1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného P. J. s a z a m i e t a. Odôvodnenie Krajský súd v Trnave uznesením z 5. apríla 2016, sp. zn. 3Ntc 4/2016,
1 písm. b/ Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného P. J. o prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Proti tomuto uzneseniu zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom 5. apríla 2016 sťažnosť odsúdený P. J. (č. l. 17), ktorú už bližšie písomne nezdôvodnil. Na základe sťažnosti, ktorá bola podaná v zákonnej lehote a oprávnenou osobou, sťažnostný súd
1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná. Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistil, že o žiadosti odsúdeného J. rozhodoval príslušný súd (§ 521 ods. 4). Z obsahu predloženého spisu sťažnostný súd ďalej zistil, že Krajský súd v Trnave rozsudkom, sp. zn. 6Ntc 7/2014, zo dňa 24. júla 2014, právoplatným dňa 28. augusta 2014
1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov uznal vo vzťahu k osobe odsúdeného rozsudok Krajinského súdu Viedeň pod č. 42SHv 83/13A, z 22. novembra 2013, právoplatný dňa 22. novembra 2013 vo výroku o treste v trvaní 731 dní pre spáchanie zločinu krádeže vlámaním za účelom zárobku sčasti v štádiu pokusu a sčasti dokonanej
, 129 číslo 1, § 130 štvrtý prípad, 15 Rakúskeho Trestného zákonníka, a rozsudok Krajinského súdu Korneuburg, sp. zn. 603 Hv 23/12s, zo dňa
1, § 130 štvrtý prípad, 15 Rakúskeho Trestného zákonníka, v prípade bodu II/ pre spáchanie prečinov utajenia dokladov
1 Rakúskeho Trestného zákonníka, v prípade bodu III/ zo spáchania prečinov odcudzenia bezhotovostného platobného prostriedku
1 Rakúskeho Trestného zákonníka a nariadil na území Slovenskej republiky vykonať zvyšky uvedených nepodmienečných trestov odňatia slobody.
2 písm. a/ Trestného zákona odsúdeného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený nepodmienečné tresty odňatia slobody vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, pričom predpokladaný koniec výkonu oboch trestov je 24. júl 2017.
1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Predpokladom podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, okrem uplynutia zákonom stanovenej doby výkonu trestu odňatia slobody je aj to, že odsúdený počas výkonu trestu svojím správaním a plnením svojich povinností preukázal polepšenie a dá sa reálne od neho očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život. Krajský súd pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného postupoval v súlade so zákonom, keď konštatoval, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného J. z výkonu trestu odňatia slobody. Vychádzal najmä zo skutočnosti, že odsúdený sa doposiaľ do rozporu so zákonom dostal 16 krát a ako vyplýva zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, kde odsúdený trest vykonáva, aj v súčasnosti sa proti nemu vedie ďalšie trestné stíhanie. Skutočnosť, že aj v minulosti už bol odsúdený J. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a nedodržal podmienky skúšobnej doby podmienečného prepustenia, nedáva dôvod domnievať sa, že by v tomto štádiu po podmienečnom prepustení viedol riadny život. Sťažnostný súd nezistil dôvod pre zmenu sťažnosťou napadnutého uznesenia krajského súdu, tento považuje za zákonný a správny a preto postupom
1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného P. J. ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.