dovolanie

Najvyšší súd 1 Tdo 14/2006 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa

1. júla 2008 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Jozefa Kanderu a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti obvinenému Ing. M. Ľ. a spol., pre trestný čin pytliactva spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 181d ods. 1 Tr. zák. účinného do
2. januára 2006, o dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo
3. januára 2006, sp. zn. 1 Tos 280/2005, rozhodol t a k t o : Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa, sp. zn. 2 T 151/04 zo dňa
4. augusta 2005, podľa § 223 ods. 2, § 172 ods. 2 písm. b/ Tr. por. účinného do
5. januára 2006, bolo zastavené trestné stíhanie obžalovaných Ing. M. Ľ. a Ing. M. Ľ., pre trestný čin pytliactva spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 181d ods. 1 Tr. zák. účinného do
6. januára 2006, na tom skutkovom základe, že dňa
7. júla 2003 v čase o 10.30 hodine po vzájomnej dohode lovili ryby z člna na ploche vodného diela L. M., okres L. M., pričom začali lov bez zapísania dátumu a miesta lovu a hoci ulovili každý po dva Zubáče veľkoúste, nenapísali počet a hmotnosť ulovených rýb do záznamu, čo je v zmysle zákona číslo 139/2002 o rybárstve, zakázané. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1 Tos 280/2005 zo dňa
8. januára 2006 podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. účinného do
9. januára 2006 bola sťažnosť okresného prokurátora zamietnutá. 1 Tdo 14/2006 2 Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie podľa § 371 ods. l písm. i/ Tr. por. teda, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustano- venia, s odôvodnením, že sa nestotožňuje so závermi rozhodnutí okresného a krajského súdu, ktorými bolo trestné stíhanie zastavené. V odôvodnení svojho dovolania uviedol, že okresný súd použil ustanovenia § 223 ods. 2 a § 172 ods. 2 písm. b/ Tr. por. bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia len s konštatovaním, že obvinení sa síce dopustili žalovaného trestného činu, ale na ich potrestanie postačuje pokuta uložená Disciplinárnou komisiou S. R. Z. v B. B. vo výške 3000 Sk, ktorú obaja zaplatili. Takýto postup považuje za nedostatočný, pretože obaja obvinení neoprávnene zasiahli do výkonu rybárskeho práva a naviac ulovili konkrétne ryby v úmysle si ich privlastniť. Takéto konanie zakladá všetky znaky trestného činu pytliactva podľa § 181d ods. 1 Tr. zák., pričom neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti, na základe ktorých by bolo možné uvažovať, že uloženie pokuty je postačujúce. Dovolateľ vyjadril v tejto súvislosti názor, že uložená pokuta neplní funkciu individuálnej a generálnej prevencie, takáto sankcia je neadekvátna a neúčelná a súčasne poukázal na to, že povinnosť zapísať počet a hmotnosť ulovených rýb je medzi členmi S. R. Z. všeobecne známa. Za nesprávne považuje generálny prokurátor aj úvahy odvolacieho súdu o neexistencii znakov skutkovej podstaty trestného činu pytliactva podľa § 181d Tr. zák., pretože len nezapísanie ulovených rýb, nemôže byť naplnením jedného zo zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 10 ods. 1, § 11, § 12, § 13 - § 17 zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve a vyjadril názor, že pre riadny výkon rybárskeho práva nestačí len samotné povolenie na lov rýb, ale je nevyhnutné, aby k takémuto zásahu dochádzalo výlučne spôsobom , ktorý nie je zákonom zakázaný a v čase kedy ryby nie sú zákonom chránené. V tejto súvislosti poukázal osobitne na ustanovenie § 12 písm. d/ Zákona o rybárstve, podľa ktorého zakazuje sa začať lov bez zapísania dátumu a miesta lovu a skončiť lov bez zapísania počtu a hmotnosti ulovených rýb do záznamu. Tým, že obvinení lovili ryby bez zapísania uvedených údajov, lovili zakázaným spôsobom, a teda naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu pytliactva podľa § 181d Tr. zák., a to aj napriek tomu, že na lov rýb mali povolenie. 1 Tdo 14/2006 3 Takýto lov rýb možno posúdiť jednak v rovine neoprávneného lovu v čase ich ochrany, ktorá vyplýva z individuálnej ochrany rýb upravenej v ustanovení § 12 písm. d/ Zákona o rybárstve a jednak možno konanie obvinených posúdiť aj ako neoprávnený lov rýb z hľadiska porušenia zákazu lovu bez zapísania dátumu, jeho miesta, začiatku a ukončenia. V závere odôvodnenia dovolania generálny prokurátor vyjadril aj potrebu riadneho vyčísle- nia materiálnej škody spôsobenej obvinenými neoprávneným ulovení rýb. Z uvedených dôvodov Generálny prokurátor Slovenskej republiky navrhol aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil , že napadnutým uznesením Krajského súdu v Žiline bol porušený zákon v prospech obvinených Ing. M. Ľ. a Ing. M. Ľ. v ustanovení § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. účinného do
10. januára 2006, ako aj konaním ktoré mu predchádzalo v ustanoveniach § 2 ods. 5, § 2 ods. 6, § 223 ods. 2, § 172 ods. 2 písm. b/ účinného do
11. januára 2006, toto rozhodnutie zrušil, rovnako ako aj uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš a vec vrátil okresnému súdu aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Obvinený Ing. M. Ľ. vo svojom vyjadrení k dovolaniu generálneho prokurátora uviedol, že podľa jeho názoru dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. nie sú splnené, keďže uznesenie Krajského súdu v Žiline ako aj uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš považuje v celom rozsahu za správne. Súčasne poukázal na to, že členom rybárskeho zväzu je viac ako 22 rokov, svoje záväzky vždy riadne plnil, žiadneho priestupku sa v minulosti nedopustil a svoj čin hlboko oľutoval. Nekonal úmyselne a nemal záujem zasiahnuť nepovoleným spôsobom do výkonu rybárskeho práva. Nesúhlasí s názorom dovolateľa, pretože ryby nelovil zakázaným spôsobom, ani v čase ich ochrany, úlovky neukrýval, ryby nepreviedol na inú osobu, a ani nemal privlastnené neoprávnené úlovky. Pokiaľ ide o vyčíslenie škody, toto bolo opakovane vykonané hlavným hospodárom S. R. Z. L. M., T. I., pričom aj skutočnosť, že oprávnený subjekt si neuplatnil nárok na náhradu škody považuje z hľadiska posúdenia dôvodnosti dovolania za právne irelevantné. V ďalšej časti svojho vyjadrenia obvinený prezentoval názor, že i keď s rozhodnutím okresného i krajského súdu o zastavení trestného stíhania súhlasí, má za to, že na takýto postup je daný zákonný dôvod nie len podľa ustanovenia § 172 ods. 2 Tr. por., ale aj podľa § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por., a to s poukazom na zásadu ne bis in idem, ktorá zásada trestného konania sa vzťahuje nie len na činy posúdené ako trestné činy ale aj ako priestupky. V danej súvislosti poukázal na čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, a ako 1 Tdo 14/2006 4 aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej osobu, ktorej priestupkové konanie rozhodnutím príslušného správneho orgánu je už meritórne skončené, nie je možné pre ten istý čin trestne stíhať a odsúdiť a to aj v prípade, že by tento čin bol neskôr kvalifikovaný ako trestný čin, pokiaľ právoplatné rozhodnutie o rovnakom skutku nebolo zrušené v predpísanom konaní. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd dovolanie generálneho prokurátora podľa § 392 ods. 1 Tr. por. zamietol. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom: Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Žiline ako odvolacieho súdu, ktorým bola sťažnosť okresného prokurátora zamietnutá. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie podal generálny prokurátor Slovenskej republiky, bolo preto podané osobou oprávnenou, podľa § 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por. k podaniu dovolania došlo na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, t.j. v mieste podľa § 370 Tr. por. V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napadané, tak aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda, a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Generálny prokurátor poukazuje na dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda na to, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Najvyšší súd sa musí vysporiadať s dovolacími námietkami generálneho prokurátora, v rámci ktorých namieta správnosť zastavenia trestného stíhania obvinených Ing. M. Ľ. a Ing. M. Ľ. podľa § 223 ods. 2, § 172 ods. 2 písm. b/ Tr. por. účinného do
12. januára 2006, stíhaných pre trestný čin pytliactva podľa § 181d ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. por. účinného do
13. januára
14. Generálny prokurátor namieta správnosť vecnej argumentácie okresného súdu, že postih obvinených v rámci disciplinárneho postihu finančnou pokutou každému po 3 000 Sk disciplinárnym orgánom S. R. Z. je dostačujúci, ako aj stanovisko odvolacieho Krajského súdu v Žiline, vyjadrené v odôvodnení svojho uznesenia zo dňa
15. januára 2006, sp. zn. 1 Tos 280/2005 1 Tdo 14/2006 5 a založené na závere, že obvinení svojim konaním nenaplnili žiaden z pojmových znakov trestného činu pytliactva podľa § 181d Tr. zák. Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por., je že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Najvyšší súd si po splnení prieskumnej povinnosti v celom rozsahu osvojil právny záver Krajského súdu v Žiline, že konanie obvinených, spočívajúce v tom, že nezapísali dátum a miesto lovu a ulovené ryby s uvedením ich počtu a hmotnosti do záznamu, nemôže napĺňať zákonné znaky trestného činu pytliactva podľa § 181d ods. 1 Tr. zák. účinného do
16. januára
17. Podľa citovaného zákonného ustanovenia sa tohto trestného činu dopustí ten, kto neoprávne- ne zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby, alebo loví zver v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva alebo na seba alebo iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené. Podľa § 12 písm. d/ Zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve sa zakazuje začať lov bez zapísania dátumu a miesta lovu a skončiť lov bez zapísania počtu a hmotnosti ulovených rýb do záznamu. Vykonávacia vyhláška v § 14 upravuje množstvo povolených úlovkov a ich evidenciu so zakotvením povinnosti zápisu dátumu a revíru vykonania lovu, ulovených rýb, ich dĺžku a hmotnosť. V ustanovení § 13 ods. 1 citovaného zákona je výslovne uvedené, aké spôsoby lovu rýb je treba považovať za zakázané spôsoby. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v týchto zákonných ustanoveniach sú upravené zakázané spôsoby lovu rýb prevažne z hľadiska technickej stránky vykonávania lovu, prípadne zákaz lovu rýb na určitých osobitných miestach. Podľa tohto zákonného ustanovenia sa zakazuje: 1 Tdo 14/2006 6 a/ používať na lov rýb výbušniny, otravné látky, harpúny, bodce, udice bez prútov, ako aj strieľať ryby, loviť ryby pod ľadom, loviť ich na šnúry a podsekávaním udicou, do rúk a do ôk, b/ zbierať ikry, používať na lov rýb elektrický prúd, omamné látky, loviť ryby v noci za po moci svetla, používať lapadlá, čerene s väčšou plochou ako 1 m štvorcový, vrše, koše a pod., loviť ryby v rybovode a vo vyznačenom úseku nad ním a pod ním, používať akékoľvek stále zariadenia na lovenie rýb alebo siete a zabraňovať ťahu rýb proti vode, c/ loviť ryby na miestach, kde sa nahromadili pri mimoriadnych situáciách, ako aj ryby zhromaž- dené v čase neresu a na zimoviskách, d/ loviť ryby vypustením, odrazaním alebo odčerpaním vody, e/ loviť ryby pri vodohospodárskych stavbách v tabuľou vyznačenej vzdialenosti od telesa hrádze, alebo hate, od objektov vodných elektrární, čerpacích staníc, od technických zariadení, plavebných, odvodňovacích a závlahových kanálov a plavebných komôr, a to i počas ich výstavby, z plavidiel a z plávajúcich technických zariadení, v plavebných komorách, z cestných a železničných mostov a lávok pre peších, v biokoridoroch a rybovodoch, f/ loviť ryby na zaplavených pozemkoch pri povodni a zabraňovať rybám vrátiť sa do rybárskeho revíru. V ustanoveniach § 14 až 17 zákona o rybárstve sú potom upravené zákazy spôsobu lovu rýb v pstruhových, lipňových, kaprových vodách a zákazy pri love hlavátky. Čas ochrany rýb je podrobne upravený v ustanovení § 10 až 13 Vyhlášky Ministerstva životného prostredie Slovenskej republiky č. 185/2006, ktorou sa vykonáva zákon č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v znení neskorších predpisov. Jedná sa o uvedenie jednotlivých druhov rýb a konkrétne kalendárne časy kedy sú tieto chránené a ich lov je v týchto časoch zakázaný. V danom prípade obvinení Ing. M. Ľ. a Ing. M. Ľ. v inkriminovanom čase (
18. júla 2003) nelovili ryby niektorým zo zakázaných spôsobov popísaných v § 13 až § 17 Zákona o rybárstve a taktiež nelovili ani v čase ochrany Zubáča veľkoústeho, ktorý je chránený od
19. marca do
20. júna (§ 10 ods. 1 písm. h/ Vyhl. č. 185/2006). 1 Tdo 14/2006 7 Podľa názoru dovolacieho súdu, povinnosť zapisovania príslušných údajov do záznamu , tak ako je upravená vo vyššie citovaných ustanoveniach zákona o rybárstve a jeho vykonávacej vyhlášky, je nepochybne dôležitou evidenčnou povinnosťou lovcov rýb, ktorej význam z hľadiska individuálnej ochrany rýb nemožno spochybňovať. Nie je však možné súhlasiť s názorom dovolateľa, že nesplnenie tejto povinnosti, pri inak plnom zachovaní všetkých ďalších zákonných podmienok rybolovu (t.j. ak má lovec platné povolenie a ak loví ryby dovoleným spôsobom v povolenom čase a v súlade s ďalšími zákonnými podmienkami rybolovu), napĺňa pojmové znaky zakázaného spôsobu lovu, resp. lovu v čase ochrany trestného činu pytliactva podľa § 181d Tr. zák. účinného do
21. januára
22. V zmysle interpretácie zákona platného v čase spáchania činu neoprávneným zásahom do rybárských práv bolo iba lovenie rýb bez povolenia, v čase ich ochrany, lov zakázaným spôsobom alebo ukrytie, prechovávanie alebo prevedenie neoprávnene ulovenej alebo nájdenej zvere alebo ryby. V danom prípade však obaja obvinení príslušné povolenie na lov rýb vlastnili a ak porušili príslušné ustanovenia zákona o rybárstve resp. vykonávacieho predpisu (Vyhlášky č. 185/2006) o povinnosti zapisovania ulovených a privlastnených rýb do záznamu, tak takéto porušenie predpisov môže, v prípade jej porušenia, zakladať len disciplinárnu zodpovednosť v zmysle priestupkového konania. V opačnom prípade by išlo nepochybne o príliš extenzívny výklad, ktorý by neobmedzeným spôsobom zakladal a umožňoval vyvodzovanie trestnej zodpovednosti takýchto páchateľov a v konečnom dôsledku, by znamenal kriminalizáciu konania, ktoré nie je trestným činom. Z relevantných častí trestného spisu je zrejmé, že obaja obvinení za disciplinárne previnenie boli postihnutí príslušným orgánom rybárskeho zväzu pokutou, ktorú aj zaplatili. Pre úplnosť treba tiež uviesť, že aj v prípade, ak by súdy dospeli k záveru, že došlo zo strany obvinených k naplneniu zákonných znakov trestného činu pytliactva, práve okolnosť spočívajúca v predchádzajúcom disciplinárnom postihnutí oboch obvinených by vytvárala prekážku ďalšieho rozhodovania vo veci. Z hľadiska vnútroštátneho práva, ako aj z hľadiska judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a medzinárodných zmlúv (čl.4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), za situácie, kedy obvinení už boli za skutok, pre ktorý je vedené trestné stíhanie, postihnutí v disciplinárnom konaní, došlo by uložením trestu v trestnom konaní k porušeniu zásady „ ne bis in idem“, teda zákazu dvojitého súdenia a potrestania za ten istý čin. 1 Tdo 14/2006 8 Na základe vyššie uvedeného možno teda zhrnúť, že v rozsahu námietok generálneho prokurátora, nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c/ Tr.por. jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa
23. júla 2008 Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš JUDr. Pavol T o m a n , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová .