Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8XCdo/47/2016 Identifikačné číslo spisu: 6812206446 Dátum vydania rozhodnutia: 23.06.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Oľga Trnková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. Okresný súd Revúca uznesením z

1. septembra 2014, č.k. 6C 242/2012-141 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku, ktorý je 20 eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z
2. júla 2015, sp.zn. 2Co 566/2014 uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 6C 242/2012 zo dňa
3. septembra 2014 ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Uviedol, že v preskúmanej veci je odvolaním napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku. Odvolací súd ďalej uviedol, že nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie a je nepreskúmateľné. Odvolací súd poukázal na to, že uznesenie predstavuje jednoduchšiu procesnú formu rozhodovania súdov, preto zákon nevyžaduje také prísne formálne náležitosti na písomné vyhotovenie uznesenia, ako na písomné vyhotovenie rozsudku. Je nepochybné, že napadnuté uznesenie má náležitosti podľa ust. § 169 ods. 1 O.s.p., pričom i žalobkyni musí byť zrejmé, z akého dôvodu bolo napadnuté uznesenie vydané, už i vzhľadom na to, že sama žalobkyňa tento dôvod napokon vo svojom odvolaní špecifikovala. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa podala na okresný súd pred
4. októbrom 2012 žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších právnych predpisov, ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom. Pretože do
5. septembra 2012 konanie bolo vecne oslobodené od súdneho poplatku, žalobkyni nevznikla podaním žaloby poplatková povinnosť, a to prihliadnuc i na intertemporálne ustanovenie § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch. Proti rozsudku okresného súdu vo veci samej podala žalobkyňa odvolanie dňa
6. septembra 2014, teda nešlo o úkon navrhnutý do
7. septembra 2012, za ktorý sa poplatok v zmysle ust. § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch nevyberá. Pretože poplatková povinnosť žalobkyne vznikla podaním odvolania, pričom od
8. októbra 2012 na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa ust.§ 6 ods. 2 druhá veta Zákona o súdnych poplatkoch, Položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, I. poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní, a to vo výške 20 eur. Odvolací súd poukázal na to, že jedine v prípade, ak by bolo odvolanie podané žalobkyňou do
9. septembra 2012, vzťahovalo by sa na žalobkyňu vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odvolanie podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch aj na odvolacie konanie podľa ustanovenia § 4 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov, lebo v danom prípade sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/

§ 237ods.

1 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie je „absolútne“ prekvapivé, lebo popiera doterajšiu konštantnú judikatúru, žalobkyni bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť za odvolanie a tým jej bol spôsobený zásah do jej ústavného práva na súdnu ochranu, ktorý bližšie v dovolaní rozviedla. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 5Cdo 284/2014, 5Cdo 294/2014, 6Cdo 236/2014, 6Cdo 2952014, 6Cdo 279/2014, 8Cdo 305/2014, 8Cdo 220/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 ods. 1 O.s.p. a § 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p., § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.