Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Tdo/9/2016 Identifikačné číslo spisu: 9016898599 Dátum vydania rozhodnutia: 18.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Daniel Hudák Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§ 42ods.

1 Tr. zák.) a neskôr bol ďalším rozsudkom uznaný vinným zo spáchania trestného činu spáchaného po vyhlásení prvého rozsudku a pred vyhlásením rozsudku, ktorým mu bol uložený súhrnný trest, nejde v prípade posledného odsúdenia o súbeh trestných činov, ktorý je nevyhnutným predpokladom uloženia súhrnného trestu, ale ide o recidívu, takže je potrebné uložiť samostatný trest (R 34/1965). Ak bol trestný čin spáchaný po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa, nejde o súbeh, a teda je vylúčené uloženie súhrnného trestu v zmysle § 35 ods. 2 Tr. zák. (

§ 42ods.

1 Tr. zák.), aj keď bol tento rozsudok v ďalšom konaní zrušený a nový odsudzujúci rozsudok súd prvého stupňa vyhlásil až po spáchaní trestného činu, za ktorý sa ukladá trest (R 52/1971). Z rozboru preskúmavaných spisov vyplýva, že hraničným okamihom, ktorý trhá viacčinný súbeh medzi

prejednávanými skutkami - trestnými činmi z

1. septembra 2001, 3 augusta 2004 a
2. júla 2005 (OS Trnava, sp. zn. 4T/68/2002) a skutkami - trestnými činmi, za ktoré obvinený chce uložiť súhrnný trest, z
3. septembra 2010,
4. septembra 2010,
5. októbra 2010 a
6. októbra 2010 (OS Zvolen, sp. zn. 2T/48/11) je doručenie trestného rozkazu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 1T/24/2007, z
7. augusta 2007 obvinenému R. H., ku ktorému došlo
8. augusta 2007 (viď č.l. 72 spisu, sp. zn. 1T/24/2007). Podľa § 314e ods. 5 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. (

§ 353ods.

8 Tr. por.) „Trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému“. Ak bol predchádzajú trest uložený trestným rozkazom a nový trest sa ukladá rozsudkom, musí sa za podmienok § 35 ods. 2 Tr. zák. (

§ 42ods.

1 Tr. zák.) uložiť súhrnný trest. Uloženie súhrnného trestu prichádza v takom prípade do úvahy vtedy, ak súd odsudzuje obvineného za trestný čin (prečin), ktorý spáchal skôr, než mu bol doručený trestný rozkaz. Nie je rozhodujúce, kedy bol trestný rozkaz vydaný, pretože len doručenie trestného rozkazu a nie už jeho vydanie má účinky spojené s vyhlásením odsudzujúceho rozsudku (§ 314e ods. 5 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb.,

§ 353ods.

8 Tr. por.) - R 57/1977 a ďalšie. Z časovej osi páchania trestnej činnosti obvineným R. H. vyplýva, že skutky prejednávané Okresným súdom Zvolen (2T/48/2011) z

1. septembra 2010 až
2. októbra 2010 boli spáchané až po tom (po 3 rokoch ) ako bol menovanému doručený trestný rozkaz Okresného súdu Nitra, sp. zn. 1T/24/2002, z
3. augusta 2007, a teda viacčinný súbeh medzi týmto skutkami - trestnými činmi, pre ktoré bol odsúdený dovolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4T/68/2002, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/132/2014, z
4. decembra 2014 bol pretrhnutý už
5. augusta
6. V takom prípade ide o recidívu a v žiadnom prípade nie je možné postupovať tak, ako to v dovolaní navrhol obvinený. Okrem toho ďalším procesno-časovým okamihom, ktorý trhá viacčinný súbeh, a tým neumožňuje uloženie súhrnného trestu podľa návrhu obvineného je doručenie trestného rozkazu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 30T/116/2007, z
7. augusta 2007 obvinenému, ku ktorému došlo
8. septembra 2007 (č.l. 74 spis Okresného súdu Trnava, sp. zn. 30T/116/2007), čo však najvyšší súd uvádza len ako poznámku bez právneho dôsledku, nakoľko v tomto prípade je podstatným doručenie trestného rozkazu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 1T/24/2007, z
9. augusta 2007, ku ktorému došlo
10. augusta 2007, ktoré bolo prvé a právne rozhodujúce. Ďalej je potrebné poznamenať, že na odsúdenie obvineného R. H. trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/53/2004, z
11. júna 2005 nemožno prihliadať (§ 42 ods. 3 Tr. por.) s ohľadom na § 50 ods. 7 Trestného zákona, resp. § 60 ods. 4 skoršieho Trestného zákona, a preto netrhá súbeh medzi skutkami z
12. septembra 2001,
13. augusta 2004 a z
14. júla
15. Z časovej osi, je preto potrebné tento trestný rozkaz vylúčiť. Hoci najvyšší súd už vyššie skonštatoval, že návrh obvineného na uloženie súhrnného trestu nie je možné akceptovať, musí zároveň dodať, že podmienky na uloženie súhrnného trestu boli dané s ohľadom na jeho odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1T/202/2009 (č.l. 4211), pričom ale okresný i krajský súd správne súhrnný trest neukladali, nakoľko boli limitovaní zásadou zákazu reformatio in peius. Označeným rozsudkom Okresného súdu Piešťany bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, a teda ak by sa obvinenému ukladal súhrnný trest vo vzťahu k tomuto rozsudku, musel by mu byť uložený trest aj za trestné činy spáchané
16. októbra 2005,
17. októbra 2005 a
18. novembra 2005, čo by zhoršilo jeho postavenie. Preto najvyšší súd na túto okolnosť poukazuje len z akademického hľadiska. So zreteľom na uvedené rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.