← Slovensko

invalidný dôchodok

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10So/30/2014 Identifikačné číslo spisu: 8013200627 Dátum vydania rozhodnutia: 24.08.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8013200627.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľa: L. W., bytom Y., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa- ústredie, Ul.

  1. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sd/58/2013-31 z 11.12.2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sd/58/2013-31 zo dňa
  2. decembra 2013 m e n í tak, že rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo
  3. júna 2013, č. XXX XXX XXXX X zo
  4. júla 2013 a č. XXX XXX XXXX X zo
  5. októbra 2013 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Odôvodnenie I. Predmet konania Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 04.06.2013, ktorým táto podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok. Výrok rozhodnutia odôvodnila odporkyňa citáciou ust. § 70 ods. 1 a § 72 zákona sociálnom poistení. Za invalidného bol navrhovateľ uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovou lekárskou správou zo 14.05.2013, ktorá je súčasťou rozhodnutia. Odporkyňa ďalej dôvodila tým, že potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t. j. pred 04.02.2013 navrhovateľ získal 5 414 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorý je presne uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. S poukazom na príslušné ust. § 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je rok dôchodkového poistenia 365 dní dôchodkového poistenia vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity získal navrhovateľ 14 rokov a 304 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal opätovného posúdenia a zhodnotenia doby poistenia podľa príslušných ust. § 21 ods. 1 písm. c) a § 132 ods. 1 písm. b), ako aj § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a určenie dôchodkového veku kde sa na aplikáciu a posúdenie nároku na invalidný dôchodok postupuje podľa týchto príslušných ustanovení. Z uvedeného žiadal o nové posúdenie a nový výpočet invalidného dôchodku s poukazom na tieto príslušné ustanovenia, ako aj v súlade so zákonom o sociálnom poistení. K podanému opravnému prostriedku sa písomným stanoviskom vyjadrila odporkyňa dňa
  6. júla 2013, pričom poukázala na medzitým vydané zmenové rozhodnutie zo dňa
  7. júla 2013 pod č. XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa opätovne rozhodla podľa § 70 ods. 1, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a opätovne zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok. Odporkyňa vydala ďalšie zmenové rozhodnutie zo dňa
  8. októbra 2013 pod č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 70 ods. 1, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. opätovne zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok. Poukázala na to, že na určenie sumy invalidného dôchodku nebolo možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky ani podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidný, starobných a pozostalostných dávkach tak ako to odôvodnila v predchádzajúcom zmenovom rozhodnutí zo dňa
  9. júla
  10. Opätovne poukázala na to, že za invalidného bol síce navrhovateľ uznaný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55 %, avšak potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok nezískal. Doba od
  11. júna 1975 do
  12. augusta 1975, počas ktorej bol navrhovateľ zamestnaný na Štátnom majetku n.p. Poprad nemohla byť pre dôchodkové účely hodnotená, pretože dátum od ktorého najskôr prichádza započítanie doby pracovného pomeru na účely dôchodkového poistenia vyplývajúci z ustanovenia § 11 zákona č. 65/1965 Zb. (Zákonníka práce), ktorý bol účinný v období od
  13. januára 1966 do
  14. marca 2002 je jednoznačne potrebné posudzovať podľa zákona č. 186/1960 zb. o sústave výchovy a vzdelávania (Školského zákona ) účinného od
  15. decembra 1960, podľa ktorého školská dochádzka trvala 9 rokov, t. j. v prípade navrhovateľa školská dochádzka trvala do
  16. augusta 1975, kedy po uplynutí školskej dochádzky pokračoval od
  17. septembra 1975 v štúdiu na Gymnáziu navrhovateľ a toto obdobie môže byť započítané do doby dôchodkového poistenia. Pred
  18. septembrom 1975 sa doba nezapočítavala. Týmto zmenovým rozhodnutím bolo pozmenené rozhodnutie pôvodne vydané zo dňa
  19. júna, ako aj zmenové rozhodnutie zo dňa
  20. júla 2013 pod č. XXX XXX XXXX X. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutí odporkyne v rozsahu námietok navrhovateľa dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nebol dôvodný, pretože odporkyňa postupovala v súlade s príslušným ustanovením § 255 ods. 5 zákona a zarátala príslušnú dobu dôchodkového poistenia v súlade s týmto ustanovením, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ aj keď bol uznaný za invalidného, nesplnil ďalšiu podmienku ustanovenia § 70 ods. 1 zákona a to nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. Námietky navrhovateľa, v ktorých poukazoval na ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c), § 132 ods. 1 písm. b), ako aj § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, krajský súd rovnako nepovažoval za dôvodné, nakoľko ide o ustanovenia, ktoré upravujú podmienky pre priznanie starobného dôchodku, čo nie je prípad navrhovateľa v predmetnej veci. Navrhovateľ podal proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázal na nesprávne závery odporkyne pri hodnotení jednotlivých dôb poistenia. Mal za to, že obdobie dôchodkového poistenia od 28.06.1975 do 37.08.1975 malo byť započítané na účely výpočtu invalidného dôchodku navrhovateľa, nakoľko bol riadne zamestnaný a zamestnávateľ zaňho odvádzal platby do systému dôchodkového zabezpečenia. K námietkam uvádzaným navrhovateľom odporkyňa uviedla, že doba od
  21. júna 1975 do
  22. augusta 1975, počas ktorej bol navrhovateľ zamestnaný na Štátnom majetku n.p. Poprad nemohla byť pre dôchodkové účely hodnotená, pretože dátum od ktorého najskôr prichádza započítanie doby pracovného pomeru na účely dôchodkového poistenia vyplývajúci z ustanovenia § 11 zákona č. 65/1965 Zb. ( Zákonníka práce ), ktorý bol účinný v období od
  23. januára 1966 do
  24. marca 2002 je jednoznačne potrebné posudzovať podľa zákona č. 186/1960 zb. o sústave výchovy a vzdelávania ( Školského zákona ) účinného od
  25. decembra 1960, podľa ktorého školská dochádzka trvala 9 rokov, t. j. v prípade navrhovateľa školská dochádzka trvala do
  26. augusta 1975, kedy po uplynutí školskej dochádzky pokračoval od
  27. septembra 1975 v štúdiu na Gymnáziu navrhovateľ a toto obdobie môže byť započítané do doby dôchodkového poistenia. Pred
  28. septembrom 1975 sa táto doba nezapočítavala. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa bolo dôvodné. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.08.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Podľa ust. § 6 ods. 1 bod 1 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení „kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto doby od vzniku československého štátu doba pracovného (učebného) pomeru, doba činnosti v pomere člena výrobného družstva a doba inej činnosti, po ktorú majú pracujúci v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci [§ 1 ods. 1 č. 1 písm. b)].“ Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení „Doba pracovného (učebného) pomeru (pracovnej činnosti) sa hodnotí ako doba zamestnania, pokiaľ pracovný pomer (pracovná činnosť) zakladá alebo zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných pre pracovníkov; ak nebol pracovník účastný nemocenského poistenia preto, že nebol do poistenia prihlásený, alebo preto, že zamestnanie nezakladalo podľa predpisov vtedy platných nemocenské poistenie, hodnotí sa zamestnanie pre účely tohto zákona, ak by zakladalo účasť na nemocenskom poistení podľa predpisov platných v čase vzniku nároku na dôchodok.“ Posúdenie doby poistenia započítaného na účely dôchodkového poistenia v niektorých prípadoch môže ovplyvniť samotný vznik nároku na dôchodok. V sociálnom poistení sa uplatňuje zásada zachovania získaných nárokov, ktorá znamená, že doby zamestnania, náhradné doby a hrubé zárobky sa hodnotia podľa právnych predpisov účinných v čase, keď sa získali a nie je rozhodujúce, podľa akých právnych predpisov sociálneho poistenia nárok na dôchodok vznikol. Význam tejto zásady je v zabezpečení právnej istoty poistencov. Táto zásada je vyjadrená aj v zákone o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť od
  29. januára 2004, a to v § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z., podľa ktorého sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradné doby získané podľa predpisov účinných pred
  30. januárom
  31. Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnom konaní nebolo podstatné, či je podľa súčasnej právnej úpravy možné hodnotiť určité doby zamestnania na účely výpočtu dávky sociálneho zabezpečenia, ale či to predpokladal zákon účinný v čase vykonávania zamestnania. V tomto prípade sa vychádza z právnej úpravy sociálneho zabezpečenia účinnej v čase od 28.06.1975 do 31.08.1975 - zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení. Podľa tohto zákona sa doba pracovného (učebného) pomeru (pracovnej činnosti) hodnotí ako doba zamestnania, pokiaľ pracovný pomer (pracovná činnosť) zakladá alebo zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných pre pracovníkov. Základným predpokladom pre započítanie pracovnej činnosti ako doby zamestnania pre účely dôchodkového zabezpečenia je existencia pracovného pomeru. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ v čase od 28.06.1975 do 31.08.1975 bol v pracovnom pomere u zamestnávateľa Štátny majetok, n.p., Poprad. Uvedené vyplýva z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, v ktorom je v poznámke právnym nástupcom tohto zamestnávateľa vyznačené: „pracovný pomer bol na základe pracovnej zmluvy. Menovaný bol nemocensky a dôchodkovo poistený.“ Zároveň z tohto listu vyplýva, že navrhovateľ takto v predmetnom období získal 65 dní dôchodkového poistenia. Existenciu uvedeného obdobia poistenia je potrebné považoval za významnú o to viac, že práve jeho zohľadnenie by malo nepochybne vplyv na naplnenie požiadavky 15 rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Dôchodkové poistenie, ktoré navrhovateľ nepochybne získal po ukončení posledného ročníka povinnej školskej dochádzky (čo vyplýva z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia), mohlo u neho dôvodne vyvolať legitímne očakávanie, že pokiaľ bol riadne nemocensky a dôchodkovo poistený po určitú dobu, táto mu bude následne započítaná na účely splnenia podmienok nároku na invalidný dôchodok. Z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe. Podľa názoru odvolacieho súdu postup a dôvody odporkyne, s ktorým sa stotožnil aj súd prvého stupňa v súvislosti s odmietnutím započítania sporného obdobia dôchodkového poistenia nezohľadňuje uvádzané princípy nijako nerešpektujú. V zmysle príslušných ustanovení zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania výslovne nevyplýva, ktorým dňom sa školský rok v danom čase (v roku 1975) končil, a teda ktorým dňom sa pokladá povinná školská dochádzka za ukončenú, ako aj dôvod pre ktorý nie je možné zhodnotiť doby dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľ v spornom období získal. Poukázanie na zákaz zamestnávania osoby, ktorá v čase výkonu zamestnania neukončila povinnú školskú dochádzku nie je v spojení so skutočnosťou, že navrhovateľ preukázateľne fakticky zamestnaný bol a zároveň bol dôchodkovo poistený a tak získal dobu dôchodkového poistenia v trvaní 65 dní, podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne presvedčivé a dôvodné. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (§ 250ja ods. 3 O.s.p.). O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý síce bol v konaní úspešný, ale trovy konania si neuplatnil, ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.