Obsah (5)

§ 238§ 237§ 51§ 47§ 243b

2 Cdo 69/2008 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Jozefa Kol

ustanovení § 238 O.s.p.

§ 238ods.

4 O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo pozastavení ich výkonu, o priznaní 2 Cdo 69/2008 3 rodičovských práv a povinností maloletého rodiča dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. S poukazom na ustanovenie § 238 ods. 4 O.s.p. dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie

§ 238O.s.p.

nie je prípustné. Podané dovolanie by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

§ 238

O.s.p., ale (a to aj so zreteľom na dovolacie námietky odporcu sa zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný,

1. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
2. g)rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. So zreteľom na dovolateľom uvádzané skutočnosti zameral sa dovolací súd osobitne na otázku, či konanie odvolacieho súdu nie je postihnuté vadou

§ 237písm.

f/ O.s.p. Pod odňatím možnosti konať pred súdom

§ 237písm.

f/ O.s.p. sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. 2 Cdo 69/2008 4

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže zákonom ustanoveným postupom domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je vyjadrením základného práva účastníka konania domáhať sa súdnej ochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre poskytovanie právnej ochrany. Zároveň je v zmysle § 51 ods. 1 ústavy možné domáhať sa práv

čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou, a súčasne v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy dávajú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prednosť zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Z uvedeného vyplýva, že výklad a používanie jednotlivých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu

článku 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

§ 51O.s.p.

predvolanie na súd sa deje spravidla písomne a v naliehavých prípadoch i telegraficky, telefaxom alebo telefonicky. Predvolať možno i ústne na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu, na ktorom je predvolaný prítomný.

§ 47ods.

2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. (Spravovací poriadok) osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe sa predvolávajú prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo ústavu na výkon väzby so žiadosťou o ich predvolanie. Ak je predvolaná osoba vo väzbe v inej veci, treba k žiadosti pripojiť písomný súhlas príslušného prokurátora alebo predsedu senátu s predvedením. 2 Cdo 69/2008 5 Odvolací súd rozhodol vo veci odvolania odporcu proti prvostupňovému rozsudku na pojednávaní konanom

1. októbra 2006 v neprítomnosti odporcu. Tento sa nachádzal a nachádza vo výkone väzby a požiadal súd, aby zabezpečil jeho prítomnosť na odvolacom pojednávaní s tým, že sa chce vyjadriť k viacerým skutočnostiam. Odvolací súd preto nepostupoval správne, keď pojednával a rozhodol
2. októbra 2006 v jeho neprítomnosti. Mal riadne zabezpečiť ústavné právo oboch účastníkov byť prítomný na pojednávaní, keď obom účastníkom zasielal včas predvolanie na pojednávanie, ako aj oznámenie o zrušení termínu pojednávania (č.l. 156, č.l. 160 a č.l. 179 spisu). Neprihliadal však na žiadosti odporcu, v ktorých výslovne uviedol, že sa nachádza vo výkone väzby a chce byť na pojednávaniach prítomný, t.j. z tohto možno vyvodiť, že žiadal, aby súd zabezpečil jeho prítomnosť na týchto pojednávaniach (č.l. 182, 184, 185 spisu). Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo dovolaním napadnuté rozhodnutie neprebehlo

zásad spravodlivého súdneho konania. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (fyzická alebo právnická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z

1. augusta 2001 II. ÚS 14/2001 a z
2. novembra 2002 II. ÚS 132/02). Tým, že odvolací súd tak nepostupoval vylúčil odporcu z realizácie jeho ústavných procesných práv (účasť na odvolacom pojednávaní s možnosťou navrhnúť dôkazy, vyjadriť sa k nim ako aj k ďalším skutočnostiam v konaní). Svojim postupom mu preto odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Táto vada je tak závažnou procesnou vadou, že rozhodnutie v takomto konaní nemôže byť považované za správne. 2 Cdo 69/2008 6 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu

§ 243bods.

1, 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd navyše zistil, že účastníci neuzavreli nové manželstvá. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. apríla 2008 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: