1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Henricha Schindlera, advokáta v Banskej Bystrici, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. januára 2013, sp. zn. 3 To 74/2012 a takto rozhodol:
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného Ing. J. D. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 29. marca 2012, sp. zn. 1 T 24/2011 bol obvinený Ing. J. D. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania veriteľa
2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v dobe od
4 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, § 46 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne.
4 Tr. zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zákona súd obvinenému uložil aj ochranný dohľad v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
1, ods. 2 Tr. zákona súd obvinenému uložil aj trest zákazu činnosti výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty vo výmere 4 (štyroch) rokov.
1 Tr. poriadku súd obvinenému uložil povinnosť a to nahradiť poškodeným: - Mestu Y., E. XX, Y., IČO: XXXXXX škodu vo výške 1.543,63 €, S., a.s., T. XX, I., IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 136.135,55 €. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený Ing. D. a tiež prokurátor. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. januára 2013, sp. zn. 3 To 74/2012, postupom
Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3 To 74/2012 podal obvinený Ing. D. prostredníctvom obhajcu 1. februára 2016 dovolanie. Ako dovolací dôvod obvinený uviedol § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený napriek tomu, že v písomných dôvodoch dovolania deklaruje vedomosť, že správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a zmeniť, vytýka konajúcim súdom, že dostatočne nevyhodnotili dôležité skutočnosti majúce zásadný význam v otázke jeho viny, resp. neviny. Dovolateľ predovšetkým vytýka, že súdy pri svojom rozhodovaní nedostatočne skúmali vôľovú stránku trestného činu, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdili, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo viac ako preukázané, že v jeho konaní absentovala akákoľvek vôľa spáchať žalovanú trestnú činnosť. Pokiaľ by súdy predsa len dospeli k záveru, že minimálne vedel, že svojím konaním môže porušenie, alebo ohrozenie spôsobiť, je potrebné zobrať do úvahy, že bol presvedčený, že nedôjde k následku a takéto konanie je potom potrebné posudzovať ako nedbanlivostné. Je viac ako zrejmé, že svojím konaním nechcel spôsobiť škodlivý následok.
dovolateľa nebola naplnená ani objektívna stránka skutkovej podstaty prečinu
Trestného zákona, pretože v čase trestného stíhania a obvinenia finančný nárok správcu L. už netrval, zanikol v plnej výške úhradou z účtu úpadcu Q. s.r.o v konkurze dňom 12. marca 2009, rovnako tak boli čiastočne vysporiadané nároky aj ostatných veriteľov. Dovolateľ dovolaním tiež namietal výšku škody tak ako bola ustálená napadnutými rozhodnutiami súdov, ako aj spôsob výpočtu tejto škody. Orgány činné v trestnom konaní nepostupovali tak, aby zistili skutkový stav veci, neobstarali dôkazy a neobjasnili všetky okolnosti svedčiace v prospech alebo v neprospech obvineného. Na záver dovolateľ konštatuje, že v konaní nebolo v zmysle zásady in dubio pro reo bez pochybností preukázané, že sa skutok stal, že jeho konanie naplnilo znaky skutkových podstát žalovaných trestných činov a nebol preukázaný úmysel spôsobiť porušenie, alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom. Súd prvého aj druhého stupňa nesprávne vyhodnotil celú dôkaznú situáciu, dospel k nesprávnemu právnemu záveru o jeho vine a mal aplikovať procesný postup
Navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona (ustanovenia, ktorými sa tak malo stať nešpecifikoval), zrušil dovolaním napadnuté rozhodnutia vo výroku o vine i treste a prikázal Okresnému súdu Zvolen, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Prokurátor krajskej prokuratúry vo vyjadrení k dovolaniu navrhol podané dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietnuť postupom
c/ Trestného poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Trestného poriadku, v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku). Dospel však k záveru, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.
1 písm. i/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky už niekoľkokrát vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov. Predstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie nie je určené k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa a dovolací súd nemôže tieto zistenia meniť, ani dopĺňať. Z vyššie citovaného ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku je zrejmé, že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne alebo neúplné skutkové zistenia. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. Dovolateľ, obvinený D., uplatnil dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku - rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. Preto aj pre posúdenie veci dovolacím súdom zostáva rozhodnou skutková veta ustálená v rozhodnutí súdu prvého stupňa a potvrdená uznesením odvolacieho súdu. Obvinený D. sa dovolaním domáha doplnenia, resp. iného hodnotenia už vykonaného dokazovania vo vzťahu k ustáleniu subjektívnej stránky (nebol preukázaný jeho úmysel spôsobiť porušenie, alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom, svojím konaním nechcel spôsobiť škodlivý následok) a tiež vo vzťahu k ustáleniu objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov (v čase trestného stíhania a obvinenia finančný nárok správcu L. už netrval, namietal výšku škody tak ako bola ustálená napadnutými rozhodnutiami súdov, ako aj spôsob výpočtu tejto škody). Forma zavinenia je obligatórnou zložkou subjektívnej stránky trestného činu, ktorej naplnenie je jedným zo znakov skutkovej podstaty trestného činu. Preukázanie jednej z foriem zavinenia podlieha dokazovaniu. Rovnako tak ustálenie objektívnych znakov trestného činu (konanie, následok, výška spôsobenej škody príčinný vzťah) v skutkovej vete vychádza z dôkazov produkovaných v priebehu konania na súde prvého a druhého stupňa. Pre posúdenie veci dovolacím súdom z hľadiska toho, či boli naplnené uplatnené dovolacie dôvody, je rozhodnou skutková veta ustálená v rozhodnutí súdu prvého stupňa a potvrdená uznesením odvolacieho súdu. Dovolací súd preto opakovane konštatuje nepochopenie inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku, keď dovolateľ namieta výrok o vine a dovolaním sa dožaduje oslobodenia spod obžaloby. Je potrebné uviesť, že dovolacím dôvodom
ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť), bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd opakovane konštatuje, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov
1 Tr. por. Nie je možné, s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Dovolací súd môže posudzovať len to či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný aplikovali správne ustanovenia trestného zákona. Dovolací súd opakovane konštatuje aj to, že dôvod dovolania
i/ Trestného poriadku slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Dikciou za bodkočiarkou sa vylučujú námietky skutkové, ktoré nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto dokazovania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že skutková veta tak, ako bola ustálená, obsahuje všetky zákonné znaky trestných činov, z ktorých bol obvinený právoplatne uznaný za vinného a jeho konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.
c/ Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, preto dovolanie obvineného Ing. J. D. na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.