1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom
zn. 28T/155/2012, o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti trestnému rozkazu Okresného súdu Žilina zo 14. augusta 2013, sp. zn. 28T/155/2012, takto rozhodol: I.
1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku, bol trestným rozkazom Okresného súdu Žilina zo
2 Trestného poriadku trestný rozkaz zo 14. augusta 2013, sp. zn. 28T/155/2012, sa z r u š u j e vo výroku o treste vo vzťahu k obvinenému C. B.. Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku Okresnému súdu Žilina sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu vo vzťahu k obvinenému C. B., znovu prerokoval a rozhodol. II.
1 Trestného poriadku dovolanie ministra spravodlivosti vo vzťahu k obvinenému C. S. sa z a m i e t a. Odôvodnenie Trestným rozkazom Okresného súdu Žilina zo 14. augusta 2013, sp. zn. 28T/155/2012, boli obvinení C. S., I. Y. a C. B., uznaní za vinných zo zločinu poškodzovania veriteľa
1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom
apríla 2009 C. S. v mene spoločnosti J., s.r.o., C. X, F., IČO: XX XXX XXX, ako objednávateľ uzatvoril Zmluvu o dielo číslo XX/XXXX - I. so zhotoviteľom spoločnosťou N., s.r.o., X. č. XXXX, Y., IČO: XX XXX XXX, ktorej predmetom bola výstavba lyžiarskeho strediska Martinské hole a dňa
5 Trestného zákona, § 56 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 353 ods. 2 Trestného poriadku, peňažný trest vo výške 2 000 €. Zároveň obvinenému C. S. postupom
3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Obvinenému I. Y., postupom
5 Trestného zákona, § 56 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 353 ods. 2 Trestného poriadku, uložil peňažný trest vo výške 2 000 €. Zároveň obvinenému I. Y. postupom
3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Obvinenému C. B., postupom
5 Trestného zákona, § 56 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 353 ods. 2 Trestného poriadku, uložil peňažný trest vo výške 1 500 €. Zároveň obvinenému C. B. postupom
3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
1 Trestného poriadku, boli poškodení I. D. - J., R. XX, IČO: XX XXX XXX, N. Y. - G., I. XX, IČO: XX XXX XXX, H., s.r.o., D. č. XX, D., IČO: XX XXX XXX, G. Q., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom: F. XXX, D., G., s.r.o., G. XXX, IČO: XX XXX XXX, s nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Obvinení I. Y., C. S., C. B. proti vyššie uvedenému trestnému rozkazu podali odpor (č. l. 1751 spisu). Následne obvinení C. S. a C. B. písomným podaním z 24. októbra 2014 zobrali odpor proti trestnému rozkazu, späť (č. l. 1762 spisu). Konajúci sudca Okresného súdu Žilina uznesením z 29. októbra 2014, sp. zn. 28T/155/2012,
8, ods. 9 Trestného poriadku zobral na vedomie späťvzatie odporu z
1 Trestného poriadku vyslovil, že výrokom o treste trestného rozkazu Okresného súdu Žilina zo
2 Trestného poriadku napadnutý trestný rozkaz Okresného súdu Žilina vo výroku o treste zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad a
1 Trestného poriadku Okresnému súdu Žilina prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu zvona prerokoval a rozhodol. Uviedol, že napadnutým trestným rozkazom boli obvinení C. S., I. Y. a C. B. uznaní za vinných zo spolupáchateľstva na zločine poškodzovania veriteľa
1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona, pričom im bol
5 Trestného zákona, § 56 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 353 ods. 2 Trestného poriadku uložený peňažný trest, a to C. S. peňažný trest vo výške 2 000 €, I. Y. peňažný trest vo výške 2 000 € a C. B. peňažný trest vo výške 1 500 €, pričom
3 Trestného zákona súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody C. S. vo výmere 6 (šesť) mesiacov, I. Y. vo výmere 6 (šesť) mesiacov a C. B. vo výmere 4 (štyri) mesiace. Poukázal na skutočnosť, že proti trestnému rozkazu podali obvinení C. S., I. Y. a C. B. 17. septembra 2013 odpor prostredníctvom Advokátskej kancelárie JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s.r.o. a následne Okresný súd Žilina uznesením z 29. októbra 2014, sp. zn. 28T/155/2012,
8, ods. 9 Trestného poriadku zobral späťvzatie odporu obvineného C. S. a obvineného C. B. na vedomie. Trestný rozkaz vo vzťahu k obvinenému C. S. a obvinenému C. B. nadobudol právoplatnosť dňa 29. októbra 2014 a vo vzťahu k I. Y. nie je predmetné trestné konanie zatiaľ právoplatne skončené. Uvedený dovolací dôvod obsahovo odôvodnil tým, že trestným rozkazom boli obvineným C. S. a C. B. uložené peňažné tresty za zločin poškodzovania veriteľa
1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona, pričom s poukazom na § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 5 Trestného zákona, došlo
ministra spravodlivosti k porušeniu Trestného zákona v ustanovení § 34 ods. 6 Trestného zákona,
ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri zločine poškodzovania veriteľa
1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona je osem rokov. Uložený bol teda taký druh trestu, ktorý zákon za trestný čin poškodzovania veriteľa
1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona nepripúšťa. Je zrejmé, že v danom prípade bol porušený zákon v prospech oboch obvinených a toto porušenie zákona ovplyvnilo aj ich postavenie, nakoľko im mal byť uložený trest odňatia slobody, ktorý im uložený nebol, čím bol naplnený dovolací dôvod
1 písm. h/ Trestného poriadku. Rovnopis dovolania ministra spravodlivosti bol v zmysle § 376 Trestného poriadku doručený na vyjadrenie obvinenému C. S., obvinenému C. B., ich obhajcovi, poškodeným a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, ktorá vo vyjadrení zo dňa
Trestného poriadku a dovolanie je riadne odôvodnené (§ 374 Trestného poriadku).
1 Trestného poriadku ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
Trestného poriadku, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.
2 Trestného poriadku súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol. Dovolací súd po zistení, že nie sú dané žiadne zákonné dôvody pre odmietnutie dovolania, prerokoval dovolanie na verejnom zasadnutí a v zmysle § 384 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvod dovolania
1 písm. h/ Trestného poriadku uplatňovaný ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky.
1 Trestného poriadku je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania. Dovolací súd po preskúmaní veci zistil, že zákon bol porušený napadnutým trestným rozkazom vo výroku o treste v prospech obvineného C. S. a C. B., z dôvodu § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku a že vytýkané porušenie zákona povedie k postupu
1 Trestného poriadku, a preto dovolaniu vyhovel.
1 písm. h/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
a/ Trestného zákona za spáchané trestné činy môže súd uložiť páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou, trest odňatia slobody.
d/ Trestného zákona za spáchané trestné činy môže súd uložiť páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou, peňažný trest.
6 Trestného poriadku tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.
1 písm. a/ Trestného zákona kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho majetku, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
5 písm. a/ Trestného zákona odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu. Na naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. h/ Trestného poriadku je potrebné, aby bol obvinenému uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Druhom trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa, sa rozumejú prípady, keď súd obvinenému uložil niektorý z druhov trestov, napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na jeho uloženie. O tento prípad ide u obvinených C. S. a C. B., keďže im bol uložený peňažný trest
d/ Trestného zákona a § 56 Trestného zákona za spáchanie zločinu poškodzovania veriteľa
1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom
6 Trestného zákona druhá veta vylučuje. Z tohto hľadiska Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pri trestnom čine poškodzovania veriteľa, pri spôsobení škody veľkého rozsahu (§ 239 ods. 5 písm. a/ Trestného zákona), horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody je stanovená na osem rokov, prevyšuje hranicu trestnej sadzby päť rokov, preto v súlade s § 34 ods. 6 Trestného zákona druhá veta nemohol Okresný súd Žilina uložiť obvinenému S. a obvinenému B. peňažný trest, ale musel v rámci zásad pre ukladania trestov ukladať trest odňatia slobody. Konkrétny peňažný trest uložený obvinenému C. S. vo výške 2 000 € a C. B. vo výške 1 500 €, bol preto uložený v rozpore so zákonom. Pri správnom použití Trestného zákona musel byť obvineným uložený len trest odňatia slobody, čím bol porušený zákon v prospech obvinených C. S. a C. B.. Vo vzťahu k obvinenému C. S. dovolací súd z aktualizovaného odpisu registra trestov zistil, že obvinený bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 28T/52/2014, z 10. júna 2014 pre zločin
1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, so skúšobnou dobou určenou na 3 roky, s probačným dohľadom na tri roky a zároveň mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze ospravedlniť sa poškodeným. Obvinený C. S. bol ďalej rozsudkom Okresného súdu Žilina z 5. mája 2015, sp. zn. 22T/57/2015 (č. l. 1796 spisu) uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného
1, ods. 3 Trestného zákona. Súd mu ukladal trest ako trest súhrnný, teda aj za trestné činy, z ktorých bol uznaný za vinného vyššie uvedenými rozhodnutiami Okresného súdu Žilina, sp. zn. 28T/155/2012 a 28T/52/2014 a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5 rokov s probačným dohľadom, opätovne mu uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze ospravedlniť sa poškodeným. Do svojho rozhodnutia prevzal aj uloženie peňažného trestu vo výške 2 000 €, so stanoveným náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Ako je už uvedené, tento trest bol obvinenému uložený ako trest súhrnný, za súčasného zrušenia výrokov o treste trestného rozkazu Okresného súdu Žilina zo 14. augusta 2013, sp. zn. 28T/155/2012 (rozhodnutie, ktorého sa týka dovolanie) a rozsudku Okresného súdu Žilina z 5. mája 2015, sp. zn. 22T/57/2015. Z uvedeného je zrejmé, že mimoriadne dovolanie podané ministrom spravodlivosti smeruje proti rozhodnutiu, ktoré bolo zrušené vo výroku o treste a teda fakticky bolo podané proti neexistujúcemu rozhodnutiu v jeho výroku o treste.
názoru dovolacieho súdu dovolanie dovolateľa vo vzťahu k obvinenému S. malo smerovať proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 22T/57/2015, z
1 Trestného poriadku vo výroku tohto rozsudku porušenie zákona v prospech oboch obvinených, obvineného C. S. a obvineného C. B., v ustanovení § 34 ods. 6 Trestného zákona, ale
2 Trestného poriadku zrušil napadnutý trestný rozkaz vo výroku o treste len vo vzťahu k obvinenému C. B.. V tejto súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti Zbierku stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2013, bod 7, (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2011, sp. zn. 2 Tdo 52/2011), z ktorého vyplýva, že zrušením právoplatného trestného rozkazu len vo výroku o treste dovolacím súdom vzniká stav neukončeného trestného stíhania rovnako, ako tomu je pri čiastočnom zrušení rozsudku (tzv. čiastočná právoplatnosť). V časti nedotknutého výroku o vine zostáva trestný rozkaz právoplatný a platí tu princíp „ne bis in idem“. Z toho vyplýva, že pri novom rozhodovaní o treste na hlavnom pojednávaní treba aplikovať ustanovenie § 166 Trestného poriadku a rozhodnúť o treste rozsudkom. Dovolací súd zároveň zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušenú časť napadnutého rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
1 Trestného poriadku Okresnému súdu Žilina prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol pri rešpektovaní vysloveného právneho názoru (§ 391 ods. 1 Trestný poriadok).
1 Trestného poriadku ak minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor spolu s dovolaním podaným v neprospech obvineného navrhne zaistiť osobu obvineného vydaním príkazu na zatknutie a tohto vziať do väzby, dovolací súd obvineného vezme do väzby, ak je daný dôvod väzby
a ak je to nevyhnutné vzhľadom na závažnosť trestného činu a naliehavosť dôvodov väzby.
ods. 2 § 380 Trestného poriadku ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe. Z obsahu predloženého spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že u obvineného C. B. sa nejedná ani o jeden prípad vyššie citovaného ustanovenia § 380 Trestného poriadku, preto nebolo potrebné rozhodovať o jeho väzbe. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.