Obsah (13)

§ 23§ 10§ 77§ 85h§ 517§ 30§ 24§ 250b§ 250j§ 212§ 220§ 77a§ 224

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sžso/43/2015 Identifikačné číslo spisu: 8012200586 Dátum vydania rozhodnutia: 27.07.2016 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI

§ 23ods.

4 a § 58 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej na účely uznesenia len „zák. č. 273/1994 Z.z.“) uložila žalobcovi povinnosť zaplatiť celkovú sumu 71 186 Sk, a to - z titulu samostatne zárobkovo činnej osoby

§ 10ods.

1 písm. b/ ako aj § 18 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z.z. zaplatiť poplatok z omeškania v sume 42 323 Sk, nakoľko dlžné poistné za obdobie od 05/1999 do 07/2002 neodviedol vôbec, a tiež - ako osobe uvedenej v § 10 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z.z. zaplatiť poplatok z omeškania v sume 28 863 Sk, nakoľko dlžné poistné za obdobie od 05/1995 do 01/1997 a od 07/2002 do 04/2004 tiež neodviedol vôbec. 2. Predsedníčka zúčastnenej osoby ako oprávnený orgán v zmysle § 23 ods. 1 písm. e/, § 77 a § 85h zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely uznesenia len „zák. č. 581/2004 Z.z.“) v spojení s ustanovením § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zmenila rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. konania DK 301/00010/2012 zo dňa 18.05.2012 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) tak, že - správne konanie vo veci nároku žalobkyne na zaplatenie poplatku z omeškania

§ 23ods.

2 zák. č. 273/1994 Z.z. vo výške 0,2 % za každý deň omeškania v sume 21 283,42 € za obdobie od 20.05.2000 do 16.06.2009

ustanovenia § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku zastavila a tiež - správne konanie vo veci uplatnenia úroku z omeškania žalobkyňou

ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej na účely uznesenia len „OZ“) v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v sume 27 170,55 € za obdobie od 20.05.2000 do 16.06.2009 v zmysle § 30 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku zastavila.

§ 23ods.

1 písm. e/ zák. č. 273/1994 Z.z. v hore uvedenom znení predseda úradu rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie.

§ 77ods.

1 zák. č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého správneho rozhodnutia na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 62) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 85hods.

1 zák. č. 581/2004 Z.z. v hore uvedenom znení zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok

predpisov účinných do 31. decembra 2004.

§ 85hods.

2 zák. č. 581/2004 Z.z. v hore uvedenom znení zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok

predpisov účinných do 31. decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu.

§ 85hods.

3 zák. č. 581/2004 Z.z. v hore uvedenom znení úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok

predpisov účinných do 31. decembra 2004.

§ 517ods.

2 OZ v hore uvedenom znení platí, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

§ 30ods.

1 písm. e/ Správneho poriadku v hore uvedenom znení správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

1. Z pripojeného administratívneho spisu ako aj z obsahu rozsudku krajského súdu vyplývajú nasledujúce historické súvislosti, ktoré, vzhľadom na ich vplyv na prejednávanú vec, je nutné uviesť.
2. Žalobca sa v pôvodnom konaní pred Okresným súdom Prešov domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že má dôvodné pochybnosti o právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj to, že bolo vystavené v rozpore so zákonom. O existencii napadnutého rozhodnutia sa mal žalobca dozvedieť od súdneho exekútora, ktorý mu v mesiaci február 2012 doručil upovedomenie o začatí exekúcie s exekučným titulom, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie. 5.

tvrdenia žalobcu napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené. Pri jeho osobnej návšteve u žalovanej mu nebola poskytnutá ani kópia napadnutého rozhodnutia s údajným odôvodnením, že prípad je archivovaný a spis nemôže byť otváraný, takže žalobca nemal možnosť riadneho zistenia, na základe čoho sa stal výmer právoplatný, keď mu nebol doručený. Až pri opakovanej návšteve splnomocnenca v archíve v mesiaci apríl 2012 bola poskytnutá fotokópia napadnutého rozhodnutia s tým zistením, že na nej nie je vyznačený dátum právoplatnosti a ani vykonateľnosti.

1. Hoci napadnuté rozhodnutie mu ukladá povinnosť úhrady poistného za zaplatené poistné, tak žalobca tvrdí, že mal vyporiadané všetky povinnosti, čo dokladoval predložením časti dokladov, ktoré mal k dispozícii. Medzi nimi sa nachádzali aj poštové poukážky, pracovné zmluvy a zápočty od zamestnávateľov: - Stavstroj - delta s.r.o. Bardejov za obdobie od 03.04.2000 do 30.06.2000, od 06.11.2000 do 14.05.2001, - SPOLAGA s.r.o. šarišské Jastrabie od 06.06.2001, - STAVBA SERVIS ANTIKOR spol. s r.o. Ostrava od 11.07.2002 do 30.11.
3. Navyše žalobca poukazoval na obdobie od 01.01.1995 do 02.06.1996, kedy bol študentom strednej školy.
4. Žalovaná v svojej argumentácii poukazovala na fikciu doručenia, nakoľko doručovala platobný výmer

§ 24ods.

2 Správneho poriadku na adresu trvalého pobytu, t.j. na posledne jej oznámenú adresu trvalého bydliska žalobcu. II. Konanie na prvostupňovom súde A)

1. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca pôvodne žalobu zo dňa 14.04.2012 na Okresný súd Prešov (postúpené neskôr na Krajský súd v Prešove).
2. Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa pôvodne konanie uznesením zastavil z dôvodu uplynutia doby

§ 250bods.

2 a 3 O.s.p. od vydania rozhodnutia; a to viac ako 8 rokov, pretože nepovažoval za potrebné a ani to žalobca nežiadal, aby nariadil žalovanej nanovo doručovať predmetné rozhodnutia. Na odvolanie podané žalobcom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej na účely rozsudku len „Najvyšší súd“) uznesením zo dňa 17.12.2013 sp. zn. 4Sžso/46/2013 zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že - žalobca nespĺňa atribúty opomenutého účastníka, - žalobca v odvolaní okrem iného uvádza závažné skutočnosti spochybňujúce využitie inštitútu fikcie ako aj, že - najmä namietal svoju dlhodobú neprítomnosť na mieste doručovania, čo krajský súd nepreskúmal. B) 11. Krajský súd v novom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie

§ 250jods.

1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe a jednohlasne dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie pôvodne žalovanej Všeobecnej zdravotnej poisťovne bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a vo veci bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto napadnuté rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. c/, e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému, t. č. Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave na ďalšie konanie. Pritom v konaní namiesto pôvodnej žalobkyne, t.j. Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Prešov, krajský súd bez akéhokoľvek procesného úkonu prizval do konania Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so Bratislave, Žellova č. 2, 829 24 Bratislava, a následne ho označil za nového žalovaného a s uvedenou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, pobočka Prešov, konal v pozícii zúčastnenej osoby. 12. Krajský súd zistil, že zásielka bola žalobcovi doručovaná do vlastných rúk na adresu: Námestie sv. Martina č. 42, 082 71 Lipany. Ďalej zásielka bola uložená 31.08.2004, a následne bola vrátená žalovanej dňa 22.09.2004. Pritom

krajského súdu z obálky v žiadnom prípade nevyplýva, že by sa doručovateľ pokúsil naplniť zásady doručovania zakotvené v § 24 ods. 2 Správneho poriadku, t.j. že sa pokúsil o opätovné doručenie zásielky, resp. z odkazu nezastihnuteľný, oznámené dňa 31.08.2004, táto skutočnosť pre krajský súd vôbec nevyplýva,

1. Ďalej krajský súd zdôraznil aj tú skutočnosť, že hoci žalobca splnomocnil svoju sestru na prevzatie zásielok, tak tá o žiadnom doručení písomnosti zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne nevedela.
2. Tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca sa od 15.08.2005 dlhodobo zdržiaval v Anglicku, ale súčasne tvrdil, že v tom čase pracoval v Českej republike (viď pracovná zmluva zamestnávateľa STAVBA SERVIS ANTIKOR spol. s r.o., Ostrava - Svinov s dátumom nástupu do práce 11.07.2002). V tejto súvislosti krajský súd potom zdôraznil mnohé rozhodnutia Najvyššieho súdu, najmä sp. zn. 8Sžo/88/2010 z 29.04.2010, uznesenie sp. zn. 8Sžo/181/2008 z 29.01.2009, uznesenie 8Sžo/134/2008, ďalej nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 119/07-22 z 27.09.2007, rozsudok sp. zn. 4Sžo/36/2014 zo 04.06.2014 a tiež rozsudok 2Sžo/19/2013 zo 16.04.2014, z ktorých vyplýva nasledujúci právny názor, že „právna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli odvodené odlišné právne dôsledky, než tie, ktoré by plynuli z púheho konštatovania faktu. Jej účelom je totiž posilniť právnu istotu. Aby však mohla právna fikcia svoj účel dosiahnutie právnej istoty splniť, musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája, inak správny orgán a súd nie je oprávnený na plnenie fikcie konštatovať.“
3. Čo sa týka námietky premlčania, považuje ju krajský súd, zhodne ako žalobca ako aj zúčastnená osoba, za takú vadu, ktorá spôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia s dôrazom na právoplatnosť.
4. Čo sa týka postavenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave ako žalovaného jednoznačne s poukazom na ustanovenie § 84 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre krajský súd vyplýva, že začaté správne konania doterajšej zdravotnej poisťovne právoplatne neskončené do dňa vydania právoplatného povolenia na základe tohto zákona dokončí uvedený úrad. S poukazom na uvedenú citáciu ustanovenia konal krajský súd na strane žalovaného s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave.
5. K uvedenej procesnej zámene musí Najvyšší súd uviesť, že nebola vykonaná v súlade s procesnoprávnymi predpismi (najmä Občiansky súdny poriadok), nakoľko ustanovenie § 250 O.s.p. nepriamo vymedzuje prostredníctvom napadnutého rozhodnutia toho, kto napadnuté rozhodnutie vydal, a tým je v záhlaví rozsudku označená zdravotná poisťovňa. Nakoľko však krajský súd vtiahol do súdneho prieskumu aj tretiu osobu, t.j. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave, musel s týmto orgánom Najvyšší súd konať ako so zúčastnenou osobou. III. Odvolanie zúčastnenej osoby/stanoviská A)
6. Vo svojom odvolaní zo dňa 30.04.2015 (č.l. 92) proti rozsudku prvostupňového súdu Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako zúčastnená osoba poukázal na to, že krajský súd sa neriadil právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v uznesení sp. zn. 4Sžso/46/2013 zo dňa 17.12.
8. Ďalej zúčastnená osoba poukázala na to, že krajský súd nevyužil vo svojom názore možnosť aplikácie ustanovenia § 250b ods. 2 O.s.p. s tým, že napadnuté rozhodnutie nebolo doručené

§ 24ods.

2 Správneho poriadku, a preto

zúčastnenej osoby nemohlo ani nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Záverom zúčastnená osoba navrhla zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. B)

1. Prostredníctvom svojho podania z 29.05.2015 (č.l. 96) žalobca konštatoval, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nie je účastníkom konania, nerozhodoval ako druhostupňový orgán v odvolacom konaní proti napadnutému rozhodnutiu, a preto nemôže podať odvolanie. Odvolanie je obsiahle, byrokraticky formálne vypracované, tvrdenie a názory zúčastnenej osoby, uvedené v odvolaní, pritom nie sú právne podložené. Odvolacia námietka, že krajský súd sa nevysporiadal s fikciou doručenia, nie je riadne žalovanou preukázaná.
2. Názor zúčastnenej osoby, že krajský súd sa nemal zaoberať vecnou stránkou rozhodnutia, je v hrubom rozpore so zásadami súdneho konania.
3. Záverom žalobca konštatoval, že navrhuje zamietnuť odvolanie ÚDZS ako žalovaného. IV. Právne názory odvolacieho súdu
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.“) v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože s napadnutým rozhodnutím sa zaobchádza ako s exekučným titulom, pričom v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.), preto postupom

§ 220ods.

1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že

§ 250jods.

2 písm. a/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil žalovanej späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

1. Najvyšší súd sa stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom. Na druhej strane podstatou odvolania ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia, je právna otázka, či napadnuté rozhodnutie nadobudlo právne účinky, a ak áno, potom kto je ich nositeľom a kto je ich adresátom. Práve toto tvorí právny rámec na zisťovanie relevantných skutočností.
2. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).
3. Najvyšší súd sa musí predovšetkým vysporiadať s námietkou žalobcu, ktorý prostredníctvom svojho podania z 29.05.2015 (viď bod č. 20) namietal, že nakoľko Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nie je účastníkom konania, nie je ani oprávnený podať odvolanie proti rozsudku krajského súdu. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd konštatovať, že krajský súd po procesnej stránke neformálne ale po stránke vecnej správne „vtiahol“ uvedený správny orgán do súdneho prieskumu, nakoľko tento správny orgán konal o napadnutom rozhodnutí a následne ho krajský súd zaviazal povinnosťou konať v prejednávanej veci v zmysle právnych názorov krajského súdu (viď § 250j ods. 7 O.s.p.). Najvyšší súd však musel postavenie tohto správneho orgánu modifikovať na pozíciu zúčastnenej osoby v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia (viď body č.11 a č. 16). Za tohto právneho stavu bol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako správny orgán zúčastnený na súdnom prieskume, hoci nevydal napadnuté rozhodnutie, oprávnený podať odvolanie proti zaväzujúcemu rozsudku krajského súdu.
4. Z charakteru napadnutého rozhodnutia ako aj z časového obdobia, kedy bolo vydané žalovanou, pre Najvyšší súd jednoznačne vyplýva, že ide o rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je spôsobilé svojim záväzným peňažným charakterom zasiahnuť do majetkových práv žalobcu. Tak sa aj v minulosti stalo, nakoľko prostredníctvom exekučného konania žalovaná chcela dosiahnuť zaplatenie pohľadávky na dlžných sumách, ktoré sú uvedené aj v napadnutom rozhodnutí, od žalobcu. Na uvedenom právnom základe prislúcha žalobcovi právo na súdny prieskum napadnutého rozhodnutia

Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku proti žalovanej, hoci táto v súčasnosti už nie je oprávnená ukladať peňažné povinnosti, ako je tomu v prejednávanej veci.

1. Aplikácia ustanovenia § 250b O.s.p., hoci sa jej krajský súd nedostatočne venoval, v prejednávanej veci v zmysle nasledujúcich záverov uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžso/46/2013 zo 17.12.2013 (str. 6): „Účelom ustanovenia § 250b ods. 2 OSP je poskytnúť právnu ochranu tzv. opomenutému účastníkovi a z toho vyplýva i zameranie súdneho prieskumu napadnutej zákonnosti toho ktorého správneho konania, a síce skúmanie súdom, či mal byť žalobca účastníkom správneho konania (v zmysle Správneho poriadku, resp. osobitného právneho predpisu), ako i charakter rozhodnutia, ktoré žalobca žalobou napáda. V zmysle súdnej judikatúry ustanovenie § 250b ods. 2 prelamuje dôsledky § 247 ods. 2 a § 250 ods. 2 OSP vtom, že priznáva procesné právo podať žalobu aj tomu, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal (aj keď žalobca účastníkom správneho konania bol) a napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca nespĺňa atribúty opomenutého účastníka. Jeho postavenie účastníka v napadnutom správnom konaní nebolo zo strany sporových strán spochybnené; žalovaná so žalobcom viedla konanie a žalobca v žalobe nenapáda, že sa s ním v správnom konaní nekonalo, hoci sa malo, ale že sa konalo nezákonne.“ nie je uplatniteľná. Pre konajúci senát Najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že nakoľko žalobca bol v napadnutom rozhodnutí nado všetky pochybnosti riadne označený a ďalej napadnuté rozhodnutie mu bolo zaslané s úmyslom, aby popri splneniu uloženej peňažnej povinnosti mal možnosť si uplatniť svoje procesné práva, nie je možné žalobcu označiť v zmysle § 250b ods. 2 O.s.p. za opomenutého účastníka.
2. V zmysle uvedených záverov sa správne krajský súd zameral na preverenie zákonnosti postupu doručovania napadnutého rozhodnutia žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku za účelom zistenia právnych následkov tohto doručovania. Pre Najvyšší súd je z detailne vykonaného odôvodnenia záverov krajského súdu nado všetky pochybnosti jasné, že v procese doručovania sa vyskytla závažná vada (nepreukázanie opätovného doručovania s uvedením ďalšieho termínu prostredníctvom dňa a hodiny doručenia), ktorej existencia bráni správnym súdom v zmysle vyššie citovanej súdnej judikatúry (viď bod č. 14) uznať, že nastali účinky doručenia prostredníctvom zákonnej fikcie.

§ 24ods.

2 Správneho poriadku v citovanom znení platí, že ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 30. V súvislosti s preukázaním fikcie doručenia a s poukazom na názor krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie nebolo doručené

§ 24ods.

2 Správneho poriadku, zúčastnená osoba zdôrazňovala, že napadnuté rozhodnutie nemohlo ani nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Z uvedeného jej vyplýva záver o nemožnosti zrušiť napadnuté rozhodnutie v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ O.s.p., pokiaľ sám dospel k záveru, že takéto rozhodnutie nikdy nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu jeho nezákonného doručovania žalobcovi. Ako už bolo vyššie Najvyšším súdom zdôraznené, nebolo možné akceptovať odvolaciu námietku zúčastnenej osoby, že krajský súd pri opakovanom rozhodovaní o žalobe mal postupovať

§ 250bods.

2 O.s.p. a uložiť žalovanému doručiť nanovo žalobcovi napadnuté rozhodnutie. Avšak z hľadiska (čiastočných) revíznych oprávnení správneho súdu (viď § 250j ods. 2 v spojení s § 244 ods. 3 O.s.p.) pri prieskume rozhodnutí správnych orgánov je nutné tak reagovať na žalobné body ako aj na odvolacie námietky, a preto je nesprávna argumentácia zúčastnenej osoby, že správny súd nie je oprávnený zasahovať do neprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté (viď záver § 244 ods. 3 O.s.p.). 31. Z doterajšieho súdneho prieskumu nepochybne vyplýva, že majetkové práva žalobcu sú dotknuté nielen vecno-právnymi nejasnosťami (viď bod č. 6) ale aj exekučným konaním, ktoré vychádza z existencie napadnutého rozhodnutia. Za tejto situácie bol Najvyšší súd nútený napadnuté rozhodnutie z vyššie uvedených dôvodov zrušiť a vrátiť ho subjektu, ktorý ho aj pôvodne vydal, t.j. žalovanej na ďalšie konanie, ktorého priebeh umožňuje súčasný právny stav prostredníctvom § 77a zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správny súd nesmie zasahovať do výkonu právomocí správnych orgánov (čl. 2 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky) nad rámec mu daný procesným predpisom a preto je iba v kompetencii žalovanej, či zvolí postup

§ 77aods.

3 alebo

1. Pri rozhodovaní, ktorému subjektu bude zrušené napadnuté rozhodnutie vrátené, vychádzal Najvyšší súd z hore uvedených ustanovení § 77a. V.
2. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v osvojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 4Sžso/46/2013, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
3. Najvyšší súd neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,

ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve v prejednávanej veci nie sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať. 34. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko však Najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil, pričom bol nútený odstrániť niektoré jeho pochybenia bez aktívneho prispenia účastníkov, o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. 35. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť poistné ako osobe zúčastnenej na zdravotnom poistení je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).