j/ Tr. zák. o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2To/15/2014 zo dňa
j/ Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Za to mu bol podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody na deväť rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia (podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.). Súčasne bol obvinenému podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. uložený aj ochranný dohľad na jeden rok. Proti tomuto rozsudku podali obvinený a prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne odvolania. Obvinený sa svojím odvolaním domáhal zmeny napadnutého rozsudku, pretože podľa jeho názoru nebolo jednoznačne preukázané, že kupoval alebo prechovával pervitín a tento predával tretím osobám. Namietal, že bol odsúdený na základe výpovedí nedôveryhodných svedkov, ktorých výsluchy boli vykonané nezákonným spôsobom. Svojimi výpoveďami sa totiž priznali k spáchaniu vlastnej trestnej činnosti, pričom im nebolo vznesené obvinenie. Na hlavnom pojednávaní okresného súdu boli ich výpovede z prípravného konania prečítané, pričom sa jednalo o výpovede urobené pred vznesením obvinenia. Krajský súd v Trenčíne uznesením z 11. marca 2014 sp. zn. 2To/15/2014 podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného ako aj prokurátorky ako nedôvodné zamietol. Následne obvinený podal proti uzneseniu krajského súdu prostredníctvom obhajcu dovolanie, uplatniac dovolacie dôvody podľa § 371 ods. l písm. g/ a písm. i/ Tr. por. teda, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom ako aj, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V odôvodnení dovolania obvinený uviedol, že odsudzujúce rozhodnutia považuje za nezákonné, pretože sú založené na nezákonne vykonaných dôkazoch, konkrétne na výpovediach svedkov Z. E., S. S., Y. E. a L. I., ktoré boli vykonané „pod psychickým nátlakom", pretože inak hrozilo trestne stíhanie im. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinený odôvodňoval tým, že bol odsúdený zo spáchania trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
j/ Tr. zák. ako díler, avšak takáto činnosť zo žiadneho dôkazu nevyplývala. V jeho bydlisku nebola vykonaná domová prehliadka. V doplnení dovolania zo dňa
j/ Tr. zák., keď jeho konanie posúdili ako konanie dílera, pretože takáto okolnosť nie je z výsledkov dokazovania zrejmá, pretože nebola vykonaná v jeho bydlisku domová prehliadka, pri ktorej by boli nájdené veci, svedčiace o takejto činnosti. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti . Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. V priebehu trestného konania boli v procesnom postavení svedka vypočutí Z. E., S. S., Y. E., L. I., výpovede svedkov Z. D. a S. H. a znalecké posudky boli prečítané a bol oboznámený celý rad listinných dôkazov. Stanovisko obvineného prezentované v odôvodnení dovolania, že súdy v rámci dokazovania nepostupovali zákonným spôsobom, nie je pravdivé a vyznieva značne subjektívne. Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania), je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meriotórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie citovanom ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom presvedčení znamená teda myšlienkovú činnosť, ktorá vytvára pre súd možnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby sám určil rozsah dokazovania a vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov procesnými stranami v obsahovom kontexte významu navrhovaných dôkazov niektorou z procesných strán v porovnaní s množstvom, kvalitou a závažnosťou tých dôkazov, ktoré už boli vo veci vykonané. Z uvedených dôvodov dovolaciu námietku obvineného, spočívajúcu v tvrdení, že v predmetnej veci nebola vykonaná domová prehliadka resp., že neboli vykonané dôkazy, na základe ktorých bolo možné ustáliť danú právnu kvalifikáciu jeho konania, je preto treba považovať z hľadiska naplnenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. za irelevantnú. V danej súvislosti najvyšší súd konštatuje, že v postupe orgánov činných v trestnom konaní, resp. konajúcich súdov nie je možné vidieť žiadne porušenie zákonných záruk spravodlivého procesu. Obsah trestného spisu neposkytuje žiaden podklad o tom, že by vyšetrovateľ v rámci prípravného konania a okresný, resp. krajský súd pri vykonávaní úkonov súdneho konania postupovali v rozpore s hore uvedenými zákonnými ustanoveniami, ako aj, že by vykonali relevantné dôkazy nezákonným spôsobom. Dovolacími námietkami obvinený z veľkej časti poukazuje aj na nesprávne ustálenie skutkového stavu, namieta pochybenia v skutkových zisteniach ustálených vo veci skôr činnými súdmi a v nimi vykonanom hodnotení dôkazov. Pritom sa domáha tak podstatnej zmeny skutkových záverov, ktoré by viedli ku konštatovaniu, že stíhaného skutku sa nedopustil, napriek tomu že súdy oboch stupňov dospeli k opačnému záveru. Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por., je že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia : správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu podľa § 379 ods. 2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy preto viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného K. S. to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm.c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
j/ Tr. zák., zo spáchania ktorého trestného činu bol obvinený uznaný vinným. Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného K. S. nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c/ Tr. por. jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.