Občianskeho zákonníka by ten, kto za škodu zodpovedá na základe objektívnej alebo spoločnej zodpovednosti voči poškodenému, mal iné obdobné právo na jej náhradu voči tomu, kto sa spolupričinil o spôsobenie tejto škody, kto sa na je vzniku 4 Cdo 45/2007 3 spolupodieľal výlučne, prípadne čiastočne spolu so škodcom. V danom prípade však na žalobkyňu ako poistiteľa neprešlo iné obdobné právo podľa § 827 Občianskeho zákonníka, ktoré by existovalo voči žalovanému a ktoré by pôvodne patrilo exekútorke Ing. Z. D. a poskytnutím plnenia žalobkyne poškodenému R. v likvidácii, resp. správkyni konkurznej podstaty, že by toto právo prešlo na žalobkyňu. V predmetnom právnom vzťahu suma vyplatená žalovanému patrila R., nie žalobkyni (resp. Ing. Z. D.). Na strane žalobkyne k vydaniu bezdôvodného obohatenia nedošlo za žalovaného a žalovaný nie je ten, kto by sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil – takýto záväzkovoprávny vzťah medzi nimi nie je daný, preto žalovanému nemôže byť uložená povinnosť vydať žalobkyni sumu uplatnenú v tomto konaní. Plnenie, ktoré žalovaný v rámci exekúcie obdržal bolo plnením, na ktoré v danom okamihu žalovaný nemal právny nárok, pretože rozhodnutie o schválení rozvrhu výťažku nebolo vydané. Žalovaný ale nezískal bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, resp. Ing. Z. D., pretože povinnosť plniť bola Ing. D. uložená súdnym rozhodnutím a exekútorka je preto subjektom povinným na plnenie, nie je preto aktívne legitimovaná na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, žalovaný nie je pasívne legitimovaný, pretože neoprávnený majetkový prospech nezískal na úkor súdnej exekútorky, ale na úkor úpadcu – R.. Medzi účastníkmi neexistuje zodpovednostný vzťah a tak žalobkyňa nemá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného. O povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok rozhodol s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch a výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žalovanému právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalovaný si toto právo neuplatnil. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, navrhla ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Zaujala stanovisko, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Vyjadrila nesúhlas s právnym posúdením rozhodnutia odvolacieho súdu v tom, že možnosť postupu podľa § 827 Občianskeho zákonníka je založená na zodpovednosti na náhradu škody.
Občianskeho zákonníka pokiaľ poistiteľ nahradil za poisteného škodu, prechádza na neho právo poisteného na náhradu škody alebo obdobné právo, ktoré mu v súvislosti s jeho zodpovednosťou za škodu vzniklo proti inému, sú upravené nároky poistiteľa proti iným osobám, ide o práva odvodené od poistného. Vyjadril nesúhlas s tvrdením odvolacieho súdu, že v konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaný akýmkoľvek spôsobom spolupodieľal na vzniku škody, na jej spôsobení. 4 Cdo 45/2007 4 Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je dôvodné. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a ani dovolací súd jej existenciu z obsahu spisu nezistil. 4 Cdo 45/2007 5 Dovolateľ namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V preskúmavanej veci z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) vychádzal z názoru, že na žalobkyňu ako poistiteľa neprešlo
Občianskeho zákonníka ani iné obdobné právo, ktoré by existovalo voči žalovanému a ktoré by pôvodne patrilo exekútorke Ing. Z. D., a poskytnutím plnenia žalobkyne poškodenému R., resp. správkyni konkurznej podstaty JUDr. D. S., že by toto právo prešlo na žalobkyňu. Skutkové zistenia (uvedené už vyššie v odôvodnení tohto rozsudku) potrebné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku podľa § 827 Občianskeho zákonníka, z ktorých vychádzali oba súdy nižšieho stupňa pri rozhodovaní, sú v prejednávanej veci postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Podľa § 827 Občianskeho zákonníka pokiaľ poistiteľ nahradil za poisteného škodu, prechádza na neho právo poisteného na náhradu škody alebo iné obdobné právo, ktoré mu v súvislosti s jeho zodpovednosťou za škodu vzniklo proti inému. Ak prešlo na poistiteľa právo na náhradu škody proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie §
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.