5 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z. – pokuta vo výške 100 000 Sk. Proti predmetnému rozhodnutiu podala včas odvolanie navrhovateľka napádajúc len výrok II. rozhodnutia odporkyne a dôvodiac tým, že rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávnych skutkových zistení, nakoľko odvysielaním reklamy súčasne s odvysielaním titulkov programu Twister prostredníctvom delenej obrazovky, podľa navrhovateľky, nemohol v žiadnom prípade spôsobiť narušenie celistvosti, hodnoty a charakteru programu. Obe zložky programu, teda zvuková aj obrazová, boli zachované vo vnímateľnej kvalite a zaradením reklamy počas tohto programu nemohlo a ani nedošlo k zhoršeniu kvality jeho vnímania. Obrazová zložka programu Twister pozostávajúca zo záverečných titulkov bola odvysielaná v celom rozsahu a v zodpovedajúcej kvalite. Zvuková zložka programu pozostávajúca zo záverečnej piesne bola len stíšená za účelom rovnocenného prezentovania zvukovej zložky upútavky. Na základe uvedeného navrhovateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu č. RP/28/2007 zo dňa 22.05.2007. K podanému odvolaniu sa vyjadrila odporkyňa tak, že odvysielaním upútavkového bloku, ktorý navrhovateľka neoddelila od samotného programu Twister, keďže nezaradila žiadny obrazovo-zvukový predel (reklamný džingel), čím rozoznateľne a zreteľne neoddelila vysielanie reklamy (upútavkového bloku) od iných častí programovej služby tak, aby nebolo zameniteľné s inými zložkami programovej služby, porušila povinnosť upravenú v § 34 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z.. Záverečné titulky k predmetnému programu boli bezprostredne po ich začatí sústredené do ľavej časti obrazovky a vysielané približne v 1/3 obrazovky a upútavkový blok, ktorý prezentoval spolu 13 programov bol vysielaný súbežne na ostatnej časti obrazovky (približne 2/3 obrazovky), z tohto dôvodu boli titulky veľmi ťažko čitateľné, resp. až nečitateľné. Zvuková zložka predmetného programu bola úplne prekrytá zvukovou zložkou upútavky. Reklamný, resp. upútavkový blok bol teda odvysielaný súčasne s programom a to takým spôsobom, ktorý znemožnil plnohodnotné vnímanie jeho vizuálnej a zvukovej zložky až do konca. Hudba a záverečné titulky programu sú neoddeliteľnou súčasťou programu, ktorá uzatvára jeho celistvosť a dotvára jeho celkovú hodnotu. Odporkyňa má zato, že v tomto prípade nebola vo vnímateľnej kvalite zachovaná ani obrazová ani zvuková zložka programu. Odvysielaním upútavkového bloku počas programu Twister teda došlo k narušeniu celistvosti, hodnoty a charakteru programu. Odporkyňa uviedla, že je názoru, že vec správne posúdila ako porušenie § 35 ods. 6 veta prvá
1 zákona č. 308/2000 Z.z., zistila v dostatočnej miere skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona. Rozhodnutie nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení správneho poriadku a na základe uvedeného navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporkyne č. RP/28/2007 zo dňa 22.05.2007 potvrdil. 5Sž/67/2007 3 Najvyšší súd SR ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z.
2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal vec v rozsahu námietok navrhovateľa obsiahnutých v podanom odvolaní, vypočul vo veci zástupcov účastníkov konania na pojednávaní v súlade s § 250q ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že námietky navrhovateľa obsiahnuté v odvolaní nie sú dôvodné. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo-obrazové prostriedky. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu, alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru, alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov, alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom. Podľa § 32 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. šot na účely tohto zákona je reklamné alebo telenákupné oznámenie zaradené do reklamného bloku. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:
5 písm. a/ cit. zákona vo výške 100 000 Sk. Uvedená výška pokuty bola uložená na dolnej hranici zákonného rozpätia /§ 67 ods. 5 písm. a/
1 zákona č. 308/2000 Z.z./ a z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako zákonné potvrdil. Konanie v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou, znamenajúcou, že súd preskúma napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom navrhovateľom. Súd teda nemôže z vlastnej iniciatívy prejav navrhovateľa nahradiť a sám vyhľadávať možné právne vady napadnutého rozhodnutia. Základným predpokladom konania je tvrdenie navrhovateľa, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. Z opravného prostriedku musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať. Navrhovateľ musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona, ktorý však musí tiež konkretizovať, t.j. že správny orgán porušil vydaním rozhodnutia konkrétny zákon alebo iný právny predpis a to poukázaním na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva. Napokon treba uviesť, že v danom prípade je konanie koncentrované, čo znamená, že navrhovateľ môže žalobné body rozširovať len do konca lehoty na podanie opravného prostriedku. K žalobným bodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. V súlade s uvedeným súd sa už podrobnejšie nezaoberal preskúmavaným rozhodnutím v rozsahu ďalších dôvodov, ktoré boli prednesené navrhovateľkou až na pojednávaní súdu dňa 01.07.2008, keďže boli uplatnené oneskorene. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p. tak, že nepriznal navrhovateľke, ktorá nebola vo veci úspešná, nárok na náhradu trov konania. Najvyšší súd SR zároveň rozhodol o poplatkovej povinnosti navrhovateľky podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
prílohou k citovanému zákonu – Sadzobník súdnych poplatkov, položka 10 písm. c/ vo výške 2 000 Sk. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 1. júla 2008 Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková JUDr. Anna Elexová, v.r. predsedníčka senátu
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.