← Slovensko

náhradu mzdy, o námietke zaujatosti sudcu

Obsah (6)§ 236§ 10§ 10a§ 103§ 104§ 146

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/28/2016 Identifikačné číslo spisu: 1213211217 Dátum vydania rozhodnutia: 12.05.2016 Meno a priezvisko: Mgr. Dušan Čimo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:

§ 236ods.

1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

§ 10ods.

1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov a

odseku 2 rovnakého ustanovenia o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

§ 10aO. s.

p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky (odsek 1); o dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu (odsek 2); o mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky (odsek 3) a o mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu (odsek 4).

§ 103O. s.

p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

§ 104ods.

1 vety prvej O. s. p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Už prvé z vyššie odcitovaných ustanovení základného predpisu civilného procesného práva Slovenskej republiky nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, že dovolaniami možno napádať iba právoplatné rozhodnutia odvolacích súdov, teda len také rozhodnutia, ktoré sú výsledkom preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. O taký prípad ale v prípade rozhodnutia súdu vyššieho stupňa o vylúčení alebo nevylúčení sudcu súdu nižšieho stupňa nejde. Pri zákonnej úprave rozhodovania o vylúčení sudcov rozhodne nemožno ponechať bez povšimnutia zámerné vyhnutie sa zákonodarcom slovnému spojeniu „odvolací súd“ (či presnejšie adjektívu „odvolací“) a ich nahradenie slovným spojením „nadriadený súd“, resp. adjektívom „nadriadený“ (tu por. § 16 O. s. p.) a práve preto tu musí dôjsť aj k uplatneniu tej zásady interpretácie práva,

ktorej pojmom vyjadreným v právnych predpisoch rovnako treba zásadne pripisovať význam rovnaký a naopak pojmom vyjadreným rozdielne význam rozdielny (pravidlo,

ktorého rôznosť výraziva má svoj význam). Ak teda O. s. p. obsahuje úpravu funkčnej príslušnosti najvyššieho súdu len na rozhodovanie o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích (nie aj nadriadených) a rozhodnutiam najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho (i tu nie aj nadriadeného), musí to mať za následok ten záver, že na rozhodovanie najvyššieho súdu o dovolaní proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým tento rozhodol o námietke zaujatosti ako nadriadený súd, chýba najvyššiemu súdu funkčná príslušnosť. Takýto záver inak treba považovať za súčasť ustálenej judikatúry občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu - v tejto súv. por. napr. uznesenia vo veciach sp. zn. 1 Cdo 237/2012, 2 Cdo 205/2012, 3 Cdo 94/2013, 4 Cdo 316/2013, 4 Cdo 317/2013, 5 Cdo 176/2013, 6 Cdo 164/2012 alebo 7 Cdo 117/2013. So zreteľom k už uvedenému tak najvyšší súd i v tejto veci musel konštatovať, že na prejednanie dovolania žalobkyne mu chýba funkčná príslušnosť. Keďže chýbajúca funkčná príslušnosť predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, dovolacie konanie bolo nutné

§ 104ods.

1 vety prvej O. s. p. v spojení s ustanovením § 243c rovnakého zákona zastaviť. O trovách dovolacieho konania bolo potom rozhodnuté

§ 146ods.

1 písm. c/, § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 O. s. p. uplatnením pravidla uvedeného v prvom z takýchto ustanovení. Taký postup bol namieste preto, že zastavenie dovolacieho konania zavinila (dovolaním podaným napriek nedostatku podmienky konania) žalobkyňa, žalovanej však v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Aj keby mal platiť opak, nebol podaný návrh na priznanie náhrady, ktorý je zákonnou podmienkou rozhodovania o jej priznaní a i prípadného vyzývania na vyčíslenie náhrady, ak súd rozhoduje rozhodnutím, ktoré sa nevyhlasuje (§ 151 ods. 1 a 4 O. s. p.). Na použitie zákonnej výnimky pri rozhodovaní o trovách konania skončeného zastavením

§ 146ods.

2 vety prvej O. s. p. preto nebol dôvod. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.