2 písm.
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky. O náhrade trov konania rozhodol
1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi ich náhradu priznal. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že postup prvostupňového správneho orgánu pri doručovaní personálneho rozkazu č. 465 zo dňa 04.09.2008 bol dodržaný a je nesporné, že rozklad proti predmetnému personálnemu rozkazu bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty. S týmto názorom žalovaného, ako aj krajského súdu súhlasil aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení 6Sžo/29/2012 zo dňa 30. januára 2013 (str. 14 ods. 3 veta druhá).
Najvyššieho súdu SR okolnosť, že žalovaný napadnutý rozklad preskúmal aj napriek oneskorene podanému rozkladu nie je vadou, ktorá by mala za následok jeho nezákonnosť. Žalovaný rozklad po preskúmaní zamietol. Krajský súd uviedol, že žalovaný mohol rozklad zamietnuť len v prípade realizácie riadneho odvolacieho konania a nie v prípade preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ak teda žalovaný rozklad žalobcu zamietol, postupoval
ust. § 243 zákona a teda akceptoval rozklad žalobcu za podaný včas, napriek tvrdeniu uvedenému v odôvodnení. Krajský súd uviedol, že z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný skúmal prvostupňové rozhodnutie len z hľadiska procesného - dodržanie lehoty na odvolanie. Nevykonal doplnenie dokazovania, nevysporiadal sa so skutkovými námietkami žalobcu uvedenými v podanom rozklade a teda neodstránil rozpory v dôkazných prostriedkoch a stotožnil sa len s konštatovaním stavu tak, ako ho vyhodnotil prvostupňový správny orgán. Krajský súd uviedol, že zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na posúdenie veci, žalovaný sa riadne nevysporiadal s námietkami žalovaného v rozklade, čím sa jeho rozhodnutie stalo pre súd nepreskúmateľným. V danom prípade je nepreskúmateľná aj zákonnosť postupu pri vydaní druhostupňového rozhodnutia vzhľadom na absenciu dokladu v spise, ktorý by preukazoval ustanovenie osobitnej komisie a obsah jej návrhu vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru. Na základe vyššie uvedeného krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil
ust. § 250j ods. 2 písm.
ust. § 250j ods. 1 OSP ako nedôvodnú zamietol.“ V rozsudku č. k. 4S 105/2009-128 zo dňa 20.02.2015 Krajský súd v Bratislave konštatoval: „že zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na posúdenie veci, žalovaný sa riadne nevysporiadal s námietkami žalovaného v rozklade, čím sa jeho rozhodnutie stalo pre súd nepreskúmateľným. V danom prípade je nepreskúmateľná aj zákonnosť postupu pri vydávaní druhostupňového rozhodnutia vzhľadom na absenciu dokladu v spise, ktorý by preukazoval ustanovenie osobitnej komisie a obsah jej návrhu vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru. Súd preto napadnuté rozhodnutie žalovaného
ust. § 250j ods. 2 písm.
2 SSP, odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa vyhovel žalobe tak, že rozhodnutie žalovaného č.p.: SLV-886/PK-2008 zo dňa 28. januára 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad žalobcu podaný proti personálnemu rozkazu č. 462 zo dňa 4. septembra 2008 z dôvodu jeho oneskoreného podania. Personálnym rozkazom č. 462 zo dňa 4. septembra 2008 bol žalobca
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu, že porušil svoju prísahu zvlášť hrubým spôsobom a preto jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorým rozhodnutím bol žalobca s konečnou platnosťou prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Predpokladom vzniku služobného pomeru policajta je zloženie služobnej prísahy, v ktorej je subsumovaný sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti, ako aj ochrany bezpečnosti a verejného poriadku (§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.). Služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených (§ 47 zákona č. 73/1998 Z. z.). Podmienkami prepustenia zo služobného pomeru
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. sú jednak: 1/ porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jednak 2/ jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na tento účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné doklady. Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
1 až 4 za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy
vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu,
ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.
1, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
73/1998 Z.z. proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní.
1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z.z., ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi, môže ho minister zmeniť alebo zrušiť. Minister rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu alebo odvolaciemu orgánu, ktorý ho vydal na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; tieto orgány sú právnym názorom ministra viazané. Pri preskúmavaní rozhodnutia sa vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže sa preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti. V zmysle ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. podaním rozkladu je prvostupňové rozhodnutie napádané v celom rozsahu, minister nie je viazaný len dôvodmi uvedenými v rozklade (§ 244 v spojení s § 243 ods. 3). Pokiaľ je rozklad podaný po uplynutí zákonnej lehoty - oneskorene, minister napadnuté rozhodnutie preskúmava v mimoodvolacom konaní a pokiaľ zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi, môže ho zmeniť alebo zrušiť (§ 246).
73/1998 Z.z. na konanie
tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP). Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP). Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, že žalobca žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného - personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 462//2008 zo dňa 4. septembra 2008 a rozhodnutie č.p. SLV-886/PK-2008 zo dňa 28. januára 2009 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch žaloby namietal nesprávne právne posúdenie skutkových okolností doručovania prvostupňového rozhodnutia - personálneho rozkazu č. 462, včasnosti podania rozkladu proti uvedenému rozhodnutiu a súčasne namietal zákonnosť rozhodnutí žalovaného vo veci samej tvrdiac, že rozhodnutie žalovaného, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôkazov, majúc za to, že ak by aj bola v konaní po riadnom vykonaní a zodpovednom vyhodnotení všetkých dôkazov prípadne preukázané jeho zavinenie, takéto konanie nemožno považovať za hrubé porušenie služobnej prísahy, ale
jeho názoru by preukázané zavinenie bolo plne kvalifikované na disciplinárne konanie tak, ako tomu bolo aj v mnohých iných prípadoch iných príslušníkov PZ. Žalobca rovnako za nesprávne a ukracujúce na jeho právach považoval rozhodnutie č.p. SLV-886/PK-2008 zo dňa
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobných povinností a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby na tom skutkovom základe, že dňa 16.03.2008 na hraničnom priechode Vyšné Nemecké pri hraničnej kontrole na vstupe z Ukrajiny do Slovenskej republiky v čase o 13.29 hod. kontroloval osobne motorové vozidlo zn. Chevrolet, EČ: XXXXXN., ktoré riadil štátny príslušník Ukrajiny V., pričom nevykonal kontrolu cestovných dokladov šiestich spolujazdcov - štátnych príslušníkov Moldavska, ktorí sa neskôr pri zadržaní preukázali falošnými identifikačnými kartami Rumunska, čím takto osobám umožnil nedovolené prekročenie štátnej hranice. Z dokladu o práceneschopnosti je zrejmé, že žalobca bol práceneschopný v dňoch od
4 zákona č. 73/1998 Z.z. rozklad zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z predloženého spisového materiálu a vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov vzťahujúcich sa k doručovaniu napadnutého rozhodnutia žalobcovi považoval podaný rozklad za oneskorene podaný a s poukázaním aj na ustanovenie § 327 ods. 1 zákona mal za to, že si zmeškanie zákonom stanovenej lehoty na podanie rozkladu proti napadnutému rozhodnutiu zapríčinil svojím postojom k veci, v rámci preskúmania spôsobu doručovania napadnutého rozhodnutia žalobcovi zo strany prvostupňového orgánu nebolo zistené žiadne pochybenie, a preto žalobcovi zmeškanú lehotu neodpustil. Odvolací súd zo skutkových zistení v danej veci mal preukázané, že súd prvého stupňa v preskúmavacom konaní zameral svoju pozornosť len na formálne náležitosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č.p: SLV-886/PK-2008 zo dňa 28.01.2009 a ostatnými žalobnými dôvodmi sa nijak nevysporiadal. Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. januára 2009
2 písm. e/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné z dôvodu, že v jeho výrokovej časti žalovaný uviedol, že konal
cit. zákona, t.j. konal ako o včas podanom odvolaní, avšak v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz č. 462 zo dňa
všeobecných zásad platných pre každé rozhodnutie vydané v správnom konaní, rozhodnutia musia byť jasné, zrozumiteľné, určité a musia spĺňať zákonom požadované formálne náležitosti, z ktorých dôvodov považoval rozpor medzi výrokovou časťou preskúmavaného rozhodnutia, keď žalovaný tvrdil, že postupoval
73//1998 Z.z. a odôvodnením, v ktorom tvrdil, že prvostupňové rozhodnutie je právoplatné, za takú vadu v konaní, ktorá mohla spôsobiť nezákonnosť vydaného rozhodnutia v tom, že ak mal žalovaný za to, že prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, druhostupňové rozhodnutie žalovaného na základe odvolania
názoru žalovaného oneskorene podaného, nemalo byť vydané. Súčasne krajský súd vyslovil názor, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 3 cit. zákona posledným dňom zákonom stanovenej lehoty na podanie rozkladu bol pondelok
zákona, v zmysle ktorého mal žalovaný len preskúmať postup prvostupňového orgánu a jeho rozhodnutie
v rámci mimoodvolacieho konania, ak mal za to, že odvolanie bolo podané oneskorene, pretože oneskorene podané odvolanie je potrebné považovať za právne neúčinný akt. Krajský súd za nesprávny považoval aj postup žalovaného, keď vo výroku rozhodnutia neuviedol svoje rozhodnutie o nevyhovení žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškanej lehoty a len v odôvodnení svojho odvolacieho rozhodnutia konštatoval, že žiadosti žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty nevyhovuje. Skutočnosť, že žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí výrokom rozhodol o rozklade žalobcu
73/1998 Z.z. a v odôvodnení konštatoval, že rozklad bol podaný oneskorene, bola
názoru krajského súdu takou vadou v konaní, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, preto druhostupňové rozhodnutie zrušil s poukazom na § 250j ods. 2 písm. e/ OSP. S týmto názorom sa žalovaný nestotožnil, keď v odvolaní uviedol, že aplikáciou ustanovení zákona treba dospieť k záveru, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania s poukazom na právny názor napr. NS SR č. k. 6Sžo/130/2009, 6Sžo/255/2010, stanovisko NS SR č. 103/2011 dôvodiac, že formálne zopakovanie rozkladového konania v predmetnej veci by ani pre žalobcu nepredstavovalo reálnu možnosť priaznivejšieho rozhodnutia, dajúc do pozornosti, že prvostupňový súd sa v plnom rozsahu stotožnil s jeho názorom, že žalobca podal rozklad po uplynutí zákonnej lehoty. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí č. k. 6Sžo/29/2012 zo dňa 30. januára 2013 konštatoval, že okolnosť, že žalovaný napadnutý rozklad preskúmal aj napriek oneskorene podanému rozkladu, nie je vadou, ktorá by mala za následok jeho nezákonnosť. V tomto štádiu preskúmavacieho konania je zrejmé, že žalovaný sa zameral na skúmanie prvostupňového rozhodnutia len z hľadiska procesného - dodržanie lehoty na odvolanie. Nevykonal doplnenie dokazovania, nevysporiadal sa so skutkovými námietkami žalobcu uvedenými v podanom rozklade a teda neodstránil rozpory v dôkazných prostriedkoch a stotožnil sa len s konštatovaním stavu tak, ako ho vyhodnotil prvostupňový správny orgán. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil, že
správy Štátnej hraničnej služby Ukrajiny zo dňa 23.04.2008, osoba V. vykonal dňa 16.03.2008 na území Slovenskej republiky dve jazdy s občanmi Moldavska v automobile EČ: XXX-XX W., a to s prejazdom (z Ukrajiny do SR) o 14:07 hod. a v čase o 19:17 hod. Žalovaný dostatočným spôsobom na základe dokladov obsiahnutých v spise nepreukázal, že pri uvedených cestách vykonal kontrolu žalobca.
lustračného záznamu, žalobca vykonával kontrolu vozidla s EČ: XXX-XX N., t.j. iného evidenčného čísla, s čím sa žalovaný v rozhodnutí nevysporiadal, neskúmal časový sklz pri prechode hraníc Ukrajiny a SR, keď vozidlo s EČ: XXX-XX W. prechádzalo kontrolou na Ukrajine o 14:07 hod. a následne
časovej postupnosti a smeru jazdu malo prejsť slovenskú hranicu neskôr.
lustrácie vykonanej žalobcom, tento kontroloval vozidlo s EČ: XXX-XX N. na území slovenskej hranice v čase o 13:29 hod., teda skôr, ako prebehla kontrola na Ukrajine. Uvedenú časovú nezrovnalosť žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysvetlil. Žalovaný takisto nevysvetlil rozpor v tvrdení zadržaných osôb o tom, že na slovenskej hranici neboli vôbec kontrolovaní s tvrdením žalobcu, čo malo byť preukázané aj kamerovým záznamom, že kontrolu vozidla vykonal. Na základe vykonaných a v spise založených dôkazných prostriedkov, ktoré tvorili podklad rozhodnutia nebolo preukázané, v akom čase osoby, št. príslušníci Moldavska, zadržaní v Michalovciach na železničnej stanici, prešli štátnu hranicu (prvá, resp. druhá jazda V.), či práve žalobca ich prepustil bez akejkoľvek kontroly s falošnými cestovnými dokladmi Rumunska, a či práve žalobca uvedené osoby mal povinnosť skontrolovať a skúmať falošné doklady. Z rozhodnutí žalovaného nevyplýva, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení vykonaných dôkazov. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal len z dôkazných prostriedkov zadovážených v rámci trestného konania- zápisníc o výsluchu svedkov, zadržaných migrantov, ktorými aj
odvolacieho súdu nebolo jednoznačne preukázané protiprávne konanie žalobcu. Z predmetných výpovedí nevyplýva, kedy došlo k ich prekročeniu hranice, akú značku malo vozidlo, ktorým cestovali, či ich viezol vodič V., či konkrétne žalobcovi boli vodičom predložené falošné doklady. Žalovaný sa takisto nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že v čase, kedy malo dôjsť ku kontrole, bol žalobca pred výkonom služby informovaný o dôraze na potrebu druholíniovej kontroly cestovných dokladov, resp. občianskych preukazov občanov Rumunska. Z interného dokumentu zo dňa 14.03.2008 ani zo záznamu zo dňa 18.08.2008 nemožno zistiť, kedy reálne boli policajti informovaní o inštrukcii a kedy sa oboznámili s jej obsahom a podpísali.
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP). Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP skonštatoval, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.
názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil spôsobom spĺňajúcim v plnom rozsahu zákonné požiadavky v zmysle § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Preto by bolo úplne nadbytočné v preskúmavanej veci opakovať účastníkom známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu. Prvostupňový súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného postupoval dôsledne, reagoval vyčerpávajúcim spôsobom na všetky námietky účastníkov konania a vec správne posúdil aj po právnej stránke. S právnou argumentáciou prvostupňového súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. K námietke žalovaného, že existuje rozpor vo výrokoch rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.05.2013 a 20.02.2015 odvolací súd uvádza, že rozsudok zo dňa 10.05.2013 bol zrušený odvolacím súdom a to nielen preto, že postupom súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, ale aj z dôvodu, že sa súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní neriadil dôsledne právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení zo dňa 30.01.2013. Keďže tento rozsudok bol zrušený, nemožno chápať ako pochybenie súdu prvého stupňa, keď sa týmto rozsudkom pri svojom rozhodovaní neriadil, obzvlášť ak by to bolo v rozpore s predchádzajúcim rozhodnutím odvolacieho súdu v tejto konkrétnej veci. Pokiaľ ide o námietku, že súd pri postupe
druhej hlavy piatej časti OSP nie je súdom skutkovým a že nemá nahrádzať činnosť správnych orgánov,
odvolacieho súdu činnosť správneho orgánu súd ani nenahrádzal, ale len preskúmal jeho postup, kde zistil, že pred rozhodnutím o rozklade nebola ustanovená osobitná komisia, nebol predložený jej návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru a nebolo vydané rozhodnutie na základe takéhoto návrhu, čím došlo k porušeniu § 244 zákona č. 73/1998 Z.z. Žalovaný sa v rámci konania o rozklade v rozpore s § 233 a § 238 vôbec nezaoberal skutkovými námietkami žalobcu ako účastníka konania, ale napadnuté prvostupňové rozhodnutie posudzoval len z hľadiska procesného s ohľadom na dodržanie lehoty na podanie rozkladu. Vôbec neodstránil rozpory v dôkazných prostriedkoch a konštatoval stav tak, ako ho vyhodnotil prvostupňový správny orgán. Najvyšší súd Slovenskej republiky však preskúmaním zistil závažné nedodržanie príslušných citovaných ustanovení zákonov zo strany žalovaného, keď z rozhodnutia správneho orgánu musí byť jasné o aké vykonané dôkazy sa opiera, aké skutkové závery z týchto dôkazov vyplynuli a ako správny orgán posúdil vec po právnej stránke. Iba v takom prípade je možné konštatovať, že boli dodržané príslušné právne predpisy a že postup správneho orgánu bol vykonaný v súlade so zákonom. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude pri zisťovaní skutočného stavu zabezpečiť si dostatok podkladov pre presné a jeho úplné zistenie, z ktorých následne vyvodí právny záver, pričom svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodní a vysporiada sa so všetkými ostatnými námietkami žalobcu a vo veci opätovne rozhodne. Najvyšší súd SR s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, vrátane trov konania, keď žalobca bol v konaní úspešný (§ 142 ods. 1 OSP) a výška trov konania bola v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR
ust. § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s ust. § 246c veta prvá OSP a s ust. § 224 ods. 1 OSP v súlade s ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že v spore úspešnému žalobcovi priznal vo výške vyčíslenej právnym zástupcom náhradu trov odvolacieho konania, trovy právneho zastúpenia vo výške 177,86 Eur za jeden úkon právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu 1/6 tarifnej odmeny za rok 2015, t.j. 139,83 Eur + paušál 8,39 Eur + 20 % DPH (29,64 Eur) v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.