2 písm. c/ a písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1030501/1136134/2012 zo dňa 10.10.2012, ktorým tento zamietol odvolania žalobcu proti 9 rozhodnutiam Colného úradu Trnava (ďalej aj „colný úrad“) zn. 9005871/1/1083428/2012 zo dňa 17.07.2012, zn. 9005871/1/1083680/2012 zo dňa 17.07.2012, zn. 9005871/1/1083947/2012 zo dňa 18.07.2012, zn. 9005871/1/1084079/2012 zo dňa 18.07.2012, zn. 9005871/1/1084229/2012 zo dňa 18.07.2012, zn. 9005871/1/1084412/2012 zo dňa 18.07.2012, zn. 9005871/1/1084870/2012 zo dňa 18.07.2012, zn. 9005871/1/1085279/2012 zo dňa 18.07.2012, zn. 9005871/1/1091230/2012 zo dňa 23.07.2012 a súčasne uvedené rozhodnutia Colného úradu v Trnave potvrdil. Žalovaný žalobou napadnutým druhostupňovým rozhodnutím meritórne rozhodol, že dovoz multifunkčných tlačiarní podlieha dovoznému clu vo výške 6% z dôvodu zatriedenia tohto tovaru do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 prvá veta OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu na účet žalovaného. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania predchádzajúceho jeho vydaniu konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaným, nepostačujúceho pre posúdenie veci a tiež z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v rámci správneho prieskumu vyhodnotil z obsahu administratívneho spisu skutkové okolnosti predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia a konštatoval zistenia, že žalobca podal na Colnom úrade v Trnave žiadosti o vrátenie dovozného cla, vymeraného a oznámeného rozhodnutiami v colnom konaní na základe písomných colných vyhlásení a týmto žiadostiam nebolo vyhovené. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní dospel k právnemu názoru, že predmetné tlačiarne nie je možné zatriediť do podpoložky kombinovanej nomenklatúry s číselným označením 8443 31 99 z dôvodu, že spĺňajú všetky podmienky na zatriedenie do podpoložky kombinovanej nomenklatúry s číselným označením 8443 31 91 a tiež nie je možné zatriediť predmetné tlačiarne ani do inej podpoložky kombinovanej nomenklatúry s použitím nomenklatúry na rok 2008 a
krajského súdu zrejmé, kedy bola dlžná suma cla dovozcovi oznámená a či vôbec sa colný úrad otázkou plynutia lehôt zaoberal.
názoru krajského súdu je nevyhnutné najprv vyriešiť otázku včasnosti uplatnenia práva žalobcu a až následne venovať pozornosť technickým otázkam zatrieďovania tovaru. V prípade, ak žalovaný posúdi, že žalobca uplatnil svoje právo na vrátenie cla v lehote
Colného kódexu, nariadi vo veci odborné dokazovanie ohľadom správnosti zaradenia predmetných výrobkov do nomenklatúrneho zatriedenia. V tejto súvislosti dal krajský súd do pozornosti rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) zo dňa 14.06.2012 vo veci C-533/10, ktorého predmetom je návrh
článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) na začatie prejudiciálneho konania o výklade článku 236 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú.V. ES L 302, s 1/ zmeneného a doplneného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2700/2000 zo dňa 16.11.2000. Súdny dvor rozhodol, že trojročná lehota sa javí ako primeraná (viď rozsudky zo dňa 17.11.1998, Aprile, C-228/96, Dánske Slagterier, C-445/06 zo dňa 15.04.2010, Barth, C-542/08). K namietaným procesným pochybenia krajský súd uviedol, že postup colného úradu a následne i žalovaného bol správny, keď vo veci rozhodol bez prerušenia konania v súvislosti s konaním pred Súdnym dvorom EÚ vo veci C-361/11, ktoré nemožno
krajského súdu považovať za konanie o prejudiciálnej otázke. Prvostupňový súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu ohľadom nesprávnosti postupu žalovaného, keď žalovaný o všetkých deviatich odvolaniach rozhodol jedným rozhodnutím, nakoľko takýto procesný postup je
krajského súdu reálnou aplikáciou a naplnením zásady hospodárnosti a rýchlosti konania. II. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu
2 písm. f/ OSP a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a aby žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
žalovaného napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k obom dôvodom zrušenia žalobou napadnutého správneho rozhodnutia. Skúmanie dodržania lehoty na vrátenie cla, určenej Colným kódexom Spoločenstva, žalovaný považuje za neopodstatnené, najmä z dôvodu, že takáto námietka nebola žalobcom v preskúmavanom správnom konaní, ani v žalobe vznesená. Preto
žalovaného, poukazujúceho na znenie § 250j ods. 1 v spojení s § 250j ods. 2 písm. c/ a písm. d/ OSP, zrušenie napadnutého rozhodnutia krajským súdom je postupom súdu nerešpektujúcim medze žaloby, pričom na rozhodnutie uvedeným spôsobom taktiež neboli splnené podmienky
3 OSP. Žalovaný má za to, že prvostupňový súd nebol oprávnený zrušiť napadnuté rozhodnutie z iného dôvodu, než z dôvodu uvedeného v žalobe. Dôvody nevyhovenia žiadosti žalobcu na vrátenie cla príslušnými orgánmi oboch stupňov sa
žalovaného netýkajú plynutia lehoty na podanie predmetnej žiadosti. Žalovaný vo vzťahu k tejto otázke tiež uviedol, že tlačivá písomných colných vyhlásení (JCD), ako aj ďalšie colné, sprievodné a iné doklady týkajúce sa jednotlivých dovozných prípadov obsahujú časové informácie o oznámení colného dlhu a sú súčasťou spisového materiálu predloženého na súdne konanie. V súvislosti s vytknutým neskúmaním dodržania lehoty na podanie žiadosti o vrátenie cla žalovaný doplnil vysvetlenie postupu colných orgánov po podaní žiadosti na vrátenie cla. Splnenie procesných podmienok na podanie, resp. prijatie žiadosti o vrátenie cla, skúma colný úrad už pri jej podaní s tým, že o žiadosti, ktorá nie je podaná v určenej lehote alebo oprávnenou osobu, nemôže byť kladne rozhodnuté a v takom prípade nie je dôvod na skúmanie ďalších, už odborných otázok takejto oneskorene alebo neoprávnenou osobou podanej žiadosti. Ak je žiadosť o vrátenie cla podaná včas a oprávnenou osobou, colný úrad ju prijme, preskúma a rozhodne o nej v zmysle príslušných zákonných ustanovení a skutkového stavu veci. V opačnom prípade by colný úrad vo veci nezačal konanie a nevydal rozhodnutie, kde žiadosti účastníka konania nevyhovel z odborných dôvodov týkajúcich sa nomenklatúrneho zatriedenia tovaru.
žalovaného, konštatovanie včasnosti podania žiadosti o vrátenie cla, nie je nevyhnutnou náležitosťou odôvodnenia v písomnom vyhotovení rozhodnutia colného orgánu. Požiadavku znaleckého dokazovania pre potreby nomenklatúrneho zaradenia tovaru žalovaný označil za neopodstatnenú. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že právne poriadky Európskej únie a Slovenskej republiky možnosti znaleckého dokazovania za účelom nomenklatúrneho zatriedenia dovážaného tovaru do príslušnej položky, resp. podpoložky Colného sadzobníka, nepoznajú.
žalovaného súdny znalec z odboru elektrotechniky môže síce posúdiť technické vlastnosti dovážaného tovaru označeného ako „multifunkčné tlačiarne“, ale nemôže posúdiť otázku jeho zaradenia do príslušnej podpoložky Colného sadzobníka. V predmetnom prípade však nebola sporná žiadna technická otázka týkajúca sa dovážaného tovaru, ale to, akým spôsobom majú byť príslušné, obom stranám známe, technické parametre a vlastnosti predmetného tovaru interpretované pri jeho zatrieďovaní do príslušnej položky, resp. podpoložky colného sadzobníka s dopadom na výšku colnej sadzby uvalenej na dovážaný tovar. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že za účelom odborného posúdenia správnosti nomenklatúrneho zatriedenia tovaru deklarovaného účastníkom konania vykonal prvostupňový colný orgán rozsiahle dokazovanie. Vyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadostí o vrátenie cla v rozsahu umožňujúcom presné posúdenie vlastností a charakteristiky predmetného tovaru. Zároveň požiadal o stanovisko oddelenie colných taríf Colného úradu Bratislava. Zákonnosť tohto postupu vyplýva z ustanovenia § 10 zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
ktorého Colný úrad Bratislava je oprávnený vydávať záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru v zmysle článku 12 Colného kódexu spoločenstva v spojení s § 16 zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „colný zákon“) a je tak v zmysle zákona jedinou autoritou oprávnenou kvalifikovane sa vyjadrovať k otázkam nomenklatúrneho zatriedenia tovaru. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na § 248 písm. b/ OSP. Žalovaný taktiež poukazuje na skutočnosť, že žiadosť o vrátenie dovozného cla je návrhovým konaním, kde je žiadateľ povinný preukázať ním tvrdené skutočnosti. Žalobca ako žiadateľ
žalovaného neopiera svoje žiadosti o vrátenie dovozného cla o žiaden konkrétny dôkaz spočívajúci v technických vlastnostiach dovážaného tovaru, ktorý by odôvodňoval nomenklatúrne zatriedenie predmetného tovaru do položky s výhodnejšou colnou sadzbou. Záverom žalovaný dáva do pozornosti otázku morálnej ospravedlniteľnosti nároku žalobcu. Požiadavka žalobcu na vrátenie cla by mala
žalovaného určité morálne opodstatnenie len v prípade, ak by po vrátení dovozného cla žalobca oslovil všetkých koncových spotrebiteľov predmetného tovaru a časť kúpnej ceny zodpovedajúcu vrátenému dovoznému clu im refundoval. V opačnom prípade by bola žalobcovi, resp. príjemcovi tovaru, ktorý s ním ďalej obchodoval vyplatená z rozpočtu Európskej únie suma, ktorá už bola zahrnutá do predajnej ceny dovezeného tovaru a zaplatená konečným spotrebiteľom. III. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca podaním vyjadrenia k odvolaniu zdôraznil platnosť argumentov uvedených v administratívnom konaní pred colnými orgánmi a neskôr v žalobe a na ústnom pojednávaní v konaní pred krajským súdom, pričom v tejto súvislosti poukázal najmä na nasledovné argumenty: 1. v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný neposudzoval základnú skutočnosť rozhodujúcu pre zatriedenie, a to, či majú multifunkčné tlačiarne kopírovaciu funkciu ako hlavnú funkciu alebo nie, a preto sa žalobca domnieva, že zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostatočné na posúdenie veci; 2. žalovaný nezohľadnil vývoj zatrieďovania predmetného tovaru, a ich začlenením do podpoložky 8443 31 91 s dovozným clom vo výške 6% nerešpektoval všeobecný princíp,
ktorého aj po zmene v nomenklatúre musí byť na rovnaké tovary aplikovaná rovnaká colná sadzba ako pred zmenou nomenklatúry, preskúmavané rozhodnutie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci;
žalobcu nespreskúmateľné, nakoľko z jeho odôvodnenia nemožno vyčítať, akými úvahami bol žalovaný pri rozhodovaní vedený. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 7 ods. 2 vety druhej Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
čl. 12 bodov 1 až 5 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva: 1. Colné orgány vydávajú záväzné tarifné informácie na základe písomnej žiadosti, pričom konajú v súlade s postupom výboru. 2. Záväzné tarifné informácie sú pre colné orgány záväzné vo vzťahu k držiteľovi informácií len čo sa týka nomenklatúrneho zaradenia tovaru. Záväzné tarifné informácie sú pre colné orgány záväzné len čo sa týka tovaru, ohľadom ktorého sú splnené colné formality následne po dni, keď tieto orgány poskytli dané informácie. 3. Držiteľ takýchto informácií musí dokázať, že deklarovaný tovar zodpovedá v každom ohľade tovaru popísanému v informáciách. 4. Záväzné tarifné informácie sú platné na dobu šiestich rokov odo dňa vydania. Ako výnimka z článku 8 sú zrušené tam, kde sú založené na nesprávnych alebo neúplných informáciách zo strany žiadateľa. 5. Záväzné tarifné informácie strácajú platnosť:
652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Colný úrad Bratislava vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru; túto pôsobnosť vykonáva na celom území Slovenskej republiky.
článku 5 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 620/2011 zo dňa
právnych predpisov nebolo dlžné, je koncipované ako preklúzia, t.j. toto právo zaniká jeho neuplatnením v zákonom stanovenom čase, pričom na zánik takéhoto práva sa prihliada ex offo, z úradnej povinnosti. V danom prípade je to v lehote troch rokov odo dňa, kedy bola suma tohto cla oznámená dlžníkovi. Sumu colného dlhu je možné dlžníkovi oznámiť doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia
1 colného zákona) alebo v prípade podania ústneho colného vyhlásenia alebo podania colného vyhlásenia na tovar dovážaný v poštovej preprave možno sumu colného dlhu zapísanú do účtovnej evidencie oznámiť dlžníkovi ústne (§ 53 ods. 2 colného zákona). Vzhľadom na značný časový odstup od prepustenia predmetného tovaru do colného režimu voľného obehu do podania pomerne veľkého počtu žiadostí o vrátenie zaplateného dovozného cla žalobcom, bolo namieste, aby prvostupňový colný orgán v odôvodnení napadnutých rozhodnutí aspoň zmienkou, príp. komentárom vyjadril splnenie časovej podmienky na uplatnenie tohto práva, a to bez ohľadu na dôvody nevyhovenia žiadosti o vrátenie zaplateného cla. Vo vzťahu k nariadenému znaleckému dokazovaniu krajským súdom odvolací súd dodáva, že posúdenie správnosti nomenklatúrneho zatriedenia príslušného tovaru patrí do právomoci colných úradov, a teda nie je možné zveriť takéto posúdenie znalcovi. Napriek vyššie uvedenému dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného, je potrebné, vzhľadom na ťažiskovú argumentáciu žalobcu a ďalší možný postup v nasledujúcom správnom konaní, venovať pozornosť aj právnym záverom vyplývajúcim z rozsudku Súdneho dvora C-361/11 zo dňa
ktorých, okrem znenia vysvetliviek HS k položke HS 8443, časť II, písm. A), ods.
dohody o informačných technológiách (ITA). V súvislosti s uvedeným žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na nápravu vyššie konštatovaného právneho stavu prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 620/2011 z 24.06.2011, účinného dňa
znenia Vykonávacieho nariadenia Komisie, ktoré nadobúda účinnosť až od 01.07.2011.“ Odvolací súd taktiež z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca v odvolaniach podaných proti prvostupňovým rozhodnutiam colného orgánu, okrem vyššie uvedených námietok týkajúcich sa nesprávneho nomenklatúrneho zatriedenia dovážaného tovaru, poukázal na prebiehajúce prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie č.k. C-361/11, týkajúce sa zaradenia (klasifikácie) multifunkčných tlačiarní. Vzhľadom k tomu, že žalobca považoval otázky prejednávané pred Súdnym dvorom za dôležité pre tento prípad, požiadal žalovaného o prerušenie správneho konania do skončenia prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom. Žalovaný v odvolacom správnom konaní žalobcovi v požiadavke prerušenia správneho konania nevyhovel s odôvodnením, že v prípade veci C-361/11, vedenej pred Súdnym dvorom, sa ešte právoplatne nerozhodlo a uvedený rozsudok tak nemôže byť ani podporne dôkazom použiteľným v prebiehajúcom správnom konaní. V priebehu konania o správnej žalobe pred Krajským súdom v Bratislave sa vyššie uvedené prejudiciálne konanie skončilo vynesením rozsudku Súdneho dvora (prvá komora), č.k. C-361/11 zo dňa 17. januára 2013. Z jeho obsahu dal žalobca do pozornosti krajskému súdu (návrhom na pokračovanie v konaní, č. l. 74 súdneho spisu) na podporu svojej argumentácie k meritu veci výňatok bodu 42 rozsudku: „treba (...) preskúmať, či (...) tlačiarne mali byť vzhľadom na ich charakteristiky a objektívne vlastnosti zaradené pred 1. januárom 2007 do podpoložky 8471 60 20 alebo do podpoložky 9009 12 00 KN“. Uvedenú citáciu žalobca označil za stanovisko Súdneho dvora k dôležitosti zohľadnenia vývoja klasifikácie multifunkčných tlačiarní pred rokom 2007.
žalobcu uvedeným rozhodnutím tak Súdny dvor potvrdil, že pre klasifikáciu multifunkčných tlačiarní po zavedení zmien v kombinovanej nomenklatúre je potrebné skúmať zaradenie predmetných tlačiarní v období pred rokom
položky KN 8443 31 91 v zmysle nariadenia č. 1031/2008
ktorých ním podaný výklad úniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosť tohto ustanovenia od okamihu, kedy dané ustanovenie nadobudlo platnosť. Z toho vyplýva, že takto interpretované ustanovenia musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku, ak sú samozrejme splnené všetky ostatné podmienky na podanie návrhu na začatie konania
vnútroštátneho práva [(61/79, Denkavit, 27.03.1980, Zb. s. 1205, bod 16; 24/86, Blaizot, 02.02.1988, Zb. s. 379, bod 27) - Michael Siman a Miroslav Slašťan, Súdny systém Európskej únie,
dohody o informačných technológiách (ITA). V súvislosti s uvedeným najprv Súdny dvor v bode 50 rozsudku dospel k vyriešeniu otázky kompetencie úniového normotvorného orgánu: „V dôsledku toho treba konštatovať, že Komisia tým, že multifunkčné tlačiarne, akými sú tlačiarne, o ktoré ide v konaní vo veci samej, zaradila do podpoložky 8443 31 91 KN, nezmenila clo vo výške 6%, ktoré sa na ne uplatňovalo. Táto inštitúcia teda neprekročila svoje právomoci, ktoré jej priznáva článok 9 nariadenia č. 2658/87.
svojho článku 2 toto nariadenie nadobudlo účinnosť 1. júla 2011.
odôvodnenia 2 uvedeného nariadenia „by
správy panelu WTO digitálne kopírovanie nemalo predstavovať fotokopírovanie
GATT 1994 a rýchlosť kopírovania by nemala byť jediným kritériom zatriedenia. Podpoložka 844331 [KN] a príslušná colná sadzba by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť“. Príloha tohto nariadenia tiež stanovuje, že podpoložka 8443 31 91 KN sa vypúšťa.
Súdneho Dvora ovplyvniť platnosť nariadenia č. 1031/2008 v rozsahu, v akom toto nariadenie do podpoložky 8443 31 91 KN zaraďuje multifunkčné tlačiarne, akými sú tlačiarne, o ktoré ide v spore vo veci samej, ktoré majú funkciu kopírovania, pozostávajú z modulu laserovej tlačiarne a modulu skenera a boli prepustené do voľného obehu v apríli 2009.
1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 v spojení s § 246c veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal právo na ich náhradu. Právny zástupca predložil vyčíslenie trov odvolacieho konania v podaní zo dňa 07.08.2015. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby
predloženej špecifikácie, a to za podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného doručené súdu dňa 30.03.2015 vo výške 139,83 €
4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2015 vo výške 839,- €, režijný paušál 8,39 €. Právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, preto mu bola priznaná uplatnená DPH zo základu 148,22 € vo výške 20%, v sume 29,64 €. Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 177,86 €. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.