1 písm. c/ zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 83/1990 Zb.") odmietol návrh na registráciu občianskeho združenia s názvom Ľudová stráž pre porušovanie ust. § 4 písm. b/ citovaného zákona. Navrhovateľ v opravnom prostriedku označil napadnuté rozhodnutie odporcu za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky odporcu označil ako právne irelevantné a diskriminačné, nakoľko sa svojim obsahom týkajú mnohých občianskych združení, ktoré odporca napriek tomu zaregistroval. Vzhľadom na rozdielny prístup k Stanovám Ľudovej stráže (ďalej aj ako ,,stanovy ĽS") ako k stanovám iných občianskych združení je tento celkom zjavne v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania. K dôvodu odmietnutia registrácie občianskeho združenia ĽS, ktorým je nedostatočná úprava ochrany práv maloletých členov občianskeho združenia (ďalej aj ako ,,
navrhovateľa princíp rovnosti nemožno vykladať tak, že všetci členovia občianskeho združenia musia mať všetky práva a povinnosti rovnaké alebo musia byť rovnako zastúpení v najvyššom orgáne občianskeho združenia. Takýto absurdný výklad ústavného princípu rovnosti odporcom je celkom v rozpore s formálnou aj faktickou organizáciou mnohých právnických osôb, občianske združenie nevynímajúc. Rozsah, v akom disponujú jednotliví členovia právami a povinnosťami, sa prirodzene a bežne odvíja od toho, akú funkciu majú v rámci právnickej osoby. Vedenie, resp. vedúci funkcionári právnickej osoby vždy disponujú väčšou mierou práv, ale aj povinností, ako ostatní členovia právnickej osoby. K uvedenej námietke navrhovateľ pripojil príklady registrovaných občianskych združení, ktorých stanovy neumožňujú všetkým svojim členom členstvo v najvyššom orgáne združenia. Navrhovateľ k námietke odporcu, skutočnosť že na podrobnejšiu úpravu práv a povinností odkazujú stanovy ĽS na organizačný, disciplinárny, bezpečnostný poriadok a iné vnútorné poriadky, kontrolu nad výkonom ktorých nie je možné zabezpečiť
príslušného znenia stanov (ďalej aj ako ,,3. dôvod odmietnutia registrácie"), uviedol, že stanovy občianskeho združenia predstavujú základný organizačný dokument upravujúci základy, resp. princípy organizácie, cieľov a fungovania občianskeho združenia. Z ich samotnej podstaty je zrejmé, že jednotlivé aspekty občianskeho združenia upravujú len vo všeobecných a najdôležitejších rysoch, pričom sa nezaoberajú všetkými detailmi a podrobnosťami. Na úpravu týchto podrobností v občianskych združeniach, ako aj v iných právnických osobách, slúžia rôzne vnútorné predpisy. Stanovy sú vo svojej podstate analogické s ústavou, ktorá taktiež neupravuje všetko a pri podrobnejšej úprave jednotlivých oblastí štátu odkazuje na právne predpisy nižšej právnej sily, t. j. na zákony a na ich vykonávacie predpisy. Zákon síce v § 6 ods. 2 taxatívne upravuje povinné náležitosti stanov, neuvádza však, v akom rozsahu a do akej hĺbky majú byť tieto náležitosti v stanovách upravené. Stanovy ĽS odkazujú na vnútorné poriadky - napr. Organizačný poriadok, výlučne ako na predpisy nižšej právnej sily, ktoré spresňujú či podrobnejšie upravujú jednotlivé inštitúty uvedené v stanovách ĽS alebo ako na vykonávacie predpisy, ktoré upravujú spôsob vykonávania jednotlivých ustanovení stanov ĽS. Táto skutočnosť je priamo uvedená v čl. 25 prvej vete stanov ĽS: ,,Podrobnosti o organizácii a činnosti ĽS, upravenej v týchto stanovách, stanoví Organizačný poriadok a iné vnútorné poriadky, ktoré vydá ĽS". Tieto vnútorné poriadky ĽS navyše musia byť v súlade so stanovami ĽS, ako základným organizačným dokumentom, čo je explicitne uvedené v čl. 25 druhej vete stanov ĽS: ,,Organizačný poriadok a iné vnútorné poriadky, ktoré vydá ĽS musia byť v súlade s týmito stanovami." Navrhovateľ opätovne zdôraznil, že ide o analogickú situáciu, ako v prípade ústavy, ktorá odkazuje na zákony, napr. v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." alebo v čl. 9 ods. 5 Ústavy SR: „Podrobnosti o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní ustanoví zákon." alebo ako v prípade zákonov, ktoré odkazujú na vykonávacie predpisy, napr. vyhlášky a pod., pričom tak zákony ako aj ich vykonávacie predpisy musia byť vždy v súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily. Navrhovateľ k námietke odporcu o nedovolenosti ozbrojených združení a združení s ozbrojenými zložkami
ust. § 4 písm. c/ zákona č. 83/1990 Zb. (ďalej aj ako ,,4. dôvod odmietnutia registrácie"), uviedol, že uvedené ustanovenie, ani iné ustanovenia zákona žiadnym spôsobom nezakazujú existenciu združení používajúcich vojenskú, polovojenskú, resp. armádnu symboliku, názvy, funkcie, organizačnú štruktúru či iné inštitúty. Zákon explicitne nedovoľuje len existenciu združení, ktoré sú ,,ozbrojené alebo s ozbrojenými zložkami", to znamená také združenia, ktorých členovia oficiálne (v zmysle stanov, resp. iných organizačných predpisov) nosia alebo používajú zbrane, bez ohľadu na to či majú vojenský, branný, náboženský, ekologický, športový, kultúrny či akýkoľvek iný charakter. Z dikcie uvedeného ustanovenia zákona je teda celkom zrejmé, že len na takéto združenia sa vzťahuje zákaz. Zo žiadnych z uvedených termínov, ani iných skutočností uvedených v stanovách, nemožno vyvodzovať, že ĽS je združenie „ozbrojené alebo s ozbrojenými zložkami". Uvedené termíny nie sú slovami, ktoré možno automaticky spájať so zbraňami. Taktiež automaticky neevokujú ozbrojený charakter združenia, nakoľko sú používané alebo v zmysle slovenského jazyka môžu byť používané v najrôznejších neozbrojených organizáciách, či v súvislosti s najrôznejšími vecami, ktoré nemajú žiaden vzťah k zbraniam. Vychádzajúc z Krátkeho slovníka slovenského jazyka: Termín „vodca" v slovenskom jazyku znamená: osobu, ktorá stojí na čele spoločenskej skupiny alebo hnutia. Vodca teda nemusí stáť len na čele ozbrojenej skupiny alebo hnutia, ale môže stáť na čele akejkoľvek spoločenskej skupiny alebo hnutia. Napr. v súvislosti s politickými stranami. Termín „oddiel" v slovenskom jazyku znamená: organizačne vymedzený útvar, skupinu, jednotku. Takýto útvar, skupina či jednotka nemusí byť len ozbrojená (napr. môže ísť o športový futbalový oddiel, skautský oddiel a pod.). Termín „stráž", ktorý ĽS používa vo svojom názve, ako aj slovnom pozdrave „Na stráž!" je odvodený od slova „strážiť", ktorý v slovenskom jazyku znamená: dávať pozor, dozerať, ochraňovať. Je celkom zrejmé, že ochraňovať možno rôznym spôsobom, teda nielen s použitím zbraní, zvlášť ak nejde o stráženie osôb či majetku. Stanovy ĽS pritom explicitne uvádzajú, že chcú „strážiť" len „kresťanskú vieru, tradície a hodnoty" a „slovenské národné prebudenie a cítenie", a to „najmä táborením, turistikou, publikáciami a verejnými zhromaždeniami". Akýkoľvek ozbrojený spôsob stráženia vyššie uvedených inštitútov stanovy ĽS neuvádzajú. Taktiež je potrebné uviesť, že slovný pozdrav „Na stráž!" ako prvý zaviedol ako pozdrav skautov organizátor slovenského katolíckeho skautingu profesor E. Z., a to ako náhradu českého „Buď pripraven!". Až neskôr tento pozdrav začali používať aj iné organizácie a inštitúcie. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje na Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 2 Pv 301/09-17 zo dňa 16.06.2009, ktorá zastavila trestné stíhanie za verejné prednesenie slovného pozdravu „Na stráž!", pričom v odôvodnení na základe znaleckého posudku uviedla: „
znaleckého posudku Mgr. E. K., PhD. pozdrav „Na stráž'' sa pôvodne spájal so slovenským skautingom.„ a ďalej „...samotné slovné spojenie „Na stráž" bez zdvihnutia pravej ruky do výšky pleca, spojených prstov vo výške pravého oka, nemožno považovať za rituálny pozdrav príslušníkov Hlinkovej gardy...". Autorom hesla „Za Boha a za národ!", z ktorého vychádzajú aj ďalšie modifikované verzie je katolícky kňaz, národovec a politik C. P.. Toto v čase jeho života a aj v neskoršej dobe mimoriadne rozšírené heslo sa nachádza napr. na jeho pamätníku v bratislavskej mestskej časti Ružinov ( Okrem vyššie uvedených skutočnosti navrhovateľ poukazuje aj na to, že armáda či iné ozbrojené zložky takmer vôbec nepoužívajú vo svojej terminológii výrazy ako „vodca" alebo „hlavné vedenie", ale celkom iné výrazy, ako napr. „veliteľ", „náčelník" alebo „generálny štáb", či „hlavné veliteľstvo". Taktiež je potrebné uviesť, že ak by bolo možné z používania termínu „vodca" automaticky odvodzovať ozbrojený charakter združenia, rovnako by nemohli združenia používať napr. ani termín „riaditeľ", nakoľko tento termín sa bežne používa na označenie funkcií v polícii, ktorá je ozbrojeným zborom (krajskí a okresní riaditelia Policajného zboru SR). Navrhovateľ uviedol ďalej príklady registrovaných občianskych združení, ktoré používajú vo svojich stanovách terminológiu namietanú odporcom. Termín „vodca" a „hlavné vedenie" používa napr. občianske združenie Slovenský skauting v označení funkcii „vodcovia zborov" a „vodcovia oblastí" alebo občianske združenie Slovenská pospolitosť v označení funkcie „Vodca". Termín „oddiel" používa napr. občianske združenie Slovenský skauting v označení organizačnej jednotky „skautský oddiel" ( K námietkam odporcu, že z predložených stanov nie je možné zistiť ako bude v praxi verifikovaná podmienka vzniku členstva - spoľahlivosť a bezúhonnosť, a že stanovy združenia nedostatočne upravujú práva a povinnosti člena združenia týkajúce sa účasti na zasadnutiach najvyššieho orgánu, na ktorom by mal mať právo účasti každý člen a nielen hlavné vedenie a ostatní členovia
kľúča určeného hlavným vedením., pričom uvádzaný kľúč by mal byť upravený v stanovách, aby sa k nemu mohli vyjadriť všetci členovia združenia, keďže všetci majú rovnaké práva a povinnosti (ďalej aj ako ,,5. dôvod odmietnutia registrácie"), navrhovateľ uviedol, že zákon síce upravuje povinné náležitosti stanov, neuvádza však, v akom rozsahu a do akej hĺbky majú byť tieto náležitosti v stanovách upravené. Z tohto dôvodu nie je zákonný dôvod na to, aby boli dve z podmienok vzniku členstva spoľahlivosť a bezúhonnosť, podrobnejšie upravené už v samotných stanovách ĽS. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa účasti všetkých členov na zasadnutiach najvyššieho orgánu, k tomu sa už navrhovateľ vyjadril v časti ohľadne druhej námietky. K uvedenej námietke navrhovateľ pripojil príklady registrovaných občianskych združení, v ktorých
stanov rozhoduje o členoch jej najvyššieho orgánu kľúč schválený iným vedúcim orgánom. Na záver navrhovateľ uviedol, že konanie odporcu je tendenčné s cieľom za každú cenu zabrániť alebo aspoň oddialiť registráciu ĽS, nakoľko jednotlivé námietky a požiadavky v rámci registračného konania neuviedol hneď pri jeho začiatku, ale postupne ich stupňoval a rozširoval. Napr. v prvom liste č. VVS/1-900/90-40785 zo dňa 17.12.2012, ako námietky vôbec neuvádzal nedostatočnú úpravu problematiky práv maloletých, ani porušovanie princípu rovnosti členov. Taktiež pri osobnom prerokovaní, ktoré sa uskutočnilo v budove odporcu dňa 17.03.2014, odporca na záver, po vysvetlení terminológie ĽS, túto akceptoval a netrval na jej zmene, čo môžu potvrdiť viacerí prítomní svedkovia, ktorých zoznam navrhovateľ včas predloží. Motiváciou na takéto konanie odporcu môžu byť verejne známe diametrálne odlišné politické názory medzi súčasným vedením odporcu na čele s ministrom K. F. - nominantom politickej strany SMER-SD a navrhovateľom ako predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja a členom Ľudovej strany Naše Slovensko. Odporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 28.07.2014 k 1. dôvodu odmietnutia registrácie poukázal na skutočnosť uvedenú v odôvodnení rozhodnutia, že
navrhovaných stanov, článku 4, upravujúceho podmienky členstva v združení, môžu byť členmi združenia aj fyzické osoby minimálne od dvanástich rokov veku a pri vstupe do občianskeho združenia sa vyžaduje súhlas zákonného zástupcu, v ďalšej činnosti občianskeho združenia
predložených stanov už nie je riešená problematika ochrany práv maloletých a ani ich zastupovanie rodičmi. V tejto súvislosti poukázal odporca na predmet činnosti navrhovaného občianskeho združenia, ktorý je diametrálne odlišný od predmetu vymenovaných občianskych združení navrhovateľom, ktoré
neho taktiež môžu prijímať za členov maloleté osoby. Ministerstvo preskúmalo predmet činnosti vymenovaných občianskych združení navrhovateľom, pričom dospelo k zisteniam, že predmetom ich činnosti sú rozvoj jazdeckého športu detí a hypoterapia telesne postihnutých (JK Merci Cheval), rozvoj kritického myslenia, argumentačných, prezentačných a komunikačných zručností (Slovenská debatná asociácia), podpora vzdelávania a medzinárodnej spolupráce (ELPIDA), podporovanie zdravia a vzdelávania (Občianske združenie Očného centra OFTAL), poskytovanie zmysluplného trávenia voľného času (OZ Strážni anjeli), identifikovať a realizovať stratégiu rozvoja územia pri verejno-súkromnom partnerstve (Občianske združenie Dobšinského kraj), sociálna prevencia a riešenie hmotnej a sociálnej núdze (SLAVICA o.z.), spolupráca s detskými a mládežníckymi organizáciami (Okáčik), zabezpečovanie rozvoja v oblasti chovu a výcviku psov (Spolok priateľov psov - Svätý Jur), skvalitnenie života občanov obce (Občianske združenie Klačianske dvory). Z vymenovaných občianskych združení sa v stanovách upravuje prijímanie maloletých za členov združenia len u JK Merci Cheval. Žiadne z uvedených občianskych združení nemá v predmete činnosti stráženie kresťanskej viery a stráženie slovenského národného prebudenia, ktoré považujeme za diskriminačné a segregačné, nakoľko sú zamerané výlučne na kresťanskú vieru a slovenské národné prebudenie, hoci z hľadiska medzinárodného a ani vnútropolitického nehrozí Slovenskej republike nebezpečenstvo, pre ktoré by bolo potrebné zakladať občianske združenia s uvedeným predmetom činnosti. Naviac, v navrhovaných stanovách nie je bližšie upravený spôsob a špecifikácia činnosti, ktorou sa sleduje dosiahnutie uvedených cieľov. Činnosti navrhované v čl. 2 bod 2 stanov nepovažuje odporca za adekvátne na dosiahnutie týchto cieľov a evokujú paralelu s náplňou činnosti Hlinkovej mládeže (zákon č. 166/1940 o Hlinkovej garde a Hlinkovej mládeži, § 12).V praxi by vplývanie na maloleté deti s cieľom dosiahnutia tzv. národného prebudenia, mohlo mať negatívne dopady na ich osobnostný vývoj a mohlo by viesť k ich militantnej poslušnosti obdobne, ako to bolo u Hlinkovej mládeže, do ktorej sa prijímali maloleté deti od 6 rokov veku.
navrhovaných stanov v čl. 4 písm. c/ sa navrhuje podmienka súhlasu zákonného zástupcu len so vstupom do združenia.
1 zákona č. 83/1990 Zb., nikto nesmie byť nútený k združovaniu, k členstvu v združeniach ani k účasti na ich činnosti. Skutočnosť, že stanovy neupravujú súhlas zákonného zástupcu aj k ďalšej činnosti a účasti maloletého na aktivitách v občianskom združení nevylučujú, že by v praxi v činnosti občianskeho združenia mohlo dochádzať k vynúteniu účasti jeho maloletých členov na činnosti združenia (verejné zhromaždenia, táborenia, pobyty v prírode). Pokiaľ navrhovateľ vymenúva v ďalších prípadoch registrované občianske združenia, ktorých stanovy upravujú v podstate len nutnosť udeliť súhlas zákonného zástupcu pri prijímaní maloletých členov, opätovne poukazujeme na odlišnosť ich cieľov a zamerania činnosti, ktoré sú prioritne zamerané na dobrovoľné športové a záujmové aktivity a nie na ovplyvňovanie myslenia a správania maloletých členov v záujme dosiahnutia stanovených cieľov. K
ktorého nikto nesmie byť k združovaniu, k členstvu v združeniach a k účasti na ich činnosti nútený a združovanie, členstvo a činnosť v združení môže byť len prejavom vôle občana, čo je však v rozpore s navrhovanými stanovami,
ktorých v navrhovanej úprave čl. 21 neplnenie povinností sa považuje za porušenie disciplíny, za ktoré možno udeliť
čl. 22 disciplinárny trest. Takéto postupy sú príznačné pre militantné zoskupenia a vojenskú organizovanosť, čo je v rozpore so zásadou demokratických princípov organizácie, riadenia a činnosti občianskeho združenia v duchu platného citovaného zákona. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na legitímnosť pozdravu „Na stráž", v tejto súvislosti odporca vychádza z historickej publikácie Ústavu pamäti národa, autor H. H.: ,,Hlinkova mládež 1938 - 1945", edícia Monografie, kde sa na strane 61 uvádza, že pozdrav „Na stráž" v podobe hlasového prejavu je tzv. malým pozdravom a pozdrav „Na stráž" s postojom v pozore a pravou rukou zdvihnutou do výšky očí a mierne pootočenou, sa považoval za tzv. veľký pozdrav Hlinkovej mládeže. Vzhľadom na to, že ide o zhodné pozdravy a celá organizácia navrhovaného občianskeho združenia sa
stanov približuje k obdobnej organizácii založenej na vojenskej disciplíne, pričom Hlinková mládež je stále považovaná a bola aj v skutočnosti polovojenskou organizáciou HSĽS, odporca zotrváva na názore, že ide o nacionalistickú organizáciu a preto občianske združenie, ktoré by malo byť zaregistrované, by nemalo mať totožný pozdrav ako mala Hlinková mládež. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 2 Pv 301/09-17 zo dňa 16.06.2009, toto sa týkalo konkrétneho prípadu pozdravu v konkrétnej trestnej veci v danom prípade posudzovanom okresným prokurátorom, ktoré nemožno považovať za prameň práva a generalizovať ho na všetky prípady používania tohto pozdravu. Okrem toho je potrebné poukázať aj na paralelu pozdravu „Za Boha a za národ!", ktorý bol rovnako
citovanej publikácie Ústavu pamäti národa pozdravom, resp. heslom Hlinkovej mládeže. K 5. dôvodu odmietnutia registrácie odporca uviedol, že
stanov spoľahlivosť a bezúhonnosť je podmienkou prijatia za člena združenia, pričom samotné stanovy ďalej neuvádzajú, akým spôsobom bude preverovaná spoľahlivosť a bezúhonnosť žiadateľa o členstvo, čo je opäť v rozpore so zásadou demokratického princípu organizácie, členstva a činnosti občianskeho združenia. Pričom pri absencii stanovenia kritérií a postupov v záujme preverenia spoľahlivosti a bezúhonnosti žiadateľa o členstvo, toto môže viesť k autoritatívnym rozhodnutiam popierajúcim už spomínaný princíp rovnosti a demokratičnosti. Na skutočnosť, že návrh Stanov ĽS evokuje závery, že ide o zriaďovanie militantného subjektu, nasvedčuje aj to, že podmienka spoľahlivosti a bezúhonnosti je podmienkou prijatia občana do Policajného zboru, ktorý je ozbrojeným zborom, avšak postup pri zisťovaní týchto podmienok prijatia je upravený v § 14 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Na základe uvedených skutočností odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozhodnutie odporcu č.: VVS/1-900/90-40785 zo dňa 31.03.
1 Trestného zákona zastavené. Bol obvinený, že počas verejného zhromaždenia ukončil svoj prejav verejným zvolaním „Kamaráti a kamarátky, na stráž!". Trestné stíhanie bolo zastavené aj na základe znaleckého posudku Mgr. E. K., PhD.. Navrhovateľ citoval z textu uznesenia prokurátorky okresnej prokuratúry JUDr. U. J.: ,,Pozdrav na stráž" sa pôvodne spájal so slovenským skautingom. Známejší je však ako oficiálny tzv. malý pozdrav Hlinkovej gardy. Jeho formu a použitie upravovalo Hlavné veliteľstvo HG. Povinnosťou každého gardistu bolo zdraviť v službe i mimo služby a pri pozdrave ,,Na stráž" musel každý gardista zdvihnúť pravú ruku do výšky pleca, prsty mať spojené vo výške pravého oka. Takýmto pozdravom zdravil aj civilné osoby." „Preskúmajúc ďalšie zo zadovážených dôkazov a to najmä fotodokumentáciu z miesta zhromaždenia zameranú na obvineného pri prejave a pripojené DVD som nezistila, že by obvinený okrem výrokovej časti uznesenia prednesených slov, teda pozdravu ,,Na stráž" súčasne vztyčoval aj svoju pravú ruku spôsobom ako to príslušníci Hlinkovej gardy mali predpísané. Z uvedeného som dospela k záveru, že samotné slovné spojenie „Na stráž" bez zdvihnutia pravej ruky do výšky pleca, spojených prstov vo výške pravého oka, nemožno považovať za rituálny pozdrav príslušníkov Hlinkovej gardy. Zdvihnutie pravej ruky bolo teda základným atribútom pozdravu „Na stráž". Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno obvinenému dostatočným spôsobom preukázať ani to, či jeho úmysel smeroval k prejaveniu sympatií k hnutiam, ktoré násilným, hrozbu násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potlačeniu základných práv a slobôd osôb. Z písomného prepisu slovného prejavu obvineného na námestí naviac vyplýva, že sa od spájania pozdravu „Na stráž" s hlinkovou gardou výslovne dištancuje a vysvetľuje historické úzadie jeho vzniku v časoch, keď Hlinkové gardy neexistovali." Termín „stráž" v podobe Rybárskej stráže je priamo definovaný aj v zákone č. 139/2002 Z. z. o rybárstve a princípy jej činnosti sú upravené v Stanovách Slovenského rybárskeho zväzu. Je to orgán SRZ, ktorý dbá nad výkonom rybárskeho práva a kontroluje výkon rybárskeho práva priamo na miestach rybolovu. Spolupracuje pri kontrolách s členmi PZ SR. Vecne nesprávne tvrdenie odporcu ohľadom termínu „vodca" nemá takisto oporu v zákone. Slovo vodca je definované vo wikipédii nasledovne: „Vodca môže byť: osoba, ktorá je na čele nejakej hierarchie, spoločenskej skupiny, spoločenského celku (národa, organizácie), hnutia a podobne. Moderne používané slovo „líder" bolo prevzaté z anglického slova „leader". Je synonymom slova vodca.
krátkeho slovníka slovenského jazyka slovo líder znamená: vedúcu osobnosť, vodcu, predsedu, predáka, aj strany. Toto slovo bolo prevzaté z anglického jazyka a je bežne používané. Použitie slovenského výrazu vodca v navrhovaných stanovách ĽS neodporuje zákonu a ani pravidlám slovenského pravopisu, je úplne legitímne a je návratom k slovenskému pôvodu slova líder. Funkcia vodcu sa vyskytuje v Stanovách Slovenského skautingu. K
navrhovateľa zákon o zhromažďovacom práve nijako nerozlišuje medzi občianskymi združeniami, ktoré sledujú športové či kultúrne ciele a medzi občianskymi združeniami, ktoré chcú chrániť kresťanskú vieru a slovenské národné povedomie. Bez ohľadu na ciele majú všetky združenia v zmysle zákona rovnaké práva a povinnosti. To, že odporca vyžaduje od navrhovateľa niečo, čo nevyžaduje od iných, je
názoru navrhovateľa diskrimináciou založenou na tom, že občianske združenie ĽS má ideológiu nepohodlnú pre vedenie ministerstva. Ústavný princíp, že SR sa neviaže na žiadnu ideológiu, národ ani náboženstvo nemožno aplikovať na všetky fyzické a právnické osoby na území SR. Inak by to znamenalo, že by sa občania SR nemohli verejne hlásiť k svojej viere či národu. Taktiež by potom nemohli existovať organizácie ako Matica Slovenská, ktorá sa jednoznačne orientuje na slovenskú národnú ideológiu a ani žiadna z kresťanských cirkví, ktoré sa zase orientujú na kresťanskú náboženskú ideológiu. V 3. dôvode odmietnutia registrácie odporcom sú
navrhovateľa evidentne nelogické argumenty vo vyjadrení odporcu. Odporca konštatuje, že nemôžeme poukazovať na iné združenia, pretože tie upravujú podrobnosti vo svojich interných smerniciach. Súčasne konštatuje to isté o občianskom združení Ľudová Stráž. A potom nelogicky tvrdí, že úprava v stanovách týchto združení a v Stanovách žalobcu je „diametrálne odlišná". K
Tretej hlavy Piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.") a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 01.06.2016
1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie vydané odporcom príslušným na konanie
Odporca v odôvodnení rozhodnutia namietal, že pri vstupe do občianskeho združenia sa vyžaduje súhlas zákonného zástupcu maloletého, avšak v ďalšej činnosti občianskeho združenia
predložených stanov už nie je riešená problematika ochrany práv maloletých ani ich zastupovanie (1. dôvod odmietnutia registrácie) . Ďalej odporca uviedol, že všetci členovia občianskeho združenia musia mať rovnaké práva a povinnosti, čo
jeho názoru nie je splnené v článku 11 stanov,
ktorého sú členmi najvyššieho orgánu - snemu, členovia hlavného vedenia a iní členovia zvolení
kľúča určeného hlavným vedením (2. dôvod odmietnutia registrácie). Na podrobnejšiu úpravu práv a povinností stanovy ĽS odkazujú na organizačný, disciplinárny, bezpečnostný poriadok a iné vnútorné poriadky, kontrolu nad výkonom ktorých nie je možné zabezpečiť
príslušného znenia stanov. V stanovách nepostačuje len konštatovanie a odkazy na iné úpravy, ako napr. v čl. 8 ods. 2, čl. 12 ods. 8 písm. a/, f/ a k/, v čl. 19 ods. 3, v článku 20 ods. 1 a 2, v článku 23 ods. 5, v článku 25 atď. (3. Dôvod odmietnutia registrácie). Hlava III v článkoch 10 až 18, ktorá upravuje vnútornú organizáciu a vzťahy medzi orgánmi združenia najmä hlavné vedenie, vodca, zástupca vodcu, vodca oddielu, má
názoru odporcu polovojenský charakter a nápadne pripomína štruktúru orgánov bývalej Hlinkovej gardy. Na zrejmú podobnosť s uvedeným subjektom je potrebné poukázať i pri pozdrave ,,Na Stráž!" a hesle ,,Za boha a za národ! - vždy, všade a v každom ohľade.". Občania majú právo zakladať občianske združenia pokiaľ nejde o ozbrojené združenie, združenie s cieľom obmedzovať práva občanov pre ich odlišnosť a pod. (4. Dôvod odmietnutia registrácie). Odporca záverom napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že z predložených stanov nie je možné zistiť, ako bude v praxi verifikovaná podmienka vzniku členstva - spoľahlivosť a bezúhonnosť. Stanovy združenia nedostatočne upravujú práva a povinnosti člena združenia týkajúce sa účasti na zasadnutiach najvyššieho orgánu, na ktorom by mal mať právo účasti každý člen, a nielen hlavné vedenie a ostatní členovia
kľúča určeného hlavným vedením. Uvádzaný kľúč by mal byť upravený v stanovách, aby sa k nemu mohli vyjadriť všetci členovia združenia, keďže všetci majú rovnaké práva a povinnosti. (5. dôvod odmietnutia registrácie). Na základe uvedených skutočností
odporcu ide o združenie, ktoré by dosahovalo svoje ciele spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi a preto bolo rozhodnuté tak, že odporca návrh na registráciu občianskeho združenia ĽS odmietol. Z predloženého administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že listom zo dňa 02.01.2014 odporca
3 písm. c/ Podaním zo dňa 14.02.2014 sa navrhovateľ vyjadril k výzve odporcu s tým, že uvedené namietané termíny, ktoré
odporcu evokujú vojenský charakter združenia, sú súčasťou stanov aj iných občianskych združení, ktoré sú v súčasnosti riadne registrované odporcom, pričom ich príkladmo uviedol. Ďalej navrhovateľ poukázal na zákon č. 83/1990 Zb. Listom zo dňa 26.02.2014 odporca oznámil navrhovateľovi, že ním uvádzané registrované občianske združenia (v počte 14) z hľadiska cieľa a charakteru činnosti nemožno porovnávať s navrhovaným občianskym združením ĽS. Odporca opätovne poukázal, že stanovy v časti Činnosť a ciele Ľudovej stráže obsahujú prvky diskriminácie a segregácie fyzických osôb a to na základe príslušnosti ku konkrétnej národnosti a tiež na základe náboženského vyznania. Termíny ako hlavné vedenie, vodca, zástupca vodcu, vodca oddielu Ľudovej stráže a hierarchický princíp výstavby Ľudovej stráže
odporcu nekorešpondujú s demokratickými princípmi výstavby občianskych združení. Dňa 17.03.2014 sa uskutočnilo rokovanie k problematike registrácie občianskeho združenia Ľudová stráž medzi navrhovateľom a odporcom. Výsledkom prerokovania bola dohoda medzi zúčastnenými stranami o ďalšej úprave stanov týkajúca sa čl. 3 bod 1 písm. e/ (spresnenie pozdravu ,,Na stráž!", že sa jedná o slovný pozdrav), čl. 4 písm. c/ (doplnenie súhlasu zákonného zástupcu so vstupom maloletého do navrhovaného občianskeho združenia) a čl. 11 bod 2 a 3 (upravenie znenia stanov v časti týkajúcej sa hlasovacieho práva v tom, že členmi snemu sú všetci členovia občianskeho združenia ĽS a všetci členovia snemu majú hlasovacie právo). Následne navrhovateľ listom zo dňa 19.03.2014 doručeným odporcovi 21.03.2014 predložil registrovému orgánu upravené stanovy, v ktorých odstránil len časť vád. Bol doplnený súhlas zákonného zástupcu s členstvom maloletého člena v občianskom združení ĽS a pri pozdrave ,,Na stráž!" bolo doplnené, že ide o slovný pozdrav. Navrhovateľ neakceptoval pripomienky odporcu k hlasovaciemu právu člena združenia. Podaním zo dňa 26.03.2014 bol navrhovateľ odporcom upovedomený o začatí konania o registrácii občianskeho združenia Ľudová stráž. Odporca rozhodnutím č. VVS/1-900/90-40785 zo dňa 31.03.2014
ust. § 8 ods. 1 písm. c/ V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 1 Občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len „združenia") a združovať sa v nich. Združenia sú právnickými osobami. Do ich postavenia a činnosti môžu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona (§ 2 ods. 1 V zmysle § 4 písm.
1 písm. c/
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Konanie odporcu ako príslušného správneho orgánu zakotvené v zákone č. 83/1990 Zb.
čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
čl. 1 ods. 2 Ústavy SR Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
čl. 12 ods. 1 Ústavy SR ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
čl. 12 ods. 2 Ústavy SR základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
čl. 29 ods. 3 Ústavy SR odmietnutie registrácie je možné len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.
čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
čl. 11 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb. Federálneho ministerstva zahraničných vecí) (ďalej len ,,Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd") každý má právo na slobodu pokojného zhromažďovania a na slobodu združovať sa s inými, včítane práva zakladať na obranu svojich záujmov odbory alebo vstupovať do nich.
čl. 11 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na výkon týchto práv sa nemôžu uvaliť žiadne obmedzenia okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Tento článok nebráni uvaleniu zákonných obmedzení na výkon týchto práv príslušníkmi ozbrojených síl, polície a štátnej správy. Pod č. 104/1991 Zb. je uverejnené oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí, že dňa 20.11.1989 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa. V mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol Dohovor podpísaný v New Yorku 30.09.
zákona vzťahujúceho sa na dieťa nebola plnoletosť dosiahnutá už skôr. Z Dohovoru vyplýva, že dieťa by malo byť plne pripravené žiť v spoločnosti vlastným životom a vychovávané v duchu ideálov vyhlásených v Charte Organizácie Spojených národov, predovšetkým v duchu mieru, dôstojnosti, znášanlivosti, slobody, rovnosti a solidarity, majúc na zreteli, že potreba zvyšovať osobitnú starostlivosť o dieťa bola vyhlásená v Ženevskej deklarácii o právach dieťaťa z r. 1924, v Deklarácii práv dieťaťa, prijatej Organizáciou Spojených národov v roku 1959, a uznaná vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj v stanovách a príslušných dokumentoch špecializovaných a medzinárodných organizácií starajúcich sa o blaho detí. Ako je uvedené v Deklarácii práv dieťaťa, prijatej Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 20.11.1959, „dieťa z dôvodu svojej fyzickej a duševnej nezrelosti potrebuje osobitné záruky a starostlivosť vrátane primeranej právnej ochrany pred i po narodení".
čl. 2 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa štáty - zmluvné strany tohto dohovoru musia uznávať a zabezpečiť práva zakotvené v tomto dohovore každému dieťaťu pod ich právomocou, bez diskriminácie akéhokoľvek druhu a bez ohľadu na rasu, farbu, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné presvedčenie, národný, etnický alebo sociálny pôvod, majetok, invaliditu, rodové alebo iné postavenie dieťaťa alebo jeho rodičov alebo poručníkov.
čl. 2 bod 2. Dohovoru o právach dieťaťa štáty - zmluvné strany musia prijať všetky príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby dieťa bolo chránené pred všetkými formami diskriminácie alebo trestu z dôvodu postavenia, činnosti, vyjadrených názorov alebo viery jeho rodičov, poručníkov alebo členov rodiny.
čl. 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.
čl. 3 bod 2. Dohovoru o právach dieťaťa štáty - zmluvné strany sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho, berúc pritom do úvahy práva a povinnosti jeho rodičov, poručníkov alebo iných jednotlivcov právne zaň zodpovedných a na tento účel musia prijať všetky príslušné legislatívne a administratívne opatrenia.
čl. 3 bod 3. Dohovoru o právach dieťaťa štáty - zmluvné strany musia zabezpečiť, aby inštitúcie, služby a zariadenia, zodpovedné za starostlivosť alebo ochranu detí, zodpovedali štandardom stanoveným príslušnými orgánmi predovšetkým v oblastiach bezpečnosti, zdravia, v počte a kvalifikovanosti ich personálu, ako aj príslušného dozoru.
čl. 4 Dohovoru o právach dieťaťa štáty - zmluvné strany musia prijať všetky potrebné legislatívne, administratívne a iné opatrenia na uplatnenie práv uznaných v tomto dohovore. Vzhľadom na hospodárske, sociálne a kultúrne práva musia štáty - zmluvné strany prijať tieto opatrenia pri maximálnom využití svojich použiteľných zdrojov, a tam, kde je to potrebné, v rámci medzinárodnej spolupráce.
čl. 29 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa štáty - zmluvné strany sa zhodujú, že výchova dieťaťa musí smerovať k: (
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. V
netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie. Je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že slovný pozdrav - „Na stráž!", zaviedol ako prvý už v roku 1934 ako pozdrav skautov organizátor slovenského katolíckeho skautingu profesor E. Z., a to ako náhradu českého „Buď pripraven!". Až neskôr tento pozdrav začali používať aj iné organizácie a inštitúcie. To však nič nemení na skutočnosti, ktorú vo vyjadrení uviedol odporca vychádzajúc z historickej publikácie Ústavu pamäti národa, autor H. H.: ,,Hlinkova mládež 1938 - 1945", edícia Monografie, kde sa na strane 61 uvádza, že pozdrav „Na stráž" v podobe hlasového prejavu je tzv. malým pozdravom a pozdrav „Na stráž" s postojom v pozore a pravou rukou zdvihnutou do výšky očí a mierne pootočenou, sa považoval za tzv. veľký pozdrav Hlinkovej mládeže. Z uvedeného je nepochybné, že slovný pozdrav „Na stráž!", a to aj len v podobe hlasového prejavu, bol pozdravom militantného zoskupenia Hlinkovej mládeže 1938 - 1945 pôsobiaceho v rámci Slovenského štátu z rokov 1939 - 1945. Uvedené nemožno práve s ohľadom na súčasné použitie iných vyššie uvedených symbolov navrhovaného občianskeho združenia ĽS a v neoddeliteľnej súvislosti s týmito symbolmi a súčasne verejnými prejavmi navrhovateľa hlásiaceho sa k odkazu a oslavujúceho totalitný Slovenský štát z rokov 1939 - 1945, ako aj jeho prezidenta Dr. E. V., vyhodnotiť inak ako pozdrav, ktorý nemá nič spoločné so slovenským skautingom (ktorý vo svojich stanovách v skutočnosti nepoužíva žiadne zo symbolov a symboliky Slovenského štátu z rokov 1939 - 1945, ani sa nehlási k jeho oslavovaniu), na ktorý sa navrhovateľ len účelovo odvoláva, ale ide o propagáciu symboliky militantnej organizácie Hlinková mládež z rokov 1938 - 1945, ako aj propagandu Slovenského štátu z rokov 1939 - 1945, ktorý bol totalitným režimom potláčajúci základné práva a slobody svojich občanov. Okrem uvedeného argumenty navrhovateľa, v ktorých sa v tejto súvislosti snaží poukazovať aj na stanovy iných už zaregistrovaných občianskych združení, najvyšší súd považuje za právne irelevantné, nakoľko konkrétne stanovy týchto občianskych združení, nie sú predmetom prejednávania tejto veci, pričom skutočnosť, že tieto občianske združenia s ich konkrétnymi stanovami, už boli zaregistrované, nemôže mať a nemá žiadny vplyv na meritum a okolnosti rozhodnutia v tejto veci. Uvedenú argumentáciu navrhovateľa, najvyšší súd vyhodnocuje výslovne ako účelovú so snahou zastrieť skutočný význam navrhovanej symboliky občianskeho združenia ĽS, ktorej účelom je v skutočnosti propagácia totalitného Slovenského štátu z rokov 1939 - 1945 a prezidenta tohto štátu Dr. E. V., ktorý bol totalitnou mašinériou potláčajúcou základné práva a slobody svojich občanov, vystavaný na politike rasovej nerovnosti a neznášanlivosti, ku odkazu ktorého sa navrhovateľ verejne hlási, označujúc dokonca predstaviteľov a účastníkov Slovenského národného povstania, ktorý bol protifašistickým odbojom, za zradcov slovenského národa, ktorý sa postavili proti Slovenskému štátu z rokov 1939 - 1945 a jeho prezidentovi Dr. E. V., ako (
navrhovateľa) jedinému dobrému slovenskému prezidentovi (P.). Na vývin psychiky človeka majú určujúci vplyv činitele, s ktorými sa osobnosť dostáva do styku v priebehu celého života. Pretože človek je tvor spoločenský, je prirodzené, že najväčší vplyv na utváranie a vývin jeho psychiky majú ľudia a aj výchovné inštitúcie ako sú rodina, škola, rôzne mládežnícke a iné organizácie, v ktorých sa ľudia združujú. Prostredníctvom nich sa realizuje výchova - výchovné pôsobenie. Ak človek pôsobí na iného človeka a v jeho psychike vplyvom tohto pôsobenia vznikne nejaká zmena, možno hovoriť o psychickom pôsobení. Priame psychické pôsobenie je také, keď človek priamo bez nejakého medzičlánku vplýva na psychiku iného človeka, alebo skupiny ľudí. Je to vplyv rodičov, pedagógov, vedúcich záujmových združení, vychovávateľov a pod.. Štát, výchovné inštitúcie a organizácie musia zabezpečiť, aby tento vplyv bol v najlepšom záujme dieťaťa. Táto povinnosť Slovenskej republike vyplýva priamo z Dohovoru o právach dieťaťa. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na mimoriadnu citlivosť a zreteľ prejednávanej veci, keď členmi navrhovaného občianskeho združenia,
jeho navrhovaných stanov majú byť aj deti vo veku od 12 do 18 rokov, ktorých vek si práve s ohľadom na Dohovor o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná, vyžaduje výchovu v duchu ideálov vyhlásených v Charte Organizácie Spojených národov, predovšetkým v duchu mieru, dôstojnosti, znášanlivosti, slobody, rovnosti a solidarity, pričom hodnoty nerovnosti a neznášanlivosti militantnej organizácie Hlinková mládež z rokov 1938 - 1945 a totalitného Slovenského štátu z rokov 1939 - 1945, ktorých časť symboliky a znakov navrhované občianske združenie ĽS preberá, keď navyše navrhovateľ verejne oslavuje a hlási sa k ich odkazu, nie sú žiadnou zárukou napĺňania výchovy v duchu ideálov vyhlásených v Charte Organizácie Spojených národov, ba dokonca sú hrozbou pre ich napĺňanie pre maloletých členov navrhovaného občianskeho združenia. Vzhľadom na vyššie uvedené a všeobecne známe názory navrhovateľa na vojnové dianie v Slovenskom štáte z rokov 1939 - 1945 má najvyšší súd za to, že občianske združenie ĽS nebude schopné napĺňať čl. 2 bod 2 písm. d/ navrhovaných stanov občianskeho združenia, a to, že bude poskytovať neskreslené informácie o dianí na Slovensku a vo svete. V praxi by jednostranné ovplyvňovanie maloletých detí s cieľom dosiahnutia tzv. národného prebudenia, mohlo mať negatívne dopady na ich osobnostný vývoj a mohlo by viesť k ich militantnej poslušnosti obdobne, ako to bolo u Hlinkovej mládeže, do ktorej sa prijímali maloleté deti od 6 rokov veku. Okrem uvedeného by mohlo dôjsť pri takomto výklade dejinných udalostí k protichodným iniciatívam vo vzťahu k záujmom štátu, nakoľko orientovanie súčasnej Slovenskej republiky je jasne dané smerom k úcte a vyzdvihovaniu protifašistického odboja v rámci Slovenského národného povstania, čo je v rozpore s ideologickým názorom navrhovateľa. Uvedené sa prejavuje nielen v súčasných vyučovacích osnovách žiakov slovenských škôl všetkých stupňov, ale aj v ďalšej súčasnosti platnej a účinnej legislatíve Slovenskej republiky. Slovenská republika si každoročne pripomína výročie Slovenského národného povstania (§ 1 písm. c/ zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch). Takisto existujú aj ďalšie právne predpisy, ktorými Slovenská republika vyjadruje úctu k tejto dejinnej udalosti, tak dôležitej pre slobodu a rovnosť všetkých občanov prvého Slovenského štátu (napr. zákon č. 102/1945 Zb. o založení „Radu Slovenského národného povstania", zákon č. 112/1964 Zb., ktorým sa zriaďuje Pamätná medaila k 20.výročiu Slovenského národného povstania). Uvedené skutočnosti, legislatívne úpravy, teda samotný záujem a smerovanie Slovenskej republiky sú v priamom protiklade s ideológiou a názormi navrhovateľa ako aj s ideológiou Slovenského štátu z rokov 1939 - 1945, ku ktorej sa navrhovateľ verejne hlási. Pri formovaní občianskeho združenia a vedení jeho členov, navrhovateľ ako vodca navrhovaného občianskeho združenia ĽS verejným znevažovaním Slovenského národného povstania koná v rozpore so súčasným hodnotovým smerovaním Slovenskej republiky. Vyššie uvedené skutočnosti považoval najvyšší súd za natoľko významné, aby bola posúdená a zhodnotená nezákonnosť navrhovaných stanov občianskeho združenia ĽS. Jednou zo skutočností skúmaných najvyšším súdom v predmetnej právnej veci bolo, či formálne stanovy nevybočujú zo zákonných hľadísk a medzí. Druhou prevažujúcou skutočnosťou bolo, či navrhovateľ ako vodca a hlavný predstaviteľ navrhovaného združenia, ktorý ako štatutárny orgán koná a vystupuje za navrhované občianske združenie, a má rozhodujúcu úlohu pri formovaní občianskeho združenia a vedení jeho členov, je zárukou obsahového (materiálneho) napĺňania navrhovaných stanov v zmysle platných zákonov, ústavy a medzinár
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.