1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od 04.02.2014 v sume 172,40 EUR mesačne s tým, že od 01.01.2015 bol invalidný dôchodok zvýšený na sumu 175,10 EUR mesačne a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-II. zo dňa 29.12.2014, ktorým odporkyňa rozhodla, že navrhovateľka má od 04.02.2014 nárok na výplatu invalidného dôchodku
zákona účinného od 01.01.2004 v sume 172,40 EUR mesačne a súčasne od 24.02.2015 jej zaniká nárok na invalidný dôchodok
zákona účinného do 31.12.2003. Krajský súd napadnutým rozsudkom taktiež zastavil konanie o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiam odporkyne č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 20.08.2014 a č. XXX XXX XXXX X-II. zo dňa 20.08.2014, ktorými odporkyňa jednak priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od 19.03.2014 v sume 144,40 EUR mesačne a jednak rozhodla, že navrhovateľka má od 19.03.2014 nárok na výplatu invalidného dôchodku
zákona účinného do 31.12.2003 v sume 171,10 EUR mesačne a súčasne od 19.03.2014 jej zaniká nárok na invalidný dôchodok
zákona účinného od 01.01.2004. Krajský súd poznamenal, že preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom. Na základe vykonaného dokazovania, z ktorého mal krajský súd za preukázateľne zistené, že navrhovateľke patrí od 04.02.2014 invalidný dôchodok priznaný
1 zákona o sociálnom poistení na základe 50 % + 10 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v sume, ktorá bola posúdená aj
zákona účinného do 31.12.2003, t. j. v sume 171,10 EUR mesačne so sumou invalidného dôchodku
zákona účinného od 01.01.2004, t. j. v sume 172,40 EUR mesačne. To znamená, že jej patrí invalidný dôchodok v sume 172,40 EUR mesačne. Krajský súd preto napadnuté rozhodnutia odporkyne
2 O.s.p. z vyššie uvedených právnych dôvodov ako vecne správne a zákonné potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie. V ňom uviedla, že
posudkového spisu odporkyne došlo k zániku invalidity v rokoch 2004, 2005 až od 19.11.2010 bola navrhovateľka opäť uznaná za invalidnú, čo
navrhovateľky nie je pravda, nakoľko jej invalidita trvá od 23.09.1997 nepretržite a nedošlo k jej zániku v uvedenom období. Poukázala na to, že
posudkového lekára druhá zložka t j. obštrukčná funkcia pľúc je len minimálne porušená pri diagnóze CHOCHP II stredne ťažkého stupňa, RVP ťažkého stupňa a sarkoidóze stredne ťažkého stupňa s klinickou symptomatológiou.
lekárskych nálezov nemá navrhovateľka žiadnu zložku minimálne narušenú pri uvedených diagnózach.
názoru navrhovateľky odporkyňa nesprávne vec právne posúdila tým, že nedostatočne zistila skutkový stav a nepoužila správne ustanovenie § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, pretože nezohľadnila zhoršený zdravotný stav, nebol zohľadnený ťažký stupeň depresívnej poruchy, RVP ťažkého stupňa, dušnosť pri minimálnom zaťažení a ďalšie choroby, ktoré sťažujú hlavnú diagnózu navrhovateľky. V ďalšom navrhovateľka uviedla choroby, ktoré ovplyvňujú jej zdravotné postihnutie:
odporkyne dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto jej nárok na zvýšenie sumy invalidného dôchodku nevznikol. Vzhľadom na uvedené považovala odporkyňa závery napadnutého rozhodnutia krajského súdu za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním, preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení). Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne týkajúcich sa invalidného dôchodku navrhovateľky zo dňa 29.12.
zákona účinného od 01.01.2004 s tým, že od 24.02.2015 navrhovateľke zaniká nárok na invalidný dôchodok
zákona účinného do 31.12.2003.V rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 29.12.2014 odporkyňa poukázala na skutočnosť, že navrhovateľka má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že navrhovateľkin dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko Nitra. Tento mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 60 %, 50 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie
kapitoly VIII, oddiel B, položka 1., písmeno b) - chronická obštrukčná choroba pľúc so strednou ventilačnou poruchou a 10 % za iné zdravotné postihnutia.
výroku posudku navrhovateľka je invalidná
1 zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľka však na ústnom pojednávaní vyjadrila nesúhlas s novými rozhodnutiami odporkyne a trvala na podanom opravnom prostriedku, nakoľko nesúhlasila s určenou percentuálnu mierou. Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod pochybovať. Odvolací súd má za to, že posudkový lekár sa v dostatočnom rozsahu vyrovnal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie, z obsahu posudku je zrejmá jeho úvaha, na základe ktorej dospel k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pretože navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, nebol dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení, ani dôvod na ďalšie posudzovanie zdravotného stavu. Vo vzťahu k pôvodným rozhodnutia odporkyne odvolací súd konštatuje, že krajský súd postupoval správne, ak konanie o opravnom prostriedku proti pôvodným rozhodnutiam odporkyne č. XXX XXX XXXX X-I. a č. XXX XXX XXXX X-II. zo dňa 20.08.2014 v zmysle ustanovenia § 250o O.s.p. zastavil, nakoľko odporkyňa tieto sama zrušila a vo veci vydala nové rozhodnutia. Keďže navrhovateľka nevyjadrila súhlas s novými rozhodnutiami odporkyne č. XXX XXX XXXX X-I. a č. XXX XXX XXXX X-II. zo dňa 29.12.2014, tieto sa na podklade uvedeného stali predmetom preskúmavacej činnosti súdu. Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že na základe vyššie uvedených dôvodov má za to, že napadnuté rozhodnutia odporkyne sú zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny
potvrdil. Odvolací súd však dáva do pozornosti, že preskúmavané rozhodnutia odporkyne nevylučujú možnosť navrhovateľky požiadať o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu jej zdravotného stavu, čo by preukazovali nové lekárske správy. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.