1 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do
c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného M. S. o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 13. marca 2006, č. k. 6 T 210/05-76, bol obvinený M. S. uznaný za vinného z trestného činu výtržníctva
1 Tr. zák. a trestného činu ublíženia na zdraví
1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa
1 Tr. zák. (v znení zákona č. 213/2004 Z. z. ) s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený
2 písm. b/ Tr. zák. do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny. V adhéznom konaní bola obvinenému
1 Tr. por. uložená povinnosť nahradiť poškodenej Spoločnej zdravotnej poisťovni, a. s., škodu vo výške 683,40 Sk, zatiaľ čo poškodená L. P. bola s uplatneným nárokom na náhradu škody
1 Tr. por. odkázaná na konanie o občianskoprávnych veciach. Uznesením Krajského súdu v Nitre z 21. júna 2006, sp. zn. 3 To 40/2006, bolo obžalovaným podané odvolanie proti citovanému rozsudku okresného súdu
por. ako nedôvodné zamietnuté. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie, a to písomným podaním z
neho nevzal do úvahy, že toto sa môže konať v jeho neprítomnosti len ak vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel konania dosiahnuť i bez prítomnosti obvineného. Rozhodnutím o vedení verejného zasadnutia bez prítomnosti obvineného, ktorý sa z objektívnych príčin na tomto nemohol zúčastniť a o svojej neúčasti súd vopred informoval,
neho krajský súd zmaril jeho možnosť osobne sa brániť podanej obžalobe, čo malo v konečnom dôsledku vplyv na výsledok trestného stíhania, najmä pokiaľ ide o prísnosť uloženého trestu. Tento je
neho vzhľadom na nebezpečnosť trestného činu pre spoločnosť, možnosť nápravy a na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti neúmerne vysoký a prísny. Preto navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie v časti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušil a sám o treste obvineného rozhodol. Okresný prokurátor sa k podanému dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne konštatuje, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1 a 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. Taktiež je potrebné konštatovať, že dovolateľom namietaný dovolací dôvod je prípustný aj s ohľadom na § 371 ods. 3 Tr. por. (
ktorého dôvody
odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti), nakoľko namietanú vlastnú neprítomnosť na verejnom zasadnutí obvinený nemohol na tomto zasadnutí namietať. Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru, že dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. v posudzovanom prípade nebol naplnený, resp. napadnuté uzneseniu krajského súdu netrpí dovolateľom namietanou chybou, a to z nasledovných dôvodov. 4 Tdo 16/2007 4 Zo zápisnice o verejnom zasadnutí Krajského súdu v Nitre. z
1 písm. d/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Krajský súd v Nitre postupoval správne, keď na konanie o odvolaní v zmysle § 564 ods. 3 Tr. por. aplikoval zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.
1 zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa a prokurátora. 4 Tdo 16/2007 5
2 citovaného zákona v neprítomnosti obžalovaného môže sa hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že možno vec spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť i bez prítomnosti obžalovaného, a pritom
3 citovaného zákona hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je obžalovaný vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov. V prípadoch nutnej obhajoby (§ 36) nemožno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu.
4 citovaného zákona ustanovenie prvej vety odseku 3 sa nepoužije, ak obžalovaný požiada, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
citovaného zákona na verejnosť, konanie, začiatok a odročenie verejného zasadnutia sa použijú primerane ustanovenia o hlavnom pojednávaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia konštatuje, že na predmetnom verejnom zasadnutí krajského súdu z
1 Tr. zák. a § 221 ods. 1 Tr. zák. je zákonom stanovená sadzba do 2 rokov odňatia slobody) a v prípade obvineného ani nešlo o prípad nutnej obhajoby (§ 36 Tr. por.). Napokon možno konštatovať, že pre konanie v neprítomnosti obvineného bola splnená aj materiálna podmienka, ktorou je, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť i bez prítomnosti obvineného. Odvolací súd v štádiu odvolacieho konania (teda už v štádiu po skončení dokazovania) mal všetky podklady potrebné na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného. Na predmetnom verejnom zasadnutí nedošlo k doplneniu dokazovania, takže mu nebola odňatá ani možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Skutočnosť, že obvinený v liste, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí, trval na svojej osobnej účasti na verejnom zasadnutí, je irelevantná, nakoľko pre konanie v jeho neprítomnosti je podstatné, či pre takýto postup boli splnené zákonné podmienky (§ 202 Tr. por.). Ak sú tieto podmienky splnené – a v posudzovanom prípade ako bolo už vyššie uvedené splnené boli – súd môže bez ďalšieho (ipso facto) vykonať hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, teda nevyžaduje sa akýkoľvek prejav vôle obžalovaného spočívajúci v jeho súhlase, resp. nesúhlase s takýmto postupom. 4 Tdo 16/2007 7 Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného
c/ Tr. por. odmietol, nakoľko je zrejmé, že nebol splnený dovolateľom namietaný dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 19. februára 2008 JUDr. Emil B d ž o c h, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.