1 Cdo 88/2007 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci žalobkyne M., bývajúcej v L., zastúpenej v dovolacom konaní JUDr. P., advokátom v L., proti žalovaným l/ R., bývajúcemu v L., 2/ P., bývajúcemu v L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných S. so sídlom v B., zastúpenej A., a.s., B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 8 C 89/2005, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z
- apríla 2007 sp. zn. 9 Co 58/2007, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z
- apríla 2007 sp. zn. 9 Co 58/2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 13 novembra 2006, č.k. 8 C 89/2005 – 70 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 300.-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne od
- augusta 2003 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia 1 Cdo 88/2007 2 žalovaného 1/ 23.808,50.-Sk a trovy právneho zastúpenia žalovaného 2/ 23.797.-Sk k rukám ich právnych zástupcov do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Žiline rozhodol o odvolaniach žalovaných l/ a 2/ ( smerujúcich len do trov konania) a o odvolaní žalobkyne uznesením z
- apríla 2007 sp. zn. 9 Co 58/2007 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania žalovaným l/ a 2/ s tým, že v ostatnej časti rozsudok súdu prvého stupňa zostáva nedotknutý, a odvolanie žalobkyne odmietol. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odmietnutie odvolania žalobkyne, ktorá navrhovala zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, odôvodnil záverom o jeho oneskorenom podaní (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Vychádzal z názoru, že advokát je pri poskytovaní právnych služieb fyzickou osobou oprávnenou podnikať, resp. vykonávať slobodné povolanie podľa zákona o advokácii, a preto sa na neho vzťahuje úprava o doručovaní uvedená v ustanovení § 48 ods. 3 O.s.p. Uviedol že, doručovanie rozsudku súdu prvého stupňa na adrese advokáta žalobkyne bolo vykonané
- decembra 2006, zopakované
- januára 2007 a zásielka bola po uložení na pošte vrátená späť súdu
- januára 2007, preto podľa fikcie doručenia zásielky uvedenej v § 48 ods. 3 O.s.p. považuje sa táto zásielka za doručenú advokátovi žalobkyne
- januára 2007 a odvolanie žalobkyne, doručené súdu
- februára 2007, bolo podané po uplynutí 15 dňovej lehoty ( § 204 ods. 1 O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie. Prípustnosť a dôvod dovolania vyvodzovala z toho, že rozhodnutie, proti ktorému smeruje, bolo vydané v konaní postihnutom vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. Tvrdila, že krajský súd jej odňal možnosť konať pred súdom tým, že jej odvolanie nesprávne odmietol ako oneskorene podané. Namietala, že jej právny zástupca
- decembra 2006 oznámil na súde prvého stupňa, že v dňoch od
- decembra 2006 do
- januára 2007 jeho advokátska kancelária so sídlom v L. bude z dôvodov vianočných sviatkov a čerpania dovolenky zatvorená, a napriek tomuto oznámeniu došlo k doručovaniu rozsudku súdu prvého stupňa na adresu sídla advokátskej kancelárie jej zástupcu, kde v tom čase z uvedených dôvodov nikto nemohol žiadnu zásielku prevziať. Rozsudok súdu prvého stupňa následne bol doručený
- januára 2007 a žalobkyňa proti nemu v zákonnom stanovenej lehote podala odvolanie. 1 Cdo 88/2007 3 Žalovaný 1/ a 2/ sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrili. Vedľajší účastník na strane žalovaných navrhol dovolanie žalobkyne zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr to, či jeho opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak sa ním napáda zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu(§ 239 ods. 1 O.s.p.), alebo potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) , alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie súdu prvého stupňa o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 písm. c/ O.s.p.). Žalobkyňou je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Jej dovolanie podľa § 239 ods. 1/ a 2/ O.s.p. preto prípustné nie je. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorom z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale kompexne sa zaoberal otázkou či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. ( t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu a spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípadne nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo 1 Cdo 88/2007 4 začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). So zreteľom na žalobkyňou tvrdenú procesnú vadu zameral sa osobitne na otázku splnenia podmienok dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia je treba považovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, že podmienky preň neboli splnené, nakoľko odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote. V prejednávanej veci dovolateľka napáda záver odvolacieho súdu o oneskorenosti jej odvolania proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z
- novembra 2006 č.k. 8 C 89/2005 - 70 a namieta, že súd prvého stupňa nemal jej advokátovi rozsudok doručovať v čase od
- decembra 2006 do
- januára 2007, lebo advokát súdu oznámil, že v tom čase jeho advokátska kancelária bude zatvorená z dôvodu vianočných sviatkov a čerpania dovolenky. Námietka dovolateľky o chybnom postupe súdu prvého stupňa, ktorý videla v nesplnení žiadosti jej advokáta o nedoručovaní rozsudku, nie je opodstatnená. Z obsahu spisu vyplýva, že advokát žalobkyne oznámil
- decembra 2006 súdu prvého stupňa, že v uvedenom čase a z uvedených dôvodov bude jeho kancelária v L. zatvorená a zároveň požiadal, aby v tomto období neboli vytýčené žiadne pojednávania a nedoručovali sa zásielky jeho kancelárii ( č.l. 120 spisu); tento oznam vo forme správy pre zamestnancov súdu prvého stupňa je na č.l. 86 spisu. Pokyn sudkyne súdu prvého stupňa na opísanie rozsudku a jeho doručenie je z
- decembra 2006 a k vyexpedovaniu rozsudku došlo
- decembra 2006 (č.l. 68 spisu). Tým, že súd prvého stupňa doručoval rozsudok advokátovi žalobkyne napriek uvedenému jeho oznamu o zatvorení kancelárie od
- decembra 2006 do
- januára 2007 a žiadosti o nedoručovanie písomností v tomto čase, nebolo nijako dotknuté právo žalobkyne konať pred súdom. Jej zástupca v súlade s § 25 ods. 3 O.s.p. mal možnosť dať sa zastupovať iným advokátom, ktorý by za neho v čase uzatvorenia kancelárie preberal súdne zásielky a činil aj príslušné procesné úkony. Nemožno tiež opomenúť ani úpravu zakotvenú v § 158 ods. 4 O.s.p. , ktorá ukladá súdu v príslušných lehotách nielen rozsudok vyhotoviť ale aj odoslať. 1 Cdo 88/2007 5 Napriek dosiaľ uvedenému je záver odvolacieho súdu o oneskorenosti podania odvolania žalobkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa chybný. Odvolací súd totiž mylne vyložil ust. § 48 ods. 3 O.s.p., dospejúc k nesprávnemu názoru o možnosti jeho aplikácie aj na prípad doručovania písomností advokátovi ako zástupcovi účastníka konania. Podľa § 48 ods. 3 O.s.p. ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe oprávnenej podnikať na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená podnikať o tom nedozvie. Citované ustanovenie o zákonnej fikcii doručenia písomností charakterizuje adresáta písomností ako fyzickú osobu oprávnenú podnikať. Táto úprava (§ 48 ods. 3 O.s.p.) spolu s úpravou fikcie doručenia písomností právnickej osobe (§ 48 ods. 2 O.s.p.) ako osobitný spôsob doručenia bola do Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od
- januára 2002 zavedená zákonom č. 501/2001 Z.z. Účel touto novelou zavedenej fikcie je vysvetlený v dôvodovej správe: uvoľniť umŕtvené prostriedky v obchodných sporoch a zrýchliť súdne konanie, keďže veľké množstvo konaní nemožno skončiť len preto, že nemožno doručiť písomnosti súdu právnickým osobám alebo fyzickým osobám - podnikateľom. Tento aspekt uvedenej novely Občianskeho súdneho poriadku nesledujúci otázku doručovania písomnosti advokátom ako zástupcom účastníkov konania nemožno pri teleologickom výklade ustanovenia § 48 ods. 3 O.s.p. prehliadnuť. Advokát v občianskom súdnom konaní vystupuje ako profesionálny zástupca účastníka konania a tomu zodpovedá rozsah jednotlivých úprav v Občianskom súdnom poriadku naň sa vzťahujúcich (porovnaj napr. § 5, § 25, § 30, § 31, § 48 ods. 4, § 241 ods.1). Advokáta preto nemožno stotožniť s pojmom fyzickej osoby oprávnenej podnikať, ako je uvedený v § 48 ods. 3 O.s.p. To platí aj napriek tomu, že činnosť advokáta pri výkone jeho povolania ako taká je podnikaním v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ Obch. zák. Hoci v ustanovení § 48 ods. 4 O.s.p. je upravený iba okruh osôb oprávnených prijať písomnosť adresovanú advokátovi (ktorá úprava pred novelou O.s.p. vykonanou zák.č. 501/2001 Z.z. sa nachádzala v § 48 ods. 2), je evidentné, že ak by zákonodarca mienil vzťahovať ustanovenie o doručovaní písomností podľa § 48 ods. 3 O.s.p. ( možnosť doručenia podľa tam uvedenej fikcie) aj na 1 Cdo 88/2007 6 advokáta ako zástupcu účastníka konania, tak túto skutočnosť by výslovne musel v zákone aj uviesť. Keďže v prípade doručovania rozsudku súdu prvého stupňa advokátovi žalobkyne zákonná fikcia doručenia podľa § 48 ods. 3 O.s.p. sa neuplatňuje, odvolacia lehota proti tomuto rozsudku začala plynúť až v nádväznosti na faktické prevzatie zásielky s rozsudkom zástupcom žalobkyne, ku ktorému došlo
- januára
- Odvolanie žalobkyne, ktoré podal jej zástupca na súde prvého stupňa
- februára 2007, bolo preto podané včas. Pokiaľ odvolací súd napriek tomu odmietol opravný prostriedok žalobkyne ako oneskorene podaný podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., odňal jej možnosť pred súdom konať a umožniť jej preskúmanie správnosti prvostupňového rozhodnutia na základe jej odvolania.( § 237 písm. f/ O.s.p.). Výskyt niektorej z vád uvedených v § 237 O.s.p. zakladá v každom prípade prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v takto postihnutom konaní; zároveň je ale tiež samostatným dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť (§ 243b ods. 1 O.s.p.), lebo takéto rozhodnutie nemožno považovať za správne. So zreteľom na túto vadu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu (§ 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 tretia veta O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2008 JUDr. Jana Bajánková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia :