3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie o návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti jej odvolania z funkcie miestneho kontrolóra uznesením odporcu č. 313-22/04-2010 zo dňa
d/ Zákonníka práce zo dňa
krajského súdu nesporné, že navrhovateľka nie je aktívne procesne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu. Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podala odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zmenil a odvolaniu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel. Uviedla, že vo svojom žalobnom návrhu nežiadala o preskúmanie zákonnosti uznesenia obce, a preto jej nie je známe, na základe akej skutočnosti krajský súd ustálil takýto predmet konania. Navrhovateľka má za to, že bez ohľadu na právne povedomie, ochotu a vôľu prokurátora vo veci konať, súd bol a je vecne oprávnený vždy preskúmať skutočnosť, či akékoľvek uznesenie obce môže vyvolať právne následky, ktoré sa mu pripisujú. Tieto právne následky je možné vyvolať len vtedy, ak sú naplnené a zachované zákonné predpoklady pre to-ktoré rozhodnutie a práve uvedeného sa svojou žalobou navrhovateľka domáha. Ak obecné zastupiteľstvo rozhodne v rozpore so zákonom, je tu síce dôvod na to, aby takéto rozhodnutie prokurátor napadol zákonom predpísaným spôsobom, ale ak z akýchkoľvek dôvodov rozhodnutie obce nenapadne, neznamená to, že právne účinky tohto rozhodnutia musia automaticky nastať.
navrhovateľky v prípade pochybností je súd na podnet akejkoľvek tretej osoby (ktorá môže mať na veci záujem) oprávnený skúmať, či rozhodnutie obce mohlo vyvolať právne následky, ktoré mu obec pripisuje.
navrhovateľky je potrebné rozlišovať medzi procesom tvorby zákonnosti formulovania vôle obce a medzi splnením zákonných predpokladov na vyvolanie právnych účinkov formulovanej vôle obce. Vôľa obce sa formuje a formuluje prijatím uznesenia, ktoré je výsledkom hlasovania a vo všeobecnosti sa môže jednať o úplne hocijakú vôľu obce (a o prijatie hocijakého uznesenia). Otázkou je, či takéto (hocijaké) uznesenie môže byť a je spôsobilé vyvolať právne následky splnením zákonných predpokladov, a to nie čo do zodpovedania toho, či bol proces prijímania uznesenia v poriadku (či bol dostatočný počet poslancov k uznášania schopnosti zastupiteľstva alebo k prijatiu uznesenia), ale čo do zodpovedania toho, či vôľa poslancov mohla vyvolať následky, ktoré chcela vyvolať - či sú naplnené zákonné predpoklady na vyvolanie takýchto chcených následkov. Zdôraznila, že v posudzovanom prípade sa jedná o uznesenie obecného zastupiteľstva, ktoré má vplyv na ďalšie právne vzťahy, a to pracovnoprávny vzťah uzavretý medzi odporcom a navrhovateľkou. Uznesenie obecného zastupiteľstva je zmiešaným typom správneho aktu, v ktorom sa prelína znak individuálneho správneho aktu tým, že sa dotýka práv a oprávnených záujmov konkrétnej fyzickej osoby, ale rovnako aj znak normatívneho správneho aktu, keďže ho obecné zastupiteľstvo vydalo na základe zákonom zverenej právomoci a jeho zákonnosť sa preskúmava
Práve uvedená individuálnosť správneho aktu zakladá možnosť navrhovateľky brániť sa - určením neplatnosti jej odvolania, opak by bol popretím demokratických princípov právneho štátu. Skutočnosť, že prokurátor nekoná, aj keď konať má, nemôže byť na ujmu navrhovateľke, ktorá má právo chrániť svoje dobré meno, ak si riadne plnila svoje povinnosti ako kontrolór. Navrhovateľka má za to, že súdy majú jej vec riadne prejednať. Navrhovateľka uviedla, že sa nikdy nedomáhala a ani sa nedomáha preskúmania zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva, domáhala sa a domáha sa určenia, či vôľa zastupiteľstva zodpovedá naplneniu zákonom o obci taxatívne daných predpokladov k tomu, aby odvolanie kontrolóra mohlo vôbec nastať. Ak by sa akceptovala mylná verzia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a prijala by sa varianta závislosti navrhovateľky na konaní prokurátora, bola by vystavená situácii, že nemá možnosť brániť svoje práva a právom chránené záujmy na nezávislom súde, ktoré právo je v prospech každého občana chránené Ústavou Slovenskej republiky. Je vždy v kompetencii súdu konať a rozhodnúť o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, navyše za stavu, že iný orgán na rozhodnutie danej veci neexistuje. Návrh na začatie konania podaný navrhovateľkou obsahoval všetky náležitosti v zmysle § 79 ods. 1 a § 42 ods. 3 O.s.p., okrem iného aj opísanie toho, čoho sa svojím návrhom domáhala, pričom na oprávnenosti svojej žaloby naďalej trvá. Skutočnosť, že vec patrí do rozhodovacej právomoci Krajského súdu v Košiciach, ustálil Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom navrhovateľka vôbec nedisponuje vedomosťou, čo mohlo viesť najvyšší súd k jeho záverom. Navrhovateľka má za to, že má právo domáhať sa súdnej ochrany vo vzťahu k tomu, či došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre jej odvolanie a jeho vecná príslušnosť ku konaniu ostala naďalej zachovaná. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky nesúhlasil s jej tvrdením, že sa nikdy nedomáhala preskúmania zákonnosti uznesenia obce. Poukázal pri tom na petit žaloby, ktorou sa domáhala určenia, že odvolanie navrhovateľky z funkcie miestnej kontrolórky Mestskej časti Košice - Západ uznesením Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Západ č. 313-22/04-2010 zo dňa 22. apríla 2010 je neplatné.
názoru odporcu, aby súd mohol rozhodnúť, či k odvolaniu došlo alebo nie, musí preskúmať zákonnosť rozhodnutia zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Západ. V súvislosti s tvrdením navrhovateľky, že súd je oprávnený vždy preskúmať skutočnosť, či akékoľvek uznesenie obce môže vyvolať právne následky, ktoré sa mu pripisujú, odporca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 354/08-50 zo dňa 22. januára 2009, v ktorom ústavný súd vyslovil, že „v podmienkach slovenskej teórie správneho práva možno hovoriť o dvoch základných druhoch správnych aktov, a to o normatívnych správnych aktoch a o individuálnych správnych aktoch. Obe skupiny predstavujú formy činnosti verejnej správy s právotvorným účinkom. Vo všeobecnosti tiež platí, že adresát normatívneho správneho aktu (fyzická alebo právnická osoba) nemá možnosť proti nemu brojiť zo svojej individuálno-právnej pozície. Právna ochrana v tejto podobe sa proti normatívnym správnym aktom v Slovenskej republike realizuje len prostredníctvom prokuratúry (previerky, protesty a pod.), ktorá však nemá v rukách decíznu právomoc, čiastočne prostredníctvom všeobecného súdnictva (všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov - § 250zfa OSP, pozn.), a v najväčšom rozsahu prostredníctvom ústavného súdnictva [čl. 125 ods. 1 písm.
3 O.s.p. konanie o návrhu navrhovateľky zastavil z dôvodu, že navrhovateľka nie je aktívne procesne legitimovaná na podanie návrhu na zrušenie uznesenia miestneho zastupiteľstva.
2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O.s.p. ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia.
2 O.s.p. účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok a prokurátor. Do tzv. verejného (správneho) súdnictva patria
siedmej hlavy piatej časti O.s.p. aj konania o nezákonnosti a zrušení uznesení zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy. Účelom konania v týchto veciach je preskúmanie zákonnosti uznesení obecných zastupiteľstiev, miestnych zastupiteľstiev, mestských zastupiteľstiev alebo uznesení zastupiteľstva vyššieho územného celku. Konanie sa začína len na návrh. Procesne oprávneným na podanie návrhu je prokurátor, ktorého protestu sa nevyhovelo zrušením napadnutého uznesenia zastupiteľstva. Účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok a prokurátor. Prípustnosť návrhu v týchto veciach teda podmieňuje neúspešnosť protestu prokurátora
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Z uvedeného nesporne vyplýva, že na to, aby súd mohol preskúmať zákonnosť uznesenia miestneho zastupiteľstva, musí byť na súde podaný kvalifikovaný návrh, pričom na jeho podanie je oprávnený len prokurátor, iná osoba (teda ani navrhovateľka) nie je aktívne procesne legitimovaná na podanie návrhu. Pokiaľ sa navrhovateľka snaží argumentovať tým, že sa nedomáha preskúmania zákonnosti uznesenia miestneho zastupiteľstva, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza (s poukazom na § 41 ods. 2 O.s.p.), že každý úkon posudzuje súd
jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Navrhovateľka sa pôvodným návrhom na Okresnom súde Košice II domáhala vyslovenia neplatnosti uznesenia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Západ č. 313-22/04-2010 zo dňa 22. apríla 2010, ktoré sa uznieslo na jej odvolaní z funkcie miestnej kontrolórky. O odvolaní navrhovateľky rozhodlo miestne zastupiteľstvo pri realizovaní svojich právomocí zverených mu zákonom, tak ako to vyplýva z § 11 ods. 4 písm. j/ a § 18a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Občiansky súdny poriadok zveruje súdu právomoc prejednať takéto uznesenie a podmienky na jeho prejednanie konkrétne upravuje v § 250zf. Je nepochybné, že cieľom návrhu navrhovateľky je zrušenie uznesenia miestneho zastupiteľstva o jej odvolaní a to nie je možné zákonnou cestou v konaní pred súdom dosiahnuť inak ako postupom
Keďže toto ustanovenie výslovne upravuje podmienky preskúmania zákonnosti uznesení zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy súdom, nemožno ho ignorovať ani obchádzať a súd musí
neho postupovať. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že krajský súd rozhodol v súlade so zákonom, keď konanie zastavil z dôvodu, že navrhovateľka nie je aktívne procesne legitimovaná na podanie návrhu, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/244/2013-266 zo dňa 04. júna 2014
3 veta druhá O.s.p. a § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP, keď neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal a odporcovi náhrada trov odvolacieho konania neprináleží Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.