c/ Tr. por. dovolanie obvineného V. O. sa odmieta. Odôvodnenie Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 11. novembra 2013, sp. zn. 3Ntc/3/2013 rozhodol tak, že
1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov sa na území Slovenskej republiky uznáva a vykoná (po započítaní vykonanej časti trestu v Rakúskej republike) rozsudok Krajinského súdu Sant Pôlten, sp. zn. 13 Hv 27/13 b - 29, z
1 číslo 4, 129 číslo 1, 130 štvrtý prípad rakúskeho Trestného zákonníka na tom skutkovom základe, že dolu uvedeným osobám odňal cudzie hnuteľné veci s úmyslom neoprávnene sa obohatiť ich privlastnením, pričom krádeže spáchal vlámaním a so zámerom opakovaným páchaním si zabezpečiť stály príjem, konkrétne: 1/ dňa
2 písm. a/ Trestného zákona Slovenskej republiky č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Tr. zák.) bol odsúdený V. O. na výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený vo výmere 1 440 dní, zaradený na území Slovenskej republiky do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal odsúdený V. O. včas odvolanie, v ktorom argumentoval výlučne tým, že ako občan Európskej únie neuviedol, že chce byť po výkone trestu vyhostený na územie Slovenskej republiky a na toto územie sa už v živote nechce ani neplánuje vrátiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie V. O. nebolo dôvodné, preto odvolanie uznesením z 10. decembra 2013, sp. zn. 4 Urto 7/2013,
4 Tr. por. zamietol. Krajskému súdu v Trenčíne bolo
1 písm. i/ a písm. h/ Tr. por. Vo vzťahu k obom uplatneným dôvodom argumentoval spoločne tým, že skutok, zo spáchania ktorého bol rozsudkom Krajinského súdu Sant Pôlten, sp. zn. 13 Hv 27/13 b - 29 z 11. apríla 2013 uznaný za vinného, je v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky potrebné právne kvalifikovať ako pokračovací prečin krádeže
2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák., za spáchanie ktorého môže všeobecný súd Slovenskej republiky páchateľovi uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od šiestich mesiacov do troch rokov. Rakúsky Krajinský súd Sant Pôlten, mu rozsudkom z 11. apríla 2013, sp. zn. 13 Hv 27/13 b -29, uložil trest odňatia slobody vo výmere 1440 dní, čo predstavuje tri roky a 345 dní, čo je o 345 dní viac ako horná hranica trestnej sadzby
2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. Na základe vyššie uvedeného obvinený usudzuje, že jemu uložený trest odňatia slobody vo výmere 1440 dní predstavuje trestnú sankciu, ktorá nie je zlučiteľná s právnym poriadkom Slovenskej republiky, pričom súd, ktorý o uznaní a o výkone rozsudku rakúskeho súdu rozhodol v prvom stupni, ako aj odvolací súd, mali v zmysle § 17 ods. 3 zák. č. 549/2011 Z.z. trvanie trestnej sankcie primerane upraviť a trest odňatia slobody vo výmere 1440 dní uložený rakúskym súdom znížiť na trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, čo predstavuje hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm.
1 a zrušenia rozhodnutia
2 Tr. por. súdu nižšieho stupňa uznesením prikázal, aby neúplný výrok doplnil o výrok, ktorým by trvanie trestnej sankcie v zmysle § 17 ods. 3 zák. č. 549/2011 Z.z. v spojení s § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. primerane upravil, a to tak, že trest odňatia slobody vo výmere 1440 dní uložený uznaným rozsudkom Krajinského súdu Sant Pôlten, sp. zn. 13 Hv 27/13 b - 29 z
zák. (s trestnou sadzbou 6 mesiacov - 3 roky) v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody
zák. (s trestnou sadzbou 1 rok - 5 rokov). Z uvedeného dôvodu preto trest odňatia slobody uložený súdom v Slovenskej republike, ktorý bol bezo zmeny prevzatý z uznaného rozsudku, zodpovedá ustanoveniu § 17 zák. č. 549/2011 Z.z., pretože je zlučiteľný s právnym poriadku Slovenskej republiky a nezhoršil postavenie odsúdeného, zodpovedá pôvodne uloženej sankcii a nebolo potrebné ju primerane upraviť. Prokurátor preto považuje dovolanie za nedôvodné a v rámci konečného návrhu ho navrhol odmietnuť postupom
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej len dovolací súd) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Trestného poriadku), pričom z hľadiska typu konania vo vzťahu k písmenu a) naposledy označeného ustanovenia (dovolaním je napadnuté rozhodnutie o odvolaní proti uznávaciemu rozsudku) zákon nerozlišuje, či ide o rozsudok vydaný (vyhlásený) v konaní
tretej časti Trestného poriadku (po prejednaní veci na hlavnom pojednávaní), alebo rozsudok uznávací (konanie
tretej hlavy piatej časti Trestného poriadku alebo
zákona č. 549/2011 Z. z. v znení zákona č. 344/2012 Z. z.). Aj napriek špecifickému charakteru uznávacieho konania je teda ústavne konformným záver, že dovolanie je prípustné aj proti rozsudku vydanému v takom konaní a proti rozhodnutiu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti uznávaciemu rozsudku alebo ktorým odvolací súd na základe odvolania proti uznávaciemu rozsudku vo veci sám rozhodol. Pre úspešnosť dovolania však musí byť splnený dovolací dôvod
úpravy § 371 Trestného poriadku, ktorý sa viaže na uznávacie konanie alebo na rozhodnutie slovenského súdu, ktorý rozhodoval o uznaní (nejde teda o prieskum uznávaného rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo). Dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.) a tiež, že obvinený využil právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 Tr. por.). Dovolanie obvineného podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.) taktiež spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Zároveň ale dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí (§ 382 písm. c/ Tr. por.), lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Dovolací súd opätovne pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Obzvlášť v dovolacom konaní, v ktorom sa preskúmava právoplatné rozhodnutie súdu o uznaní a o výkone cudzieho rozhodnutia v zmysle zákona č. 549/2011 Z.z. je možné uplatniť len taký dovolací dôvod
por., ktorý je aplikovateľný vo vzťahu ku konkrétnemu konaniu a rozhodovaniu súdu Slovenskej republiky. Nemožnosť aplikácie celého katalógu dovolacích dôvodov
por. vyplýva zo samotnej povahy konania o uznaní a o výkone cudzieho rozhodnutia. Argumenty obvineného predostreté v dovolaní sa primárne týkajú dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por., lebo obvinený predovšetkým napáda právnu kvalifikáciu skutkov
právneho poriadku Slovenskej republiky. Až z
neho nesprávnej právnej kvalifikácie skutkov vyvodzuje záver, že trest, ktorý vykonáva je nad zákonom stanovenú trestnú sadzbu za ním spáchanú trestnú činnosť (§ 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.). Rozhodnutie vydané v inom členskom štáte EÚ, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody, možno uznať a vykonať v Slovenskej republike len, ak je splnená podmienka obojstrannej trestnosti, teda ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané je trestným činom
právneho poriadku štátu pôvodu a súčasne aj
právneho poriadku Slovenskej republiky. Len u vybranej kategórie trestných činov (tzv. kategorizované alebo tiež katalógové trestné činy, ďalej v texte už kategorizované trestné činy. - pozn. súdu) sa splnenie podmienky obojstrannej trestnosti neposudzuje. Ak ale nie sú splnené podmienky pre uznanie a vykonanie rozhodnutia bez posudzovania obojstrannej trestnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2, ods. 3 zák. č. 549/2011 Z.z., potom súd uzná a vykoná rozhodnutie vydané v inom členskom štáte EÚ len v prípade, že skutok predstavuje trestný čin nielen
práva štátu pôvodu, ale aj
práva vykonávajúceho štátu, teda Slovenskej republiky. V predmetnom prípade nešlo o žiaden z kategorizovaných trestných činov, preto bol súd rozhodujúci o uznaní a o výkone rozhodnutia nielen povinný skúmať otázku obojstrannej trestnosti, ale predovšetkým bol povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia dať jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na to, aká právna kvalifikácia zodpovedá uvedeným skutkom
právneho poriadku Slovenskej republiky. Len samotné konštatovanie krajského súdu v odôvodnení rozsudku (str. 3 rozsudku, v spise na č. l. 29), že bola splnená podmienka obojstrannej trestnosti a tieto skutky sú trestné aj
právneho poriadku Slovenskej republiky, považuje dovolací súd za absolútne nedostatočné (!) Toto pochybenie bolo prehliadnuté aj zo strany odvolacieho súdu. Pritom práve absencia náležitého odôvodnenia spôsobila, že sa obvinený mylne začal domnievať, že skutok má byť
právneho poriadku Slovenskej republiky právne kvalifikovaný ako pokračovací prečin krádeže
2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. so zákonom stanovenou trestnou sadzbu odňatia slobody v rozpätí šesť mesiacov až tri roky. A logicky potom v nadväznosti na to aj tvrdiť, že súdom uznaná sankcia trestu odňatia slobody v trvaní 1440 dní (t. j. 3 roky a 345 dní) je trestom uloženým nad zákonom stanovenú trojročnú trestnú sadzbu za onen trestný čin.
4 Tr. zák. trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.
5 Tr. zák. trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.
10 Tr. zák. za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.
1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
e/ Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu vlámaním.
osobitného predpisu, alebo e) tým, že taký čin zorganizuje.
právneho poriadku Slovenskej republiky poukazuje dovolací súd na dve stanoviská trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Prvé stanovisko z 12. decembra 2011, sp. zn. Tpj 78/2011, sa týka zjednotenia výkladu zákona v otázkach právnej kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného súbehu trestného činu krádeže vlámaním
zák.“) a trestného činu poškodzovania cudzej veci
zák. spáchaného závažnejším spôsobom - vlámaním v zmysle § 138 písm. e/ Tr. zák., pomeru špeciality a zásady ne bis in idem, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 6/2012 pod číslom
2 písm. a/ Tr. zák. s prečinom porušovania domovej slobody
1, ods. 2 Tr. zák., ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2015 pod číslom 11. Obe stanoviská sú verejne dostupné na webovom sídle Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - www.nsud.sk . Dovolací súd, bez nutnosti podrobnej rekapitulácie obsahu oboch stanovísk, poukazuje len na tie ich právne vety, ktoré sú rozhodujúce pre právne posúdenie tejto veci. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže
1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, pri použití § 138 písm. e/ Tr. zák. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku
2 písm. a/ Tr. zák., ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Tr. zák.). Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov
znakov ich základných skutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne, bude táto okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby len pri aplikácii toho ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona, ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inej konkurujúcej sadzbe, resp. ustanoveniu. Keďže ide o ten istý čin (skutok) a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu. Ak je spáchaný trestný čin krádeže vlámaním (§ 122 ods. 4 Tr. zák.) a zmocnením sa cudzej veci je spôsobená malá škoda, ide o naplnenie zákonných znakov trestného činu krádeže
1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. Jednočinný súbeh s trestným činom porušovania domovej slobody
1 Tr. zák. je možný, je však vylúčená možnosť posúdenia predmetného skutku aj
odseku 2 písm. a/ tohto ustanovenia, lebo spáchanie činu vlámaním je už obsiahnuté v posúdení skutku (trestného činu)
ods. 4 písm. b/ § 212Tr. zák. (uplatní sa pravidlo špeciality a zásada ne bis in idem). Ak ide vo vyššie uvedených súvislostiach o prekonanie prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, ktoré nie je možné kvalifikovať ako vlámanie, je potrebné použiť znak uvedený v § 194 ods. 2 písm.
1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu je potom závislá od výšky spôsobenej škody (musí ísť aspoň o malú škodu). O naposledy uvedenú situáciu prekonania prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, a to bez vlámania, teda bez použitia sily alebo ľsti, môže ísť napríklad pri preskočení alebo prelezení plota s ochrannou (nielen okrasnou) funkciou. Ako je zrejmé zo skutkovej vety výroku o vine uznaného rozsudku, obvinený spáchal na území Rakúskej republiky postupne v relatívne krátkom časovom slede (4. apríla 2012, 22. mája 2012 a 2. novembra 2012) tri krádeže vlámaním do obytných domov, pri ktorých poškodeným odcudzil rôzne veci v celkovej hodnote 11.412,99 eur. S poukazom na citované ustanovenia Trestného zákona a právne závery z oboch stanovísk dovolací súd konštatuje, že skutky spáchané obvineným je
právneho poriadku Slovenskej republiky treba právne kvalifikovať ako pokračovací zločin krádeže
1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák. spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
1 Tr. zák. Z uvedeného je teda zrejmé, že obvinený spáchané skutky nepodradil pod príslušné ustanovenia slovenského Trestného zákona správne, resp. svoje konanie takpovediac „podkvalifikoval“ vo svoj prospech. Za tieto trestné činy by bolo možné páchateľa
právneho poriadku Slovenskej republiky potrestať trestom odňatia slobody v zákonom stanovenom rozpätí tri až desať rokov (tu pozri ust. § 212 ods. 4 Tr. zák.). Obvinenému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1440 dní (t. j. 3 roky a 345 dní) je teda trestom uloženým v rámci zákonom stanovenej sadzby tri až desať rokov (pri jej dolnej hranici - pozn. súdu) a zároveň je prípustným druhom trestu, lebo trest odňatia slobody je možné uložiť za každý trestný čin uvedený v osobitnej časti Trestného zákona. Dovolacie námietky obvineného sú tak celkom zjavne neopodstatnené. So zreteľom na to, že v posudzovanej trestnej veci je evidentne zrejmé, že nie sú splnené podmienky dovolania
por., dovolací súd dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí postupom
c/ Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.