníkov bytov stav neistoty, obmedzovania a ohrozenia ich práv súvisiacich s užívaním bytov, pričom neexistuje iný zákonný spôsob umožniť vlastníkom bytov nadobudnúť spoluvlastníctvo k priľahlým pozemkom, ako určiť neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe čoho by sa vlastníkom priľahlých pozemkov opäť stal žalovaný 1/, keďže iba on ako bývalý vlastník bytového domu má povinnosť
1 zákona o vlastníctve bytov previesť priľahlé pozemky bytového domu do vlastníctva vlastníkov bytov, a takúto povinnosť nemá žalovaná 2/. Uviedol, že určovacia žaloba v tomto prípade má opodstatnenie, pretože na jej základe je možné eliminovať stav ohrozenia, resp. porušenia práva. Má za to, že v konaní preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení a teda odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k opačnému názoru. V ďalších dôvodoch svojho obsiahleho dovolania podrobne rozobral skutkový a právny stav predovšetkým s poukazom na ustanovenia § 23 ods. 1 a § 27 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a tiež nesprávny postup v konkurznom konaní vo vzťahu k priľahlému pozemku. Žiadal priznať mu náhradu trov konania v sume 1.655,07 eur. Žalovaný 1/ sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je správne a riadne odôvodnené, čím nie sú naplnené žalobcom uvedené dovolacie dôvody. Na strane žalobcu neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, naviac žalobca nie je ani aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu, pretože nebol účastníkom predmetnej kúpnej zmluvy a neboli nimi ani jeho právni predchodcovia. Podľa názoru žalovanej 2/ žalobca nesprávne vykladá ustanovenie § 27 ods. 3 v spojitosti s § 23 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že len vlastníci domov, a nie vlastníci bytov alebo nebytových priestorov, sú oprávnení, nie povinní podať návrh na príslušný súd na splnenie povinností vyplývajúcich z prvej vety ustanovenia § 27 ods. 3 uvedeného zákona. Preto ani z tohto dôvodu žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Zároveň poukázala na to, že v Obchodnom vestníku bolo
O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť, alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať (§ 107 ods. 1 O.s.p.). Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví (§ 107 ods. 4 O.s.p.). Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný 1/ v priebehu dovolacieho konania stratil spôsobilosť byť účastníčkou konania, z uvedených dôvodov musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) postupovať podľa § 243c O.s.p. v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p.,
ktorého ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. Aplikujúc uvedené zákonné ustanovenia preto dovolacie konanie voči žalovanému 1/ zastavil. Najvyšší súd Slovenskej republiky následne ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné. Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p., dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V prejednávanej veci dovolanie žalobcu smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej a preto je procesne prípustné.
2 O.s.p., môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 ods. 1 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p., zaoberal sa najskôr dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Žalobca procesné vady konania
1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Žalobca tvrdí, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu
1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [
majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - por. napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania
1 písm. f/ O.s.p. namieta porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces (výslovne čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru). Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Dovolateľ uviedol, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v dôsledku toho, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo 3. decembra 2015 Stanovisko, ktorého právna veta uvádza, že ,,Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania
2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“
1 O.s.p. preto dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní nedošlo k inej procesnej vade konania. Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. O procesnú vadu konania
2 písm. b/ O.s.p. ide tiež v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
2 O.s.p. v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. je aj odvolací súd povinný uviesť v rozsudku dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (por. III. ÚS 328/05). Pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia súdu také vysvetlenie neobsahuje, ide o rozhodnutie nepreskúmateľné (por. R 111/1998). V danom prípade odvolací súd nevyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa priľahlých pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. V., obec Z., okres Z., uzatvorenej medzi žalobcom 1/ - správcom konkurznej podstaty úpadcu Východoslovenské strojárne, a.s. Košice a žalovanou 2/. Odvolací súd teda - na rozdiel od súdu prvého stupňa - zastával názor, že žalobca neosvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu na tomto určení. V súlade s § 211 ods. 2 a § 157 ods. 2 O.s.p. odvolací súd uviedol, akými úvahami sa pri tom riadil a ktoré okolnosti zohľadnil a vysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že právne postavenie žalobcu sa nezmení ani v prípade vyhovenia žalobe. Dovolací súd sa nestotožňuje s námietkou dovolateľa, že odvolací súd v danom prípade náležite nevysvetlil, v čom spočíva naliehavý právny záujem žalobcu na ním požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.), konkrétne čím sa v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok uplatnený žalobou, zlepší právne postavenie žalobcu (a v čom sa odstráni vzájomná spornosť tohto vzťahu), ak súd vyhovie žalobe o určenie, že kúpna zmluva sporných pozemkov je neplatná. Odvolací súd uviedol, že neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať len ten, kto je aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu, t.j. ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Uviedol, že žalobca nebol účastníkom predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými
citovaných zákonných ustanovení. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k názoru, že skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcov. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Námietka žalobcu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tak nebola dôvodná. Žalobca v dovolaní namieta tiež nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v uplatnenom nároku (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Za určovací návrh
c/ O.s.p. považuje súdna prax aj (v prejednávanej veci podaný) návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto určovacieho návrhu, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Určovací návrh je spravidla prípustný pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že ak právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa samotným vyriešením tejto (iba predbežnej) otázky definitívne neodstráni; želaný stav sa dosiahne až určením, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo (povinnosť). Už v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 91/2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). V preskúmavanej veci žalobca odôvodňoval svoj naliehavý právny záujem na ňom požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy (§ 80 písm. c/ O.s.p.) tým, že žalovaná 2/ nebola oprávnenou osobou, na ktorú malo prejsť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a potrebou umožniť vlastníkom bytov nadobudnúť spoluvlastníctvo k priľahlým pozemkom od žalovaného 1/, eliminovať stav ohrozenia, resp. porušenia práva, ku ktorému nie je možné dospieť inak. Z pohľadu dovolacieho súdu z týchto vysvetlení vyplýva, že právo žalobcu aj podľa neho samého porušené už bolo a v konečnom dôsledku mu išlo o dosiahnutie zmeny stavu vyvolaného konkurzným konaním, v rámci ktorého došlo so súhlasom súdu a za podmienok určených schôdzou konkurzných veriteľov k predaju časti nehnuteľného majetku úpadcu Východoslovenské strojárne, a.s. Košice, vedeného na LV č. XXXX, kat. úz. V., obec Z., patriaceho do jeho konkurznej podstaty, žalovanej 2/. Určenie neplatnosti kúpnej zmluvy požadované žalobcom zreteľne nebolo považované za definitívny cieľ, ale len za medzistupeň v procese odstránenia vlastníctva žalovanej 2/ k predmetným nehnuteľnostiam a jeho navrátenia žalovanému 1/. Za tejto situácie podľa názoru dovolacieho súdu bol správny záver odvolacieho súdu, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Aj podľa názoru dovolacieho súdu sa požadovaným určením v porovnaní s existujúcim stavom v čase rozhodovania odvolacím súdom právne postavenie žalobcu nezlepšovalo, uspokojivo sa neodstraňovala neistota v tom čase daného právneho vzťahu, keď k porušeniu práva už došlo a so zreteľom na správanie sa žalovaného 1/ bolo dôvodné predpokladať potrebu začať množstvo ďalších konaní (všetkých vlastníkov bytov) o nadobudnutie (spolu)vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam (priľahlých pozemkov). Ako správne konštatoval odvolací súd, ani vyhovením žalobe by sa právne postavenie žalobcu nezmenilo, pričom dovolací súd na tomto mieste musí zdôrazniť, že za súčasného stavu (po zániku jedného účastníka zmluvného vzťahu), aj v prípade právoplatného, žalobe vyhovujúceho rozsudku o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, by v katastri nehnuteľností nebolo možné vyznačiť stav pred týmto právnym úkonom (vlastníctvo úpadcu) a to z dôvodu, pre ktorý bolo potrebné zastaviť dovolacie konanie vo vzťahu k žalovanému 1/, keď konkurz na majetok úpadcu bol zrušený a z obchodného registra Okresného súdu Košice I boli Východoslovenské strojárne a.s. vymazané 10. decembra 2015 ex offo. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu bol z hľadiska uplatnených dovolacích dôvodov správny aj v čase jeho vyhlásenia. Pretože nebolo zistené, že by rozsudok odvolacieho súdu bol postihnutý vadou uvedenou v § 237 ods. 1 O.s.p., alebo tzv. inou vadou konania
2 písm. b/ O.s.p., ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a rozsudok nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. V dovolacom konaní procesne úspešnej žalovanej 2/ vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaná 2/ podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania a tieto aj vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu zo
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.