Obsah (6)

§ 241§ 35§ 470§ 240§ 57§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2ObdoV/22/2015 Identifikačné číslo spisu: 7009200643 Dátum vydania rozhodnutia: 29.11.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Mederová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

čl.

1. 3 zmluvy si účastníci konania dohodli zmluvnú pokutu vo výške 500,-- Sk za každý deň omeškania.
2. Žalovaný si svoj záväzok nesplnil a dostal sa do omeškania, preto si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu za: -PS 01 2981 dní (od
3. júla 1994 do
4. septembra 2001) x 500,- Sk, čo je 1 490 500,-- Sk PS 02 2981 dní (od
5. júla 1994 do
6. septembra 2002) x 500,- Sk, čo je 1 490 500,-- Sk PS 06 2981 dní (od
7. júla 1994 do
8. septembra 2002) x 500,- Sk, čo je 1 490 500,-- Sk PS 08 3095 dní (od
9. marca 1994 do
10. septembra 2002), čo je 1 547 500,-- Sk PS 09 2850 dní (od
11. novembra 1993 do
12. septembra 2002). čo je 1 425 000,-- Sk. Zmluvná pokuta predstavuje celkom čiastku 7 444 000,-- Sk. Ušlý zisk za prevádzkové súbory PS 01 a PS 02 v celkovej hodnote 9 770 428,-- Sk, z toho 15% predstavuje sumu 1 465 564,-- Sk. Kompletizačná prirážka predstavuje čiastku 394 000,-- Sk a revízia a repasácia technologických zariadení sumu 1 277 711,-- Sk. Pre nedostatok finančných prostriedkov na strane objednávateľa došlo v mesiaci máj 1994 k pozastaveniu všetkých prác na uvedenej stavbe, a to napriek tomu, že žalovaný mal so žalobcom platne uzatvorenú Zmluvu o dielo,

ktorej mal žalobca vykonať dodávku a montáž technologickej časti predmetnej stavby. Pre súd prvej inštancie bolo nesporným, že účastníci konania - žalobca a žalovaný - uzatvorili Zmluvu o dielo, pričom žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ. Rozsah Zmluvy o dielo je definovaný v čl. 2 - predmet Zmluvy o dielo. Zároveň si účastníci tejto zmluvy dohodli termíny plnenia prevádzkových súborov PS 01, PS 02, PS 04, PS 06, PS 07, PS 08 a PS

1. V článku 6 si zmluvné strany dohodli náhrady a sankcie. Taktiež bolo pre súd nesporným, hoci túto skutočnosť žalobca odmieta, že na základe listu žalovaného zo
2. mája 1994 došlo k pozastaveniu prác na stavbe COV Stará Ľubovňa. Týmto listom žalovaný pozastavil práce na predmetnej čističke a nežiadal pokračovať v prácach zabudovania technológie. Z obsahu listu, ktorým žalovaný žiadal žalobcu stornovať všetky objednávky a technologické dodávky strojov a zariadení, bolo možné vyvodiť, že išlo vlastne o odstúpenie od Zmluvy o dielo v zmysle ustanovenia § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Túto skutočnosť skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. ObdoV/49/2003 z
3. júna
4. Listom zo dňa
5. mája 1994 (č.
6. 15) žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe jednania s priamym investorom a jeho zápisu do stavebného denníka zastavuje ďalší postup prác na stavbe „Rozšírenie ČOV Stará Ľubovňa", a preto žiada stornovať všetky objednávky na technologické dodávky strojov. Na tento list reagoval žalobca písomným podaním zo dňa
7. mája 1994 (č. l. 100), v ktorom okrem iného nesúhlasil so stornovaním strojov a zariadení a trval na plnení Zmluvy o dielo. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že Zmluva o dielo zanikla odstúpením od nej listom žalovaného zo dňa
8. mája 1994, ktorý právny predchodca žalobcu DAMS, spol. s r. o., prevzal najneskôr dňa
9. mája
10. Tento záver je

súdu prvej inštancie v súlade i s uvedenými právnymi názormi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobca až protinávrhom zo dňa

1. septembra 2002, doručeným súdu na pojednávaní konanom dňa
2. októbra 2002, uplatnil voči žalovanému uvedené nároky zo zmluvy, ktorá zanikla odstúpením najneskôr
3. mája
4. V danom prípade teda právo žalobcu na uplatnenie nárokov zo Zmluvy o dielo, ktorá zanikla najneskôr
5. mája 1994 vzniklo
6. mája 1994, a teda premlčacia doba uplynula
7. mája
8. Vzhľadom na zmluvne dohodnuté termíny plnenia v Zmluve o dielo a podanie protinávrhu boli všetky nároky z uvedenej Zmluvy o dielo premlčané, a to aj v prípade, ak by zo strany žalovaného nedošlo k odstúpeniu od Zmluvy. Možnosť odstúpenia od zmluvy si zmluvné strany dohodli v čl. 6.2 Zmluvy o dielo, a teda tvrdenie žalobcu, že od uvedenej zmluvy nebol žalovaný oprávnený odstúpiť, je neopodstatnené. Vzhľadom k uvedenému dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaným vznesená námietka premlčania je opodstatnená, a preto žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 5Obo/52/2014-373 zo dňa
9. marca 2015 skonštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O. s. p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodal, že súd prvej inštancie rozhodol o veci v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným v rozsudku sp. zn. ObdoV/49/2003 zo dňa
10. júna 2005, a to vo vzťahu k posúdeniu otázky odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo najneskôr dňom
11. mája
12. Odvolacie námietky žalobcu, týkajúce sa nesprávneho posúdenia odstúpenia od Zmluvy o dielo sú preto nedôvodné. Taktiež skonštatoval, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so záväzným právnym názorom a usmernením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným v uznesení sp. zn. 5Obo/8/2012 zo dňa
13. februára
15. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť
16. mája
18. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu, že zásadné neodôvodniteľné stanoviská a nepravdivé výklady záväzných ustanovení zakladajú dovolací dôvod existencie podstatných vád v doterajšom priebehu konania vo veci samej. Celé súdne konanie považuje žalobca za zmätočné a nepreskúmateľné a navrhuje preto, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
19. Žalobca vo svojom dovolaní spochybňuje záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý opakovane tvrdí vo svojich rozhodnutiach, že sistačný list zo
20. mája 1994 je odstúpením objednávateľa - žalovaného od Zmluvy o dielo č. 12/0001/93, pričom ide o nepravdivé tvrdenie. Zároveň celá konštrukcia premlčania práv z doposiaľ riadne neukončenej Zmluvy o dielo neobstojí preto, že nie sú dané rozhodné doby pre počiatok behu premlčacej doby pre nároky žalobcu. Takéto premlčacie lehoty by mohli začať bežať, iba pokiaľ by žalobca, ako jediná oprávnená strana, k odstúpeniu od Zmluvy o dielo na základe udalostí v ČOV Stará Ľubovňa a na základe nečinnosti žalovaného ohľadne jeho povinnosti od zmluvy, sám odstúpil od Zmluvy o dielo. K tomu však nikdy výslovne ani konkludentne nedošlo. Z toho vyplýva podstatný záver, že pokiaľ sa odvolací súd stotožňuje s názorom, že Zmluva o dielo zanikla najneskôr
21. mája 1994, rovnako ide o nepravdivé tvrdenie.
22. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že dovolanie žalobcu z dôvodu

§ 241ods.

2 písm. c/ O. s. p. je nedôvodné a neprípustné. Tento dôvod možno použiť iba vtedy, ak prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu vyplýva z ustanovenia § 238 ods. 1, 2, 3 O. s. p., čo nie je v danom prípade. Žalovaný má za to, že súdy oboch stupňov skutkovo a právne posúdili otázku žalobcom uplatneného nároku vo veci. Žalovaný na základe listu zo dňa

1. mája 1994, ktorý doručil žalobcovi, najneskôr dňa
2. mája 1994 odstúpil od Zmluvy o dielo v zmysle ustanovenia § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Túto skutočnosť konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. k. ObdoV/49/2003 zo dňa
3. júna
4. Možnosť odstúpiť od Zmluvy o dielo si zmluvné strany dohodli v článku 6.2 Zmluvy o dielo, a teda tvrdenie žalobcu, že žalovaný nebol oprávnený odstúpiť od Zmluvy o dielo, je neopodstatnené. Obdobne je irelevantné tvrdenie žalobcu v dovolaní, že uzatvorením Dodatku č. 1 a protinávrhu zo dňa
5. februára 1995 k Zmluve o dielo, sporné strany prejavili vôľu zotrvať v zmluvnom vzťahu. Tvrdenie žalobcu, že premlčacia lehota by mohla začať bežať iba tak, ak by žalobca ako jediná oprávnená strana odstúpil od Zmluvy o dielo, je nesprávne. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok odvolacieho súdu č. k. 5Obo/52/2014 zo dňa
6. marca 2015 na č. l.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací [

§ 35zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.")] skôr, než sa mohol podaným dovolaním vecne zaoberať, skúmal včasnosť jeho podania, pričom zistil, že bolo podané oneskorene.

1. Dovolanie žalobcu bolo podané na poštu dňa
2. júla
3. Dňa
4. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

čl. 2 ods. 1 základných princípov C. s. p., ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

čl. 2 ods. 2 základných princípov C. s. p., právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

§ 470ods.

1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 470 ods. 1 C. s. p. zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. 20.

§ 470ods.

2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, ako aj čl. 2 ods. 1 a 2 základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, dovolací súd posudzoval prípustnosť podaného dovolania, ako aj v ňom uvedené dovolacie dôvody

zákona účinného v čase podania dovolania (ustanovenia § 236 a nasl. O. s. p.). 21.

§ 240ods.

1 veta prvá O. s. p., účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

§ 240ods.

2 O. s. p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. 22.

§ 57ods.

2 O. s. p. lehoty určené

týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

1. Z obsahu spisuje zrejmé, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu
2. mája 2015 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa
3. mája 2015 (viď pripojená doručenka na č.
4. 342 rub). Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu teda nadobudol právoplatnosť
5. mája
6. Pretože právoplatnosť je skutočnosťou určujúcou začiatok jednomesačnej lehoty na podanie dovolania v zmysle citovaného ustanovenia § 240 ods. 1 O. s. p., pripadol koniec tejto lehoty na
7. júna 2015 (piatok), ktorý bol pracovným dňom. Písomné dovolanie žalobcu bolo dané na poštovú prepravu
8. júla 2015, ako to vyplýva z priloženej obálky (č.
9. 353).
10. Keďže právny zástupca žalobcu podal dovolanie na poštu až
11. júla 2015, urobil tak až po uplynutí jednomesačnej dovolacej lehoty.
12. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie žalobcu odmietol

§ 447písm.

a/ C. s. p. v spojení s § 470 ods. 2 C. s. p. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa dovolaním z hľadiska jeho procesnej prípustnosti (§ 419 a nasl. C. s. p.), ani opodstatnenosti.

1. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 5 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.