ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. Co-7/2012-Ha zo
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Žalovaný, resp. právny predchodca žalovaného poukázal na to, že námietka
ust. § 7 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“) bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 30 dní v zmysle § 7 ods. 2 písm. a), nakoľko výpis z ROEP bol žalobkyni doručený ešte v roku
1 písm.
2 má na uvedenom právny záujem. Tento návrh odôvodnila tým, že nehnuteľnosti v komasačnom hárku 0156 nadobudla rozhodnutím o dedičstve D 89/81, pričom nehnuteľnosti aj zároveň špecifikovala. Uvedený návrh je označený ceruzkou pod č. 275/2011/
ust. § 19 ods. 3 správneho poriadku sú správne orgány povinné poskytovať pomoc a poučenia fyzickým osobám a právnickým osobám, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
názoru súdu rozhodnutie žalovaného pre žalobkyňu bolo predovšetkým rozhodnutím prekvapivým. Uviedol, že aj na žalovaný správny orgán a jeho postup a konanie sa vzťahujú ustanovenia správneho poriadku, teda aj § 19 ods. 3 správneho poriadku, resp. ak v danom prípade žalovaný rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že námietky žalobkyne proti výpisu z ROEP boli podané po zákonom stanovenej lehote, žalovaný mal využiť inštitúty správneho poriadku s poukazom na § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku. Žalobkyňa tieto skutočnosti namietala v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Krajský súd poukázal na to, že nie je ďalšou inštanciou v rámci konania
zákona č. 180/1995 Z.z., ktorá by mala nahrádzať rozhodovanie správnych orgánov, ale má preskúmavaciu, resp. kontrolnú funkciu vo vzťahu k správnym orgánom, či teda správne orgány postupovali v konaní v súlade s predpismi procesného a hmotného práva.
názoru krajského súdu vady v konaní, ktoré sa vyskytli, spôsobili nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (§ 250j ods. 2 pís. e) O.s.p.). Ďalej krajský súd poukázal na ustanovenie § 33 ods. 1 správneho poriadku, v ktorom sú upravené zásady úzkej súčinnosti správnych orgánov s účastníkmi konania. Konštatoval, že jednou z najdôležitejších alebo najobvyklejších foriem súčinnosti účastníkov konania so správnym orgánom je vyjadrenie sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia so získavaním podkladov pre rozhodnutie. Účastník konania má právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým fázam i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Účastníci sa môžu vyjadriť k voľbe jednotlivých dôkazných prostriedkov, k pravosti listiny a správnosti jej obsahu, hodnovernosti svedka a presnosti jeho výpovede, nepresnostiam alebo neúplnostiam v zápisniciach vyhotovených v priebehu konania. Vzhľadom aj na uvedené skutočnosti, keď žalovaný posudzoval námietky proti výpisu z ROEP ako námietky po lehote, na rozdiel od prvostupňového správneho orgánu, mal dať príležitosť žalobkyni k tejto skutočnosti sa vyjadriť pred vydaním samotného rozhodnutia a tieto skutočnosti, ktoré žalobkyňa namieta v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu,
názoru krajského súdu žalovaný mohol a mal vyriešiť už v rámci svojho konania. Zároveň krajský súd zdôraznil, že z predloženej doručenky, ktorú žalovaný predložil vyplýva, že výpis z návrhu z ROEP nebol doručovaný žalobkyni postupom
1 zákona č. 180/1995 Z.z. do vlastných rúk. Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo teda k zrušeniu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupom
2 písm. e) O.s.p. Záverom krajský súd uviedol, že v ďalšom konaní žalovaný správny orgán dá príležitosť vyjadriť sa k veci zo strany žalobkyne, najmä k doručovaniu výpisu návrhu ROEP, v súvislosti s pochybnosťami, ktoré žalobkyňa uviedla v žalobe, keď predložila súdu fotokópiu výpisu návrhu ROEP zo 14. februára 2011 a tiež bude potrebné, aby sa vysporiadal s tvrdením, že žalobkyňa neprevzala výpis z ROEP, resp. návrh výpisu z ROEP v roku 2010 a že tento prevzala jej dcéra. Uvedené je potrebné prešetriť pripojením si spisového materiálu týkajúceho sa konania o obnove evidencie pozemkov
zákona č. 180/1995 Z.z. O trovách konania krajský súd rozhodol s poukazom na úspech žalobkyne v konaní, preto mala pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania v celkovej výške 554,51 Eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 484,51 Eur. II. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že dôvody zrušenia rozhodnutia považuje za neopodstatnené, nakoľko žalobkyňa v žalobe nenamietala porušenie zásady aktívnej účasti. Krajský súd sa namiesto žalobných dôvodov uvedených v žalobe zaoberal tvrdeniami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Uvedeným postupom
žalovaného krajský súd prekročil svoju právomoc, keď preskúmaval rozhodnutie správneho orgánu nad rámec žalobných dôvodov, čím konal aj v rozpore so stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným v rozsudku sp. zn. 8Sžo/204/2010 z 22. júna 2011, z ktorého vyplýva, že súd je viazaný žalobnými dôvodmi (okrem postupu
3 O.s.p.), cit.: ,,Iba námietku odvolateľa, že krajský súd preskúmaval zákonnosť jeho rozhodnutia nad rámec žaloby, keď sa zaoberal doručením rozhodnutia, čo nik nenamietal, ani sa táto otázka netýkala účastníkov tohto konania, považoval odvolací súd za dôvodnú. Táto skutočnosť však nemá vplyv na záver, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je z ostatných dôvodov vecne správne.“ Žalovaný nemohol v odvolacom konaní nijako zohľadniť nové skutočnosti uvádzané v žalobe (t.j. údajné doručenie výpisu z návrhu ROEP dcére žalobkyne dňa 11. októbra 2010 a údajné doručenie výpisu z návrhu ROEP žalobkyni dňa 14. februára 2011), nakoľko v tom čase tieto tvrdenia nepoznal, a teda ani nemohol skúmať ich pravdivosť. Žalovanému ďalej nie je zrejmé, ako je
názoru krajského súdu možné skúmať pravdivosť tvrdení, ktoré nie sú správnemu orgánu známe. Naopak, doručenie výpisu dňa 11. októbra 2010 bolo riadne vydokladované doručenkou. To, že obsahom zásielky bol výpis z návrhu ROEP nikto z účastníkov súdneho konania nespochybňuje. Žalovaný mohol rozhodnúť len na základe skutočností, ktoré mu boli známe a v súlade s tým bol
žalovaného skutkový stav posúdený úplne a presne, ako to vyplýva z listín nachádzajúcich sa v spise. Žalovaný ďalej uviedol, že pochybil a správne žalobkyni mal dať možnosť vyjadriť sa k podkladom konania v zmysle zásady aktívnej súčinnosti (§ 33 ods. 2 správneho poriadku), avšak žalobkyňa nenamietala toto pochybenie správneho orgánu, preto nemohol krajský súd toto pochybenie zohľadňovať, ako to vyplýva z vyššie uvedenej judikatúry. Žalobkyňa namietala len nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu. Ďalej žalovaný poznamenal, že ak aj nebol výpis z ROEP žalobkyni riadne doručený, nemohla žalobkyňa podať námietku proti návrhu ROEP a žalovaný by opäť mohol vydať len rozhodnutie o zrušení prvostupňového rozhodnutia. Žalovanému tiež nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru že zásielka nebola doručená do vlastných rúk. Súd toto tvrdenie nijako neodôvodnil, a ani nepodložil konkrétnymi dôkazmi. Doručovanie výpisov z návrhu ROEP sa často vykonáva osobne, nie poštou, čo bol evidentne aj tento prípad (chýba pečiatka pošty). Zo skutočnosti, že bola použitá doručenka bez poznámky „do vlastných rúk“ nemožno vyvodzovať, že k takémuto doručeniu nedošlo. Tvrdenie žalobkyne o tom, že výpis bol doručený jej dcére (p. G. S. U.) nemohol žalovaný nijako zohľadniť, nakoľko o tomto tvrdení nevedel a na doručenke je uvedené iba meno p. B. U.. III. K podanému odvolaniu sa žalobkyňa písomne nevyjadrila. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č. Co-7/2012/Ha zo
1
1 Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov § 247 V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1
1 zákona č. 180/1995 Z.z., správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú
zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania
2
2 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z., námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje.
3 zákona č. 180/1995 Z.z., námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom.
4 zákona č. 180/1995 Z.z., na námietky podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, komisia neprihliadne. Komisia o tejto skutočnosti písomne informuje toho, kto námietku podal. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1 Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).
K prvej odvolacej námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že v danom prípade nedošlo k preskúmavaniu rozhodnutia krajským súdom nad rámec žalobných dôvodov, nakoľko krajský súd v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. prihliadal na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo mu umožňuje predmetné ustanovenie a to z úradnej povinnosti, v danom prípade pri skúmaní zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu so žalobkyňou ako účastníčkou konania (§ 33 ods. 1 správneho poriadku). V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s krajským súdom, že žalovaný mal dať žalobkyni príležitosť vyjadriť sa ku skutočnosti oneskoreného podania námietok proti výpisu z návrhu ROEP pred vydaním samotného rozhodnutia, na čo neprihliadal prvostupňový správny orgán a pre ktorý dôvod bolo zrušené jeho rozhodnutie, čo uznal aj samotný žalovaný v podanom odvolaní. Taktiež bolo potrebné dať možnosť žalobkyni vyjadriť sa k ďalším pochybnostiam a rozporom súvisiacim s doručovaním návrhu z výpisu ROEP z 3. augusta 2010, ktorého doručenie spochybnila žalobkyňa, k fotokópii návrhu z výpisu ROEP zo 14. februára 2011, ktorý žalobkyňa predložila, na základe čoho jej bol tento výpis vydaný, ako aj k chýbajúcemu stanovisku komisie ROEP, ktoré malo byť podkladom napadnutého rozhodnutia tak, ako to uviedol krajský súd. Ďalšie odvolacie námietky žalovaného sú preto v tomto štádiu konania bezpredmetné. Až po riadnom zistení skutkového stavu a odstránení všetkých vyššie uvedených pochybností mal žalovaný vo veci rozhodnúť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na stabilizovanú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorej, cit. „Ak účastník správneho konania nebol vypočutý ku skutočnostiam tvoriacim predmet správneho konania a správny orgán ani inými dôkazmi nezistil skutočný stav veci, je to dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci na ďalšie konanie.“ (rozhodnutie zverejnené pod č. R 68/1998). Odvolací súd vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci. Na základe skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu, s poukazom na závery uvedené vyššie, odvolací súd považoval námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné. Odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu
3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
ust. § 250k ods. 1 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.