2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na verejnom zasadnutí konanom
1, ods. 2 Tr. por. a
1 Tr. por. takto rozhodol: Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo
1 písm. b/ Tr. por. zamietol sťažnosť obvineného L. A. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo 14. marca 2016, sp. zn. 0Tp/123/2016, ktorým bol menovaný
1 písm. a/, ods. 2 Tr. por. vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ktorá u neho začala plynúť 13. marca 2016 o 09:40 hod., a ktorým zároveň
1 písm. c/ Tr. por. nebola väzba obvineného nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka. V odôvodnení tohto uznesenia krajský súd uviedol, že obhajca obvineného prevzal uznesenie o vzatí do väzby
2 Tr. por. tvrdiac, že rozhodnutím krajského súdu bol porušený zákon v ustanoveniach § 63 ods. 6 písm. a/ Tr. por. a § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por. v neprospech obvineného L. A.. V dôvodoch podaného dovolania ministerka spravodlivosti s poukazom na znenie ustanovení § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por., § 179 ods. 3 Tr. por., § 187 ods. 1 Tr. por. a § 63 ods. 6 písm. a/ Tr. por. v podstate uviedla, že krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne poukazoval na to, že uznesenie Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 0Tp/123/2016 zo dňa 14. marca 2016, bolo ustanovenému obhajcovi
doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 12 väzobného trestného spisu doručené
dovolateľky však krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia nesprávne konštatoval, že sťažnosť obhajcu bola podaná na Okresnom súde Bratislava V osobne až 29. marca 2016. Sťažnosť
obálky nachádzajúcej sa v spise na č.l. 22 podal obhajca cestou poštovej prepravy a
pečiatky na obálke bola podaná na pošte Bratislava 212 dňa 24. marca 2016, teda v zákonom stanovenej lehote a v súlade s § 63 ods. 6 písm. a/ Tr. por. a § 187 ods. 1 Tr. por. Z týchto dôvodov ministerka spravodlivosti navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky: 1)
1 Tr. por. vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Tpo/21/2016 zo 6. apríla 2016, bol porušený zákon v ustanoveniach § 63 ods. 6 písm. a/ Tr. por. a § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por. v neprospech obvineného L. A., 2)
2 Tr. por. napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad, 3)
1 Tr. por. Krajskému súdu v Bratislave prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Obvinený L. A. v písomnom vyjadrení k dovolaniu ministerky spravodlivosti prostredníctvom obhajcu uviedol, že nemá k nemu čo dodať. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V vo svojom vyjadrení k dovolaniu konštatuje, že obhajca podal sťažnosť v zákonnej lehote a teda krajský súd, ktorý ju napadnutým uznesením zamietol ako oneskorene podanú, rozhodol nezákonne. Preto je toho názoru, že došlo k porušeniu zákona v neprospech obvineného L. A., teda je naplnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 2 Tr. por. a z tohto dôvodu navrhuje podanému dovolaniu vyhovieť a rozhodnúť v intenciách návrhu ministerky spravodlivosti. Rovnako zástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí dovolacieho súdu uviedol, že podané dovolanie považuje za dôvodné a navrhol mu vyhovieť. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Tr. por. a zistil, že dovolanie bolo podané ministerkou spravodlivosti ako oprávnenou osobou
1 Tr. por. a to na podnet osoby, ktorej zákon právo na podanie dovolania nepriznáva, v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 2 Tr. por., s obsahovými náležitosťami
1 Tr. por. a s uvedením dôvodu dovolania
odseku 2 tohto ustanovenia. Zároveň bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, a v ňom vytýkané chyby možno podradiť pod dôvod dovolania
2 Tr. por. V tejto súvislosti považuje najvyšší súd za potrebné uviesť, že ustanovenie § 371 ods. 2 Tr. por. rozširuje nielen dôvody dovolania, keď oprávňuje ministra spravodlivosti podať dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia aj vtedy, ak bolo napadnutým rozhodnutím porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe a Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste, ale aj okruh rozhodnutí, proti ktorým možno dovolanie podať. Uvedené otázky sú totiž vždy predmetom iných rozhodnutí, než taxatívne vymedzených v § 368 ods. 2 Tr. por. Za rozhodnutie, proti ktorému možno podať dovolanie
2 Tr. por., treba pritom považovať aj rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku. V rámci tohto dovolacieho dôvodu tak možno namietať porušenie vyššie uvedených právnych predpisov nielen v ustanoveniach priamo upravujúcich väzbu a určené otázky výkonu trestu odňatia slobody, ale i v ustanoveniach týkajúcich sa konania o riadnych opravných prostriedkoch. Inak by totiž v prípadoch, v ktorých nadriadený orgán bez splnenia zákonných podmienok formálne zamietol riadny opravný prostriedok (§ 193 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por.), bolo bez akéhokoľvek rozumného dôvodu obmedzené právo osoby, ktorá ho podala, na prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a teda v konečnom dôsledku aj jej právo na prístup k súdu a na súdnu ochranu. Nezistiac dôvody pre odmietnutie dovolania
por. najvyšší súd viazaný dôvodmi dovolania (§ 385 ods. 1 Tr. por.) následne preskúmal v súlade s § 384 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozhodnutia, proti ktorému podala ministerka spravodlivosti dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, a dospel k záveru, že uplatnený dôvod dovolania je v posudzovanej veci daný.
1 Tr. por. uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením rovnopisu uznesenia.
3 Tr. por. ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, uznesenie, proti ktorému môže podať sťažnosť, treba ho oznámiť obvinenému, jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi. Ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave, treba uznesenie, proti ktorému je prípustná sťažnosť, oznámiť obvinenému a jeho obhajcovi aj vtedy, ak obvinený nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony.
1 Tr. por. sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou sťažnosti proti uzneseniam
2; ak sa koná
1, sťažnosť sa podáva do skončenia skráteného vyšetrovania. Ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako aj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
6 písm. a/ Tr. por. lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote podané na pošte a adresované súdu, prokurátorovi alebo policajtovi, u ktorého sa má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť.
1 písm. b/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť. So zreteľom na citované zákonné ustanovenia treba k veci v prvom rade uviesť, že zodpovedá obsahu predloženého spisového materiálu tvrdenie dovolateľky, že uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.