Najvyšší súd 3 Sžf/32/2008 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Ing. J. L., K., T., zastúpený advokátom: JUDr. J. Š., H., B., proti žalovanému: M. F., Š., B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/11056/2005-71-II zo dňa 12.05.2005 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/305/2005-32 zo dňa 13.12.2007, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/305/2005-32 zo dňa 13.12.2007 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/305/2005-32 zo dňa 13.12.2007 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/11056/2005-71-II zo dňa 12.05.2005, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. IX/256/171-1103/2005/390 zo dňa 22.02.2005, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR, pracovisko Banská Bystrica č. IX/2500/679-6617/2002/390-r zo dňa 26.11.2002, ktorým bol zmenený dodatočný platobný výmer vydaný Daňovým úradom Banská Bystrica I č. 651/2100/75200/02/Ivan zo dňa 29.07.2002 vo veci vyrubenia rozdielu dane 3 Sžf/32/2008 2 z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 1999 zo sumy 919 997 Sk na sumu 422 681 Sk. Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že zákon o daniach z príjmov neobsahuje ustanovenia o tom, že ak orgán činný v trestnom konaní vo svojom uznesení zastaví trestné stíhanie vo veci skrátenia dane s odôvodnením, že tento skutok nie je trestným činom, má správca dane povinnosť túto predpísanú daňovú povinnosť zrušiť a považovať zastavenie trestného stíhania za dôvod na obnovu konania podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.). Rozdiel dane za rok 1999 vo výške 919 997 Sk nebol vyrubený z dôvodu trestného stíhania daňového subjektu za trestný čin skrátenia dane a poist- ného, ale táto povinnosť bola uložená na základe záverov z daňovej kontroly vykona- nej správcom dane podľa § 15 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého správca dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Rovnako následné zníženie pôvodnej výšky rozdielu dane na sumu 422 681 Sk nebolo z dôvodu zastavenia trestného stíhania daňového subjektu, ale prehodnotením uzatvorených mandátnych zmlúv zo Združením S., ktoré vykonal odvolací správny orgán. Krajský súd ďalej konštatoval, že žalovaný po preskúmaní predložených dôkazov a skutočností uvedených v žiadosti žalobcu správne posúdil, že tieto pred- metné skutočnosti nezakladajú ani jeden zo zákonných dôvodov na povolenie obnovy konania, pričom vychádzal v rámci odvolacieho konania z obsahu mandátnych zmlúv uzavretých medzi daňovým subjektom – žalobcom a Združením S. a z toho, že daňový subjekt podpisom potvrdil, že voči Združeniu nemá žiadne finančné požiadavky, čím potvrdil, že mu bola po uplynutí dohodnutého obdobia vyplatená aj prémia, vyjadrená v jednotlivých zmluvách v percente uloženého vkladu, a prijal názor, že zrušenie a zastavenie trestného stíhania za skrátenie dane nemá za následok aj zrušenie daňovej povinnosti daňového subjektu za prijaté výnosy z poskytnutých pôžičiek. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd konštatuje, že postup žalovaného bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, pričom námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodnil zrušenie napadnutého rozhodnutia. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým, že súd prvého stupňa sa v posudzovanej veci do všetkých dôsledkov nevysporiadal s právnou argumentáciou (a v nej obsiahnutými námietkami a výhradami) žalobcu k žalobe a na tomto základe dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že v posudzovanom prípade sú rozhodnutie a postup správneho orgánu zákonné. Podľa odvolateľa je potrebné v tomto prípade vykladať § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. extenzívne z hľadiska skúmania, či vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré mali a majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a žalobca ich nemohol uplatniť v pôvodnom konaní bez svojho zavinenia. Takýmito primárnymi dôvodmi na obnovu konania v posudzovanom prípade boli podľa odvolateľa nové 3 Sžf/32/2008 3 skutočnosti spočívajúce v tom, že skutkový a právny stav, z ktorého vychádzal v pôvodnom rozhodnutí správca dane – že žalobca ako daňový subjekt neuviedol v daňovom priznaní príjmy z vkladov vložených do združenia fyzických osôb S., sa ukázali byť nesprávnymi a nezodpovedajúcimi skutočnému stavu veci. Rozhodujúcou je tu skutočnosť, že žalobca nemal daňovú povinnosť z predmetných mandátnych zmlúv a nemal ani daňovú povinnosť z výnosov, ktoré neprevzal, čo vyplýva zo znaleckého posudku č. 6/2004, ktorý bol vypracovaný znalkyňou Ing. H. B., z odboru ekonomika a podnikanie, ktorý bol základom na zastavenie trestného stíhania žalobcu, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 05.10.
- Z uvedeného logicky vyplýva, že tieto skutočnosti vznikli až po 05.10.2004 a majú podstatný vplyv pre výrok rozhodnutia v daňovom konaní. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný uvádzajúc, že na účely zdanenia nie je rozhodujúce, či daňový subjekt výnosy bral a použil na osobné účely, alebo tieto uložil ako vklad alebo pôžičku do nebankového subjektu. Znalecký posudok predložený ako dôkazný materiál daňového subjektu o uznaní výnosov z vkladov pojednáva len o tých výnosoch, ktoré boli daňovému subjektu vyplatené v zdaňovacom období roku 1996, za ktoré už došlo k zániku práva vyrubiť daň podľa § 45 zák.č. 511/1992 Zb. a nie o uznaní výnosov z vkladov, ktoré boli z rozhodnutia daňovému subjektu pripísané na jeho účet ako nový vklad za zdaňovacie obdobie roku 1999 za účelom jeho opätovného zhodnotenia. Taktiež nepojednáva o tom, že povinnosťou daňového subjektu bolo za každé zdaňovacie obdobie od roku 1996-2000 prehodnotiť zhodnocovanie vkladov a príjmy dosiahnuté ako výnos vkladov podľa jednotlivých mandátnych zmlúv zahrnúť od základu dane na účely zdanenia do zdaňovacieho obdobia, s ktorým účtovne tieto výnosy súviseli. Uvedeným spôsobom došlo k zhodnoteniu vkladov žalobcu, čím bol naplnený zámer, ktorý spočíval vo vysokom zúročení peňažných prostriedkov vložením do nebankového subjektu a to až o 73% z vloženého vkladu v porovnaní s výškou úroku za vklady, ktoré poskytovali v tom čase bankové inštitúcie, čo bolo podľa žalovaného aj pohnútkou žalobcu vložiť peňažné prostriedky za účelom ich rýchleho a predovšetkým vysokého zhodnotenia. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/305/05 zo dňa 13.12.2007 ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len O.s.p./) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. v spojení s § 219 O.s.p. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odvolací súd zistil, že žalovaný rozhodnutím č. MF/11056/2005-71-II zo dňa 12.05.2005 potvrdil rozhodnutie 3 Sžf/32/2008 4 žalovaného č. IX/256/171-1103/2005/390 zo dňa 22.02.2005, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR, pracovisko Banská Bystrica č. IX/2500/679- 6617/2002/390-r zo dňa 26.11.2002, ktorým bol zmenený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica I č. 651/2100/75200/02/Ivan zo dňa 29.07.2002 vo veci vyrubenia rozdielu dane z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 1999 zo sumy 919 997 Sk na sumu 422 681 Sk. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že hlavným dôvodom na povolenie obnovy konania sú nové skutočnosti spočívajúce najmä v obsahu uznesenia ORPZ, UJKP Banská Bystrica ČVS: OÚJP-60/10-BB-2003 zo dňa 23.09.2004, ktorým bolo podľa § 172 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku trestné stíhanie pre trestný čin skrátenia dane a poistného vedené proti žalobcovi zastavené z dôvodu, že opísaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod ani na postúpenie veci. Žalobca sa stotožnil so záverom znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania znalkyňou Ing. H. B. pod č. 6/2004, že daňovú povinnosť z výnosov, ktoré žalobca prevzal, nemal znášať. Podľa ust. § 8 ods. 1 písm. c/ zák.č. 286/1992 Zb o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, sú príjmami z kapitálového majetku aj úroky aj iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a podľa § 8 ods. 5 cit. zákona znížené výdavky tvoria čiastkový základ dane. Pre účely zdanenia nie je rozhodujúce, či daňový subjekt výnos vybral a použil na osobné účely, alebo tento opäť vložil ako vklad alebo pôžičku do nebankového subjektu. Podľa § 51 ods. 1 zákona č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zme- nách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.), konanie ukončené právoplatným rozhodnutím okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhod- nutie zmenilo mimo dovolacieho konania, sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom a rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Podľa § 51 ods. 4 citovaného zákona v návrhu na obnovu konania musia byť uvedené dôkazy preukazujúce odôvodnenosť návrhu a dodržanie lehôt. Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že zákon o daniach z príjmov neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by mali daňové orgány povinnosť v prípade, ak orgán činný v trestnom konaní svojim uznesením zastaví trestné stíhanie vo veci skrátenia dane s odôvodnením, že tento skutok nie je trestným činom, predpísanú daňovú povinnosť zrušiť a zastavenie trestného stíhania považovať za dôvod na obnovu konania podľa zákona o dani z príjmov. Trestné konanie je samostatným konaním, nezávislým od konaní iných a teda je aj nezávislé 3 Sžf/32/2008 5 od konania v daňových veciach. Pokiaľ mal žalobca výhrady k rozhodnutiu, ktorým mu bola vyrubená daň vo výške 422 681 Sk, mohol využiť všetky opravné prostriedky na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca potvrdil vlastnoručným podpisom na mandátnych zmluvách, že mu bola po uplynutí dohodnutého obdobia vyplatená prémia vyjadrená v jednotlivých zmluvách v percente uloženého vkladu, a že po vyplatení výnosov alebo po znovu úročení vkladu ďalšou zmluvou, si zástupcovia združenia S., s ktorým žalobca uzavrel mandátne zmluvy, vyžiadali pôvodnú zmluvu späť, aby nevznikli pochybnosti o tom, či bola alebo nebola zmluva finančne vysporiadaná. Podľa názoru odvolacieho súdu nové vklady žalobcu navýšené o výnos z vkladov, pripísaného ako nový vklad, alebo aj príjem dosiahnutý z výnosov z pôvodného vkladu, možno v tomto konaní považovať za príjem žalobcu, ktorý podlieha dani z príjmov. Predmetom konania o obnove je len posúdenie, či skutočnosti, ktoré žalobca označil za rozhodujúce na povolenie obnovy konania spĺňajú zákonné podmienky § 51 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., teda či ide o nové skutočnosti, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v pôvodnom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, alebo ak rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom, alebo ak záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Samotná skutočnosť, že bolo zastavené trestné stíhanie vo veci skrátenia dane, nie je dôvodom na obnovu konania, výsledok trestného konania smeruje len k jednému záveru, že skutok, ktorý sa stal, nie je trestným činom. Naviac závery znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania, sú zamerané na výnosy, ktoré boli žalobcovi skutočne vyplatené v roku 1996, pričom autorka posudku sa nezaoberala otázkou vyplatenia úrokového výnosu z vkladov, realizovaného aj formou pripísania na účet pôvodného vkladu v zdaňovacích obdobiach roku 1996-
- S poukazom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že prvostupňový súd rozhodol vecne správne, keď potvrdil rozhodnutie žalovaného, pretože v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky ust. § 51 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. na povolenie obnovy konania, keďže skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce na posúdenie prípustnosti povolenia obnovy konania, nezakladajú žiaden zo zákonných dôvodov na povolenie obnovy. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, že voči Združeniu nemá žiadne finančné požiadavky, žalobca potvrdil, že mu bola po uplynutí dohodnutého obdobia, vyplatená prémia vyjadrená v jednotlivých zmluvách v percente uloženého vkladu. S poukazom na uvedené postup žalovaného správneho orgánu ako aj napadnuté správne rozhodnutie i prvostupňový rozsudok považuje odvolací súd za vydané v súlade so zákonom. 3 Sžf/32/2008 6 Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/305/2005-32 zo dňa 13.12.2007 ako vecne správny potvrdil podľa § 219 O.s.p. O trovách konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a nepriznal žalobcovi, keďže nemal v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
- júna 2008 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková