Obsah (4)

§ 22§ 146§ 142§ 224

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4XECdo/2/2016 Identifikačné číslo spisu: 8505203218 Dátum vydania rozhodnutia: 31.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Eva Sakálová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 22ods.

1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul. Súhlas s jej vykonateľnosťou udelil za povinného Mgr. Tomáš Kušnír, advokát splnomocnený povinným, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Súd bol toho názoru, že daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení, a to ani na základe plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi. Povinný nevyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon splnomocnil inú osobu priamo v predtlači zmluvy o úvere. Bola mu tak odňatá možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o úvere a obsah notárskej zápisnice. Súd poukázal na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu, keď zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Keď exekúciu možno viesť len na základe titulu, ktorý je vykonateľný tak po stránke formálnej ako aj materiálnej a o taký titul v danej veci nešlo, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora nevyhovel vzhľadom na rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Súd zároveň podľa § 251 ods. 4 O.s.p.

§ 146ods.

1 písm. c/ O.s.p. rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania a že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. Krajský súd v Prešove uznesením z 28. septembra 2012 sp. zn. 6 CoE 215/2012, napadnuté uznesenie potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Mal v súlade s názorom súdu prvého stupňa za to, že právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom, a preto vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu ide o absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinného uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami povinného. Návrh na prerušenie odvolací súd zamietol ako neopodstatnený. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p.

§ 142ods.

2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnená nemala v konaní úspech a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu vo výroku, v ktorom odvolací súd potvrdil prvostupňové uznesenie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, napadla oprávnená dovolaním (podľa obsahu podaného dovolania), v ktorom uviedla, že súdy:

1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.),
2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.),
3. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.),
4. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie,
5. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou - viď. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 ECdo 168/2013, 3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013, 2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013, 7 ECdo 314/2013, 7 CoE 117/2013, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/
6. Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na prerušenie dovolacieho konania ako aj vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p., § 151 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.