1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 5 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 435/2001 Z. z“) a uviedol, že rozhodnutia ktorých vydanie závisí výlučne od technického stavu veci a neznamenajú zároveň prekážku výkonu povolania alebo zamestnania sú v zmysle § 248 O.s.p. zo súdneho prieskumu vylúčené. Predmetom napadnutého rozhodnutia bolo, či riešenie chránené patentom je alebo nie je vynálezom. Vynález v zmysle zákona č. 435/2001 Z. z. je nové, priemyselne využiteľné riešenie, ktoré je výsledkom vynálezcovskej činnosti. V zmysle § 9 zákona č. 435/2001 Z.z. predmetom vynálezu môže byť buď vyrobiteľná vec alebo ak je predmetnom riešenie, ktoré možno využiť v akomkoľvek odvetví, najmä v priemysle a poľnohospodárstve. Z uvedeného
krajského súdu vyplýva, že rozhodnutie o udelení, či zrušení patentu na vynález, nie je rozhodnutím, ktoré by výlučne záviselo od technického stavu veci. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z tých istých dôvodov, ktoré uplatnil v rozklade proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu bez toho, aby reflektoval na argumentáciu, ktorou žalovaný tieto dôvody vyhodnotil ako neopodstatnené a bez toho, aby sa zaoberal odôvodnením obsiahnutým v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí. Žalovaný sa s každým jedným z týchto dôvodov vysporiadal a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil, prečo z týchto dôvodov nebolo prvostupňové rozhodnutie nesprávne a ani v rozpore so zákonom. Krajský súd uviedol, že sa s argumentáciou stotožnil a nemal jej čo vytknúť. Ako dôvod nezákonnosti rozhodnutia nemôže
krajského súdu obstáť polemika žalobcu s jednotlivými úvahami obsiahnutými v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Žalobca namietal, že žalovaný si nesprávne prečítal a vyložil dokument D15, keď uviedol, že z neho možno vyvodiť hlavnú zásadu, že v spojení s vývojom dávkovej formy by farmaceut získal farmaceutické údaje in vivo potrebné na dosiahnutie zodpovedného rozhodnutia, pretože uvedené sa v tomto dokumente nenachádzalo. Opäť ale neuviedol, ako
neho nesprávny úsudok, má mať vplyv na napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo založené na tom, že riešenie žalobcu nebolo výsledkom vynálezcovskej činnosti, pretože v existujúcom stave techniky a to v štúdiách obsiahnutých v D8 a D10 bola obsiahnutá informácia, že na rozdiel od výsledkov skúšania in vitro v prípade spirorenónu a drospirenónu, kde tieto látky v kyslom prostredí zodpovedajúcom kyslému prostrediu žalúdka degradovali na neaktívny izomér, pri skúškach in vivo na ľuďoch, sa pri podaní spirorenónu v krvnej plazme skúmaných subjektov neaktívne izoméry neobjavili, alebo lepšie povedané sa nezistili. Potom pre odborníka skúšanie, či tomu tak bude aj s látkou drospirenón, ktorá je odlišná od látky spirorenón len v jednej dvojitej väzbe v molekule, bola otázka rutinného postupu a nie vynálezcovskej činnosti. Žalobca namietal, že skúšky in vivo sa bežne nevykonávajú v prípade vývoja dávkových foriem, u ktorých sa pre zlé výsledky pri skúškach in vitro neočakáva, že by mohli fungovať. Takéto tvrdenie je úplne logické, ale nemá žiadny význam vo vzťahu k prejednávanému prípadu, pretože reflektuje len na časť zisteného skutkového stavu, aký bol zistený v prejednávanom prípade v správnom konaní správnym orgánom z odôvodnení podaní predložených účastníkmi konania a nimi predložených dokladov. Skutkovému stavu, ktorého súčasťou sú štúdie publikované v odborných časopisoch obsiahnuté v dokumentoch D8, D9 aD10 obsahujúce výsledky in vivo testovania látky, ktorej derivátom je látka s takmer totožnou molekulou, pre ktorú sa vyvíjala lieková formula (predmet patentu), ktoré ukázali, že takéto zlé výsledky dosiahnuté pri testoch in vitro sa v testoch in vivo nepotvrdili. Žalobca v žalobe uviedol, že
správnych orgánov je pri vývoji novej dávkovej formy potrebné preukázať koreláciu in vitro/in vivo, čo neobstojí, pretože požiadavka nekorešponduje s obsahom odôvodnenia napadnutého, ako aj odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú založené na tom, že existujúci stav techniky obsahoval zistenie, zjednodušene povedané, o odlišnom správaní sa látky spirorenón v tele človeka a v tele opíc, aký by bol očakávaný vzhľadom na výsledky testovania v laboratóriu. Teda, že bolo v publikovaných štúdiách uvedené, že spirorenón ako aj jeho derivát drospirenón v podmienkach in vitro simulujúcich kyslosť v ľudskom žalúdku, v takmer rovnakom rozsahu a za približne rovnaký čas izomerizujú na neaktívny izomér a napriek tomu pri podávaní látky spirorenón ľuďom a opiciam, ktoré po najedení majú kyslosť v žalúdku obdobnú ako u človeka, neboli v krvnej plazme testovaných jedincov zistené tieto neaktívne izoméry. Rozhodnutie žalovaného teda nestojí na tom, že žalovaný sa nesprávne domnieva, že pri vývoji novej liekovej formulácie je potrebné k in vitro testom preukázať koreláciu s in vivo testami už v rannom štádiu vývoja liekovej formy. Žalobca ďalej namietal ako najväčšiu chybu napadnutého rozhodnutia tvrdenie žalovaného, že nie je zrejmé prečo chrániť dávkovú formu obsahujúcu liečivo kyseliny ako je drospirorenón enterickým povlakom. Takýto dôvod nekorešponduje s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že prvostupňový správny orgán len uviedol, že aj lieková formulácia, pri ktorej sa liečivo chráni enterickým povlakom, má svoje nedostatky spočívajúce vo variabilite, ktorá preto nie je jedinou voľbou. Podstatné ale je, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z toho, že v stave techniky pre veľmi podobnú zlúčeninu patriacu do rovnakej rodiny syntetických steroidov s podobnými vlastnosťami, bol prekonaný predsudok, že v prípade zlúčenín nestabilných v kyslých roztokoch nie je vhodné na riešenie biodostupnosti použiť mikronizovanú teda rýchlorozpustnú farmaceutickú formu. Krajský súd zhrnul, že
citovaného § 8 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z. z. vynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky, pričom v zmysle § 7 ods. 2 tohto zákona za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti sprístupnené verejnosti, akýmkoľvek spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle § 8 zákona č. 435/2001 Z. z. za vynález nemožno považovať riešenie, ktoré nebolo výsledkom vynálezcovskej činnosti, pretože takéto riešenie pre odborníka vyplynulo z informácií, poznatkov, znalostí, ktoré tvorili v danom čase stav techniky. Žalovaný svoj skutkový záver o chýbajúcej vynálezcovskej činnosti postavil na znalostiach publikovaných v dokumentoch predložených účastníkmi konania.
žalovaného odborník vychádzajúci z dokumentov D14, Dl5 aD8 berie do úvahy, že testy in vitro nezohľadňujú všetky podmienky in vivo, že enterický povlak môže priniesť problémy s variabilitou, a preto výber liekovej formy s enterickým povlakom nemusí byť vždy aplikovaný automaticky u liečiv citlivých na kyseliny, pričom bola známa štúdia o testovaní in vitro sprirorenónu a drospirorenónu s obdobnými výsledkami a zároveň in vivo sprirorenónu skúmajúca výber vhodnej liekovej formy spirorenónu, pričom v krvi testovaných neboli zistené neaktívne izoméry, na ktoré sa v kyslom prostredí
testovania in vitro obidve tieto látky v určitom rozsahu degradovali. Ďalej odborník musel zobrať do úvahy, že mikronizáciou sa dosiahne lepšia rozpustnosť a tým biodostupnosť liečiva. Tieto znalosti odborníka vedú k vyskúšaniu drospirorenónu in vivo za účelom potvrdenia pravdepodobného predpokladu (alebo vyvrátenia), či sa bude správať ako spirorenón v štúdií D8, pretože bude z týchto znalostí predpokladať, že izomerizácia v kyslom prostredí žalúdka nebude prebiehať tak, aby ovplyvnila biodostupnosť drospirorenónu, keďže sa to tak stalo aj u spirorenónu. Takýto postup potom možno považovať za bežné rutinné skúšanie. Priaznivé výsledky možno za daného stavu techniky očakávať, pretože spirorenón s rovnakými výsledkami in vitro pri skúškach in vivo neizomerizoval, keďže v krvi testovaných subjektov tieto neaktívne izoméry neboli zistené. Takejto úvahe nemožno nič vytknúť. Je v súlade s citovaným § 8 patentového zákona je výsledkom logického myslenia. Nemožno jej nič vytknúť ani z dôvodov uvedených v žalobe. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že napadnutého rozhodnutie nie je založené ani na tom, že výsledky testov in vitro je potrebné v rannom štádiu vývoja dávkovej formy potvrdiť in vivo. Ani na tom, že sa účinná látka vstrebáva zo žalúdka, ani na tom, že odborník by nevyužil enterický povlak pre drospirorenón. Žalobca poukazoval na postup, ako bola lieková formulácia, pôvodne chránená zrušeným patentom, vyvíjaná, o čom predkladal doklady D40 aD41 a v žalobe namietal, že tieto neboli správne zohľadnené a ich význam bol minimalizovaný. Žalobca nenamietal nesprávnosť toho, ako žalovaný tieto dôkazy vyhodnotil. Namietal, že neboli správne zohľadnené. Takto uplatnený dôvod nie je konkrétny. Žalovaný vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy D40 aD41 tak, že ich obsah nie je v rozpore s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, že „nemožno voľbu entericky potiahnutej formy liečiva brať ako zrejmú a jedinú možnú voľbu odborníka, ktorú by v uvedenom prípade uprednostnil, pretože aj tá obsahuje závažné nedostatky, ktoré by odborníka „vrátili späť" k inej, napr. k mikronizovanej forme liečiva, ktorá je v prípade slaborozpustných liečiv prvou a zavedenou voľbou odborníka, naopak toto odôvodnenie vystihuje aj situáciu opísanú v dokumentoch D40 a D41".
žaloby tieto dôkazy boli predložené na preukázanie, aký význam sa pripisoval in vivo údajom získaným pre sprirorenón. Tieto štúdie D8 a D10 boli vyhodnotené tak, že dávajú málo informácií pre drospirorenón. Následný postup - vyvíjanie liekovej formuly s enterickým povlakom vychádzajúci vykonaných skúšok in vitro potvrdzuje tvrdenie žalobcu. Odborníci sa neuberali smerom, aký uvádza žalovaný v napadnutom rozhodnutí, teda ignorovať in vitro štúdie a spoliehať sa len na údaje in vivo. K takémuto žalobnému dôvodu je potrebné uviesť, že postup odborníkov opisovaný žalobcom nevyvracia poznatky obsiahnuté v dokumentoch D8 - D10. Žalobca to ani netvrdil. Žalovaný teda správne konštatoval, že stav techniky obsahoval informáciu o testovaní, či je v prípade drospirorenónu veľmi podobného liečiva spirorenónu, citlivého na kyslé prostredie potrebná farmaceutická formulácia odolná voči žalúdočným šťavám alebo nie. To, že žalovaný svoj skutkový záver postavil aj na výsledkoch štúdie D8, pričom ju považoval za veľmi významnú, vyplynulo z údajov z nej dosiahnutých, ktoré neboli sporné. Najmä, že in vitro testy spirorenónu a drospirorenónu ukázali, že tieto látky izomerizovali v kyslom prostredí simulujúcom kyslosť v žalúdku v obdobnom rozsahu a v obdobnom čase na neaktívny izomér. Testy in vivo boli robené len s jednou z týchto látok a to so spirorenónom, ktoré nepotvrdili takéto správanie in vivo. Naopak, neaktívne izoméry v krvnej plazme testovaných subjektov neboli zistené. Žalovaný zároveň jasne odôvodnil, prečo odborník takéto správanie in vivo môže predpokladať aj u drospirorenónu tým, že ide o takmer totožnú molekulu látky z rovnakej rodiny steroidov, odlišnú len jedinou dvojitou väzbou. Mechanizmus iného správania in vivo, aký by bol očakávaný
testov in vitro u látky spirorenón a drospirorenón tak, ako zhodne udáva žalovaný aj žalobca, nebol a nie je objasnený. Potom žalovaný
krajského súdu logicky považoval za rutinné skúšanie, či ak sa tak správa spirorenón, bude sa tak správať látka drospirorenón, ktorá je takmer totožná s tým, že odborník to bude vzhľadom na veľkú podobnosť týchto látok, dôvodne očakávať. II. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2Scud/3/2014-69 zo dňa 06.03.2015 tak, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Odvolanie podal žalobca v súlade s § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p. Veľká časť odvolaním napadnutého rozsudku pozostáva z citácií odborných tvrdení oboch strán, prevzatých zo správneho spisu a z osvojenia si právnych názorov žalovaného, pričom ale toto stotožňovanie sa a preberanie argumentácie, právnych názorov nie je
názoru žalobcu odôvodnené a vysvetlené v rozsahu a spôsobom, aký je na odôvodnenie rozsudku ako výsledku decíznej činnosti súdu kladený v OSP. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný (ďalej aj „Úrad“) neriešil zásadný dôkaz, a to je listina označená ako D
názoru žalobcu vyhodnotili prílohy označené ako D8 a D10 ako dokumenty, ktoré by mohli mať pre odborníka vyššiu výpovednú hodnotu. Žalobca je toho názoru, že kladenie dôrazu na prílohy označené ako D8 a D10 zo strany Úradu je potrebné posúdiť ako nesprávny postup, nakoľko Úrad v súvislosti s uvedenými prílohami nezohľadnil nasledovné skutočnosti: - štúdie in vivo prezentované v prílohách označených ako D8 a D10 sa týkajú spirorenónu a nie drospirenónu. Všeobecne platí, že nie je možné predpovedať, správanie jedného liečiva in vivo na základe štúdií in vivo vykonaných s iným liečivom. Napríklad regulačné orgány pri hodnotení účinnosti a bezpečnosti jedného konkrétneho lieku neakceptujú ako dostatočné predložené štúdie in vivo vykonané pre iný liek. Na tomto tvrdení, ktoré prezentoval žalobca v rámci celého konania pre Úradom zotrváva aj v súčasnosti a dovoľuje si vyjadriť presvedčenie, že uvedená skutočnosť nebola správne zohľadnená ani v rámci rozhodnutia o rozklade; - spirorenón izomerizuje výrazne pomalšie než drospirenón. Toto potvrdzuje aj profesor Gjelstrup Kristensen vo svojom vyhlásení - príloha označená ako D38 v bodoch 183-184, pričom uvedené opätovne nebral Úrad v rámci konania o zrušení patentu do úvahy; - spirorenón sa používa v pomaly rozpustnej makrokryštalickej forme, kedy sa v žalúdku rozpustí len malá časť, zatiaľ čo zostávajúci spirorenón bude prítomný ako suspenzia nerozpustených častíc, ktoré nemôžu izomerizovať (pretože na to, aby spirorenón (a drospirenón) izomerizoval musí byť v žalúdočnej šťave v rozpustenej forme); Z pohľadu žalobcu sa ako najvýraznejšia chyba, ktorej sa dopustil žalovaný vo svojich rozhodnutiach v súvislosti s otázkou vynálezcovskej činnosti a ktorú neodstránil ani krajský súd v rámci konania o žalobe, javí záver, že by nebolo zrejmým chrániť dávkovú formu obsahujúcu liečivo citlivé na kyseliny, ako je drospirenón, enterickým povlakom. Tento,
názoru žalobcu nesprávny záver priamo vedie žalovaného ku konštatovaniu, že odborníkovi jednoducho zostala dávková forma s rýchlym uvoľňovaním, a že takáto dávková forma s rýchlym uvoľňovaním nemôže byť preto považovaná za inventívnu. Enterický povlak je základným štandardom, ktorý sa používa na ochranu liečiv citlivých na kyseliny pred žalúdočnou šťavou (a na ochranu žalúdočnej sliznice pred liečivami spôsobujúcimi jej podráždenie). Ďalšie,
názoru žalobcu, zásadné dôkazy, ktoré neboli zo strany žalovaného akceptované a zodpovedne vyhodnotené, pričom uvedený nedostatok opätovne nebol
názoru žalobcu správne posúdený ani v konaní na krajskom súde, sú svedecké vyhlásenia od predchádzajúcich dvoch zamestnancov spoločnosti Schering - A.. S. T. a Dr. K. J. H.. Uvedené svedecké vyhlásenia boli označené ako príloha D40 a D41. Služobne starší vedci spoločnosti Schering prišli k záveru, že zo štúdií in vivo, ktoré uskutočnil Dr. Krause (a ktoré boli uverejnené ako prílohy označené ako D8 a D10), možno odvodiť len málo informácií o drospirenóne. Žalobca je toho názoru, že vysvetlenie toho, čo robila spoločnosť Schering, keď aktuálne riešila formuláciu drospirenónu, v plnej miere podporuje jeho tvrdenia. Spoločnosť Schering sa neuberala smerom naznačovaným žalovaným (ignorovať in vitro štúdie a spoliehať sa len na údaje in vivo), ale využila zistené výsledky tak, že prišla k záveru, že je potrebný enterický povlak. Proces udelenia patentu je procesom zložitým, komplikovaným. Patent sa nevydáva na registračnom princípe, t.j. systémom, kedy na základe podania žiadosti sa vydá listina osvedčujúca nejaké právo, ak sú splnené formálne náležitosti. Patent je výsledkom, niekedy až niekoľko rokov trvajúceho správneho konania na Úrade, pričom zo strany Úradu podanú prihlášku vynálezu skúmajú špičkoví odborníci a to veľmi podrobným a zásadným spôsobom a preverujú všetky zákonné aspekty. Výsledkom tohto niekoľkoročného posudzovania, skúmania, čítania, porovnávania a rešeršovania iných patentov, odbornej literatúry, stavu techniky, dospejú odborní pracovníci na základe odbornej, kvalifikovanej úvahy k záveru, či požadovaný rozsah ochrany, t.j. či nároky vyplývajú alebo nevyplývajú zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Ak nevyplývajú im ako odborníkom, oprávneným zo zákona posudzovať zhody zo stavom techniky, tak pri dodržaní zvyšných zákonných podmienok, je žiadateľovi patent udelený. Výsledkom niekoľkoročného správneho konania je odôvodnený záver, výsledok, že niečo z predložených dokladov pre odborníka nevyplýva a teda je to nové, má to preto tzv. vynálezcovský krok. Prihlasovateľ
svojho najlepšieho vedomia a svedomia predloží podklady a požiada ústredný orgán štátnej správy aby niečo posúdil, preskúmal, vyhodnotil a ak sú splnené podmienky, aby mu o jeho žiadosti v rámci správneho konania rozhodol, vydal listinu - patent, a týmto svojim rozhodnutím konštituoval žiadateľovi rozsiahle majetkové a interpersonálne práva. V tomto konkrétnom prípade, ktorý je predmetom súdneho konania, žalobca nič nezatajil, nič nesfalšoval, nepozmenil. Úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na úseku patentov jeho žiadosť o udelenie patentu, t.j. patentovú prihlášku dlho, dôkladne a dôsledne preskúmal a kladne o nej rozhodol. Výmazové konanie sa deje za toho istého stavu techniky, ktorý sa zohľadňoval, akceptoval, bral do úvahy pri zápise. Dôvodom výmazu v danom konkrétnom prípade neboli nové poznatky, zmeny v technike, poznaní, nové výskumy, nové techniky. Dôvodom výmazu je rozhodnutie toho istého ústredného orgánu štátnej správy, že za rovnakého stavu vedomostí, techniky, poznania posúdil tú istú vec úplne odlišným spôsobom. Žalobca je toho názoru, že z vyššie uvedeného vyplýva, že zo strany Úradu neboli podklady, ktoré mal k dispozícii tak v rámci prvostupňového konania ako aj v rámci konania o rozklade posúdené správnym spôsobom. Uvedené následne viedlo k nesprávnemu posúdenia podmienky vynálezcovskej činnosti čo následne viedlo k nedôvodnému zrušeniu patentu, nakoľko vynález, ktorý bol patentom chránený, nevyplýval pre odborníka zrejmým spôsobom zo stavu techniky, čo ostatne potvrdil Úrad už tým, že na základe jeho posúdenia jeho odborníkmi, títo pôvodne vyhodnotili faktický a právny stav v zhode s právnym názorom žalobcu a vydali mu patentovú listinu ako výsledok posúdenia uvedeného faktického stavu. Odlišné stanovisko, zmena právneho názoru žalovaného bola vykonaná bez náležitého zdôvodnenia, vysvetlenia a preukázania dôvodov, ktoré ho k tejto zmene jeho pôvodného právneho názoru viedli, čo je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu. III. Účastník konania LadeePharma Slovakia, s.r.o., vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 05.06.2015 uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje za správny a odvolacie dôvody žalobcu nie sú dôvodné, nakoľko správne orgány postupovali v súlade so zákonom. Žalobca opakuje tie isté dôvody, ako sú uvedené v rozklade a v žalobe. K predmetu sporu účastník konania uviedol, že dokument D 39 nebol súčasťou prvostupňového konania a
jeho názoru ho nemožno brať do úvahy. Liečivo etoposid je cytotoxická látka (liek proti rakovine), tzn., že nemá nič spoločného s progestagénom (progestínom) ako je drospirenón. Porovnávať zlúčeniny s tak odlišnou molekulou ako je to v prípade etoposidu a drospirenónu je nenáležité. V danom prípade je určite adekvátnejšie sa opierať o výsledky zlúčenín, ktoré sú svojou štruktúrou a funkciou veľmi podobné, ako je to v prípade spirorenónu a drospirenónu, teda o údaje uvedená v D8 a D10, ktorú žalobca spochybňuje. Oporou pre tvrdenie, že príslušné množstvo drospirenónu bude absorbované už v žalúdku, je skutočnosť, že sa jedná o neutrálnu neionizovanú steroidnú molekulu a zo stavu techniky bolo známe, že neionizované liečivá môžu byť absorbované v žalúdku. Aj keď sa žalobca pokúša spochybniť Krauseho články, tieto výslovne uvádzajú jedno, a to že spirorenón sa vstrebáva relatívne rýchlo, ešte pred jeho izomerizáclou. Dokument D8 sa týka správania spirorenónu vrátane jeho metabolitu drospirenónu v organizme a jeho súčasťou sú "in vitro" a "in vivo" štúdie za účelom zistenia, či očakávaná izomerizácia podanej látky prebieha v žalúdku do tej miery, že vytvorený izomér bude možné vhodnou metódou stanoviť v plazme. Z viacerých testovaných metód sa čo do selektivity a citlivosti vzhľadom k sledovaným látkam ukázala ako najvhodnejšia vysokotlaková kvapalinová chromatografia s UV detektorom, pričom očakávaný izomér spirorenonu nebol v plazme pri použití tejto analytickej metódy zistený, z čoho sa v dokumente vyvodzuje, že proces izomerizácie je relatívne pomalý v porovnaní s pravdepodobnou absorpciou látky v žalúdku. V dokumente je avizované, že štúdie ďalej prebiehajú, a výsledok ďalej prebiehajúcich farmakokinetických štúdií prezentuje dokument D10. Ani v tomto dokumente (po opakovaných dávkach spirorenónu) nebol izomér v plazme dobrovoľníkov uvedenou analytickou metódou zachytený. S názorom žalobcu, že úrad dospel k nesprávnemu záveru, nemôže súhlasiť. Ak totiž nie je možná ochrana dávkovej formy enterickým povlakom, odborník v odbore mal (a má aj dnes) iba jednu možnosť, t.j. použiť rýchlo rozpustnú (napr. mikronizovanú) formu (napr. tabletu) drospirenónu. V tejto súvislosti účastník poukázal na to, že odporúčania uvedené v dokumente D15, varujúce pred príliš rýchlym rozpúšťaním nestabilných ľahko rozpustných látok typu penicilínu a erytromycínu v žalúdočnom prostredí, by odborník nepokladal pre drospirenón za smerodajné. Vzhľadom na ťažkú rozpustnosť drospirenónu, ktorá je limitujúcim faktorom jeho absorpcie, by zohľadnil tie časti dokumentu D15 na str. 8 a 9, resp. na str. 156, kde sa diskutuje o možnosti zlepšenia biologickej dostupnosti zvýšením rozpustnosti ťažko rozpustných liečiv znížením veľkosti častíc, aby sa, ako je tu napríklad uvedené, jemne práškový materiál, často mikronizovaný, rozpúšťal rýchlejšie, a tým sa dosiahla lepšia biologická dostupnosť. Ani dokumenty D40 a D41 neboli súčasťou prvostupňového konania a
názoru účastníka konania ich nemožno brať do úvahy. Navyše, svedeckými vyhláseniami označenými ako príloha D40 a D41 sú vyhlásenia zamestnancov spoločnosti Schering, ktorá vyvinula predmetnú perorálnu antikoncepciu ešte pred fúziou so spoločnosťou Bayer (žalobcom), a preto ich vyhlásenia (D40 a D41) nemožno považovať za celkom objektívne. Napriek tomu aj z uvedených vyhlásení vyplýva, že voľbu entericky potiahnutej formy liečiva nemožno brať ako zrejmú a jedinú možnú voľbu odborníka, ktorú by v uvedenom prípade uplatnil, pretože aj tá obsahuje závažné nedostatky, ktoré by pozornosť odborníka, na základe známeho stavu techniky, obrátili k inej forme liečiva, napr. mikronizovanej, ktorá v prípade slaborozpustných liečiv je prvou voľbou. V patentových zákonoch sú ustanovenia, ktoré umožňujú zapojiť verejnosť do procesu posudzovania novosti riešenia a vynálezcovskej činnosti a to na základe prípadných pripomienok v rámci konania alebo v konečnom dôsledku na základe návrhu na zrušenie patentu. Úrad v rámci týchto konaní berie do úvahy len nové dokumenty, ktoré neboli predmetom skúmania v rámci prieskumového konania na základe rešerše vykonanej úradom. Preto nemôže súhlasiť, že dôvodom výmazu je posúdenie úradom tej istej veci úplne odlišným spôsobom na základe rovnakého stavu vedomosti, techniky, poznania, že nebola v rámci rozhodovania o výmaze patentu náležitým spôsobom zohľadnená a zachovaná zásada právnej istoty, ako aj odlišné stanovisko, zmena právneho názoru žalovaného bola vykonaná bez náležitého zdôvodnenia, vysvetlenia a preukázania dôvodov, ktoré ho k tejto zmene jeho pôvodného právneho názoru viedli. V rámci zrušovacieho konania boli preskúmavané nové dokumenty, ktoré boli predložené navrhovateľom v návrhu na zrušenie predmetného patentu a ich náležité preskúmanie vo vzájomnej súvislosti viedlo úrad k zmene vyhodnotenia vynálezcovskej činnosti napadnutého patentu. IV. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom krajskému súdu dňa 15.06.2015 uviedol, že žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z tých istých dôvodov, ktoré uplatnil v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu bez toho, aby reflektoval na argumentáciu, ktorou žalovaný tieto dôvody vyhodnotil ako nepodstatné a bez toho, aby sa zaoberal odôvodnením obsiahnutým v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí. Úrad sa stotožnil so záverom krajského súdu, že druhostupňové rozhodnutie (a rovnako aj prvostupňové) je založené na tom, že existujúci stav techniky, v čase podania patentovej prihlášky obsahujúcej napadnuté riešenie, už obsahoval zistenie o odlišnom správaní sa látky spirorenón v tele človeka (in vivo), aké by bolo očakávané vzhľadom na výsledky testovania v laboratóriu (in vitro). Pre odborníka tak bolo len otázkou rutinného postupu vyskúšať, či sa takto v tele človeka nespráva aj látka drospirenón, ktorá sa od spirorenónu líši len v jednej dvojitej väzbe. Žalovaný poukazuje najmä na stručný, jasný, zrozumiteľný a odborne presný záver prvostupňového súdu uvedený v závere napadnutého prvostupňového rozsudku. Dokument D39 nebol predložený v rámci prvostupňového konania, ale až spolu s rozkladom. Prvostupňové rozhodnutie sa preto nemohlo opierať o jeho obsah. Žalovaný sa v druhostupňovom rozhodnutí k obsahu dokumentu D39 vyjadril, a teda tvrdenie žalobcu o jeho nezohľadnení nie je opodstatnené. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu považuje za účelové a prameniace z nespokojnosti žalobcu s vyhodnotením tohto dokumentu v rámci druhostupňového konania. Žalovaný opätovne podotkol, že údaj o pomalšej izomerizácii spirorenónu sa opiera o dokument D39, ktorý bol podaný spolu s rozkladom, a preto prvostupňový orgán z toho dokumentu pri rozhodovaní nemohol vychádzať. Orgán rozhodujúci o rozklade v tejto súvislosti poznamenáva, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje text, v ktorom je doslova predpovedané in vivo správanie sa drospirenónu, uvádza sa len, že v stave techniky pre veľmi podobnú zlúčeninu, patriacu do rovnakej rodiny syntetických steroidov, s podobnými vlastnosťami, bol prekonaný predsudok, že v prípade zlúčenín nestabilných v kyslých roztokoch nie je na zvýšenie biodostupnosti vhodné zvoliť napr. mikronizovanú, teda rýchlorozpustnú farmaceutickú formu. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je teda založené najmä na podobnosti zlúčenín spirorenónu a jeho metabolitu drospirenónu. Žalovaný sa nestotožnil so spôsobom, akým žalobca opísal stanovisko žalovaného v prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí. Objasnenie stanoviska žalovaného a vyjadrenie k danému problému je uvedené v druhostupňovom rozhodnutí. V tomto rozhodnutí vyhodnotil aj svedecké výpovede označené ako dokumenty D40 a D41. S poukazom na § 46 ods. 1 písm. a/ zákona č. 435/2002 Z. z., žalovaný uviedol, že v prípade zrušenia patentu tak zákon č. 435/2002 Z. z. vyžaduje splnenie podmienok na jeho zrušenie
. Znamená to, že úrad i navrhovateľ zrušenia patentu, nesú dôkazné bremeno na preukázanie skutočností odôvodňujúcich zrušenie patentu. Udelením patentu síce pre majiteľa patentu vznikla právna situácia, že benefituje z prezumpcie splnenia podmienok pre udelenie patentu, avšak to platí len do času, pokiaľ sa nepreukáže opak. Je pravdou, že úrad v správnom konaní udelil napadnutý patent a v rámci konania o udelení patentu preskúmal podmienky na jeho udelenie. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že v rámci prieskumu zápisnej spôsobilosti, pri hodnotení splnenia podmienky novosti a vynálezcovskej činnosti je rozhodný tzv. stav techniky, za ktorý sa,
2 zákona č. 435/2002 Z. z., považuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti (§ 36), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom. Aj keď úrad disponuje databázami slúžiacimi na vykonanie rešerše na stav techniky, tieto databázy neobsahujú a reálne ani nemôžu obsahovať všetky technické riešenia, ktoré boli verejnosti sprístupnené akýmkoľvek spôsobom. Aj pri vykonaní rešerše v rámci databáz môže dôjsť k situácii, že nie sú nájdené všetky relevantné dokumenty stavu techniky. Inými slovami povedané, žiadnou rešeršou nie je možné garantovať 100 % zistenie stavu techniky, teda všetkých dokumentov, ktoré by mohli byť relevantné pre posúdenie patentovateľnosti vynálezu. Osobitne nedostatok vynálezcovskej činnosti býva najčastejší dôvod pre zrušenie patentu. V predmetnom prípade bol dôvodom pre zrušenie patentu práve nedostatok vynálezcovskej činnosti, keď úrad až na základe dokladov, ktoré predložil navrhovateľ, dospel k záveru o jej nedostatku. Hoc je pravdivé tvrdenie žalobcu, že stav poznania a stav techniky sú rovnaké, nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že zásadný rozdiel možno badať na zmene názoru osoby vykonávajúcej správnu úvahu, keď zmena názoru nie je náležité a presvedčilo odôvodnená, len je skonštatované, že z predložených dokumentov vyplývajú nároky zrejmým spôsobom. Žalovaný v oboch správnych rozhodnutiach podrobne a vyčerpávajúco odôvodnil, prečo riešenie chránené napadnutým patentom nespĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti a vzhľadom na to, že v konaní o zrušení patentu posudzoval dokumenty resp. kombináciu dokumentov, ktoré/ktorú neposudzoval v konaní o udelení patentu, nemožno hovoriť ani o „zmene názoru. Je logické, že na základe iných dokumentov a ich kombinácii ako tých, ktoré boli preskúmané v rámci konania o udelení patentu, možno dospieť k iným záverom. Zrušenie patentu je inštitút patentového práva, ktorý je zákonný a bežný vo všetkých európskych krajinách a hojne používaný. Jeho účelom je odňatie patentového monopolu na technické riešenie v prípade, ak patent od začiatku nespĺňal podmienky na jeho udelenie. Práve zrušením patentu sa v takýchto prípadoch obnoví právny stav. V. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.).
3 zákona č. 435/2001 Z. z. na konanie pred úradom
tohto zákona sa vzťahuje zákon o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 až 32, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.
3 zákona č. 435/2001 Z. z. úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté.
1 písm. a/ zákona č. 435/2001 Z. z. úrad zruší patent, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že neboli splnené podmienky na jeho udelenie
až § 9.
1 zákona č. 435/2001 Z. z. sa patenty udeľujú na vynálezy zo všetkých oblastí techniky, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné.
1 zákona č. 435/2001 Z. z. sa vynález považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.
1 zákona č. 435/2001 Z. z. pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti sa neprihliada na obsah prihlášok, európskych patentových prihlášok a prihlášok úžitkových vzorov, ktoré ku dňu, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti, neboli zverejnené. Odvolací súd má preukázané z administratívneho spisu, že žalobcovi bol s právom prednosti od
nároku 1, vyznačujúca sa tým, že drospirenón je v mikronizovanej forme. Kompozícia
nároku 1, vyznačujúca sa tým, že drospirenón sa nasprejuje z roztoku drospirenónu na častice inertného nosiča. Kompozícia
ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúca sa tým, že obsahuje drospirenón v množstve zodpovedajúcom dennej dávke od 2,5mg do 3,5mg. Kompozícia
nároku 4, vyznačujúca sa tým, že obsahuje drospirenón v množstve zodpovedajúcom dennej dávke 3mg. Kompozícia
ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5, vyznačujúca sa tým, že obsahuje etinylestradiol v množstve zodpovedajúcom dennej dávke od 0,015 mg do 0,04mg. Kompozícia
nároku 6, vyznačujúca sa tým, že obsahuje etinylestradiol v množstve zodpovedajúcom dennej dávke od 0,015mg do 0,03mg. Kompozícia
ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že etinylestradiol je v mikronizovanej forme. Kompozícia
ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že obsahuje drospirenón v množstve zodpovedajúcom dennej dávke od 3,0mg do 3,5mg a etinylestradiol v množstve zodpovedajúcom dennej dávke od 0,015mg do 0,03mg. Kompozícia
ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že je vo forme orálnej dávkovej formy. Kompozícia
nároku 10, vyznačujúca sa tým, že orálnou dávkovou formou je tableta, pilulka alebo kapsula. Farmaceutický prípravok pozostávajúci z množstva oddelene balených a individuálne odoberateľných denných dávkových jednotiek umiestnených v baliacej jednotke a určených na orálne podávanie na časové obdobie aspoň 21 po sebe nasledujúcich dní, vyznačujúca sa tým, že denné dávkové jednotky sú, ako je definované v nároku 10 alebo 11. Farmaceutický prípravok
nároku 12, vyznačujúca sa tým, že navyše obsahuje 7 alebo menej denných dávkových jednotiek, ktoré neobsahujú žiadne aktívne činidlo, určených na orálne podávanie následne k časovému obdobiu aspoň 21 po sebe nasledujúcich dní, pričom celkový počet denných dávkových jednotiek je aspoň 28. Farmaceutický prípravok
nárokov 12 alebo 13, vyznačujúca sa tým, že množstvo denných dávkových jednotiek obsahujúcich kombináciu drospirenónu a etinylestradiolu je 21, 22, 23 alebo 24, a pričom množstvo denných dávkových jednotiek bez obsahu aktívneho činidla je 7, 6, 5 alebo 4. Účastník konania dňa 27.06.2011 podal prvostupňovému správnemu orgánu návrh na zrušenie Patentu z dôvodu, že jeho predmet nespĺňa podmienky patentovateľnosti
1 zákona č. 435/2001 Z.z, nakoľko nepredstavuje výsledok vynálezcovskej činnosti a tiež preto, že nespĺňa podmienky
4 predmetného zákona, pretože vynález nie je opísaný tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť. Návrh na zrušenie oprel o dokumenty, ktoré boli v napadnutom ako aj prvostupňovom rozhodnutí označené ako Dl až Dl
pôvodcov napadnutého Patentu bolo prekvapivo zistené, že keď drospirenón poskytnutý vo farmaceutickej kompozícii v mikronizovanej forme, nastáva in vitro rýchle uvoľňovanie účinnej zlúčeniny z prostriedku („rýchle uvoľňovanie" je pritom definované ako uvoľnenie aspoň 70% počas asi 30 minút, najmä aspoň 80% počas 20 minút drospirenónu s tabletového prípravku obsahujúceho 3mg drospirenónu v 900ml vody pri 37°C stanovené spôsobom „USP XXIII Paddle Method" použitím zariadenia „USP Dissolution test apparatus 2" pri 50 otáčkach za minútu) a tiež rýchlej absorbcii drospirenónu, ktoré vedú k zvýšeniu jeho biodostupnosti. V namietanom dokumente D3 sú opísané disolučné testy používané vo farmaceutickom priemysle od roku 1950 a ich vývoj. Opisuje aj význam in vitro / in vivo korelácii pri posudzovaní takýchto formulácií. Vo vzťahu k napadnutému Patentu a použitej metóde testovania nárokovaného farmaceutického prostriedku „USP XXIII lopatková metóda" sú revalentné informácie týkajúce sa stanovenia presných podmienok na vykonávanie testov. Dokument D4 popisuje výsledky testovania antikoncepčných prípravkov obsahujúcich kombináciu ethynilestradiolu a drospirenónu v rôznych množstvách. V dokumente D5 je uvedená farmaceutická kompozícia, ktorá môže obsahovať kombináciu ethynilestradiolu v množstve 5 - 15ug/deň a drospirenónu 1 - 3mg/deň, ktorá môže byť formulovaná na orálne a transdermálne podanie. V dokumente D6 je uvedená farmaceutická kompozícia obsahujúca kombináciu drospirenónu v množstve 0,25-4mg/ deň a ethynilestradiolu v množstve 10 - 20 ug /deň na použitie ako antikoncepčný prostriedok podávaný v režime 23 - 25 dní aktívna dávka a 3-5 dní bez tablety. V dokumente D7 je uvedená farmaceutická kompozícia obsahujúca kombináciu drospirenónu v množstve od 0,25 - 4mg/deň a ethynilestradiolu v množstve 10-40 ug/deň na perorálne použitie. Dokumenty D8, D9 a D10 sa týkajú zlúčeniny spirorenónu a jej metabolitov, pričom jedným z nich je drospirenón. V štúdii popísanej v dokumente D8 sú uvedené výsledky a závery in vitro - in vivo experimentov, zahŕňajúcich podávanie lOmg až 40mg spirorenónu perorálne spolu s infúziou aldosterenónu a vody dvom mužom, ktorým boli následne po podaní liečiva odobrané vzorky krvi vo viacerých intervaloch v priebehu 12 hodín. Cieľom uvedenej štúdie bolo vypracovanie vhodnej metódy na stanovenie koncentrácie sprirorenónu a jeho metabolitov v krvnej plazme a následne po vyhodnotení koncentrácie jej metobolitov, hlavne vzniku neaktívneho izoméru, ktorý vzniká v kyslom prostredí, a teda môže vznikať aj v žalúdku po požití liečiva a obsahujúce spirorenón, prípadne zvážiť prípravu vhodnej farmaceutickej formulácie spirorenónu, ktorá bude odolná voči žalúdočným tekutinám. Po spracovaní vzoriek bola krvná plazma podrobená analýze, avšak prítomnosť neaktívneho izoméru nebola detegovaná ani v jednej testovanej vzorke. Čo sa týka uskutočnených in vitro testov, tieto boli vykonané so spirorenónom ako aj drospirenónom, ktoré boli testované v roztoku spH-1, a teda simulujúceho podmienky v ľudskom žalúdku. Bol zaznamenaný izomerizačný profil pre obidve zlúčeniny, ktorý bol vyhodnotený ako podobný a bolo zistené, že v obidvoch prípadoch dochádza k 80% izomerizácii po 400 minútach, kedy vzniká rovnovážny stav. Vzhľadom na výsledok testov porovnanie in vitro a in vivo experimentov a neprítomnosť izoméru vznikajúceho v kyslom prostredí autori vyslovili záver, že „proces izomerizácie spirorenónu je relatívne pomalý v porovnaní s jeho možnou absorbčnou rýchlosťou v žalúdku". Štúdia opísaná v dokumente D9 sa tiež týkala zisťovania prítomnosti izoméru spirorenónu vznikajúceho v kyslom prostredí, pričom boli testované vzorky krvi odobraté opiciam, ktorých pH žalúdočnej tekutiny v najedenom stave má rovnakú hodnotu ako pH ľudskej žalúdočnej tekutiny a ktoré užívali 20mg na kilogram spirorenónu v mikrokryštalickej suspenzii počas 46 dní. Autori v záveroch konštatovali, že v testovaných vzorkách krvnej plazmy nebol nájdený žiadny izomér spirorenónu. Ďalej v súvisiacej štúdii opísanej v dokumente D10 sú opísané in vivo testy zahŕňajúce 13 dobrovoľníkov, ktorí užívali 10 - 40mg dávky spirorenónu v nemikronizovanej forme, avšak na rozdiel od in vivo štúdie popísanej v dokumente D8 v tomto experimente nebol testovaným subjektom podávaný aldosterenón ani voda. Cieľom štúdie bolo totiž stanoviť farmatokinetiku sprirorenónu za normálnych podmienok u zdravých jedincov. Výsledok štúdie potvrdil prvé dva výsledky a to, že v plazme testovaných subjektov nebol nájdený neaktívny izomér, ktorý by potvrdzoval izomerizáciu spirorenónu v kyslom prostredí žalúdka. Dokument D11 obsahuje informácie o zvyšovaní biodostupnosti vo vode slabo rozpustných liečiv a to metódou mikronizácie. Dokument D12 predstavuje pokyny FDA z roku 1997 pre priemyselnú výrobu a testovanie tuhých liekových foriem s okamžitou rozpustnosťou na základe disolučných testov. Dokument Dl3 sa zaoberá rozpustnosťou tuhých liečiv, vplyvu rozpustnosti na biologickú aktivitu liečiv, faktormi, ktoré ovplyvňujú rozpustnosť liečiv ako veľkosť aktívneho liečiva, vplyvu rozpúšťadiel, pomocných látok, spôsobu spracovania, charakteristikou, metódami a zariadeniami na vykonávanie disolučných testov. Taktiež v dokumente D14 sa uvádza, že rýchlosť rozpustnosti orálne podávaných liečiv má zásadný význam pre úspešnosť terapie. Uvádza sa v ňom, že znižovanie veľkosti častíc patrí k najjednoduchším a veľmi úspešným stratégiám zvýšenia disolúcie slaborozpustných liečiv. Vo všetkých dokumentoch D11 až D14, ktoré sa zaoberajú testovaním liečiv na základe ich disolučných rýchlostí, je zdôrazňovaná potreba vytvárania in vitro - in vivo korelácií, pri ktorých sa vyvodzujú súvislosti medzi in vitro správaním sa tabliet, prípadne kapsúl, disolučných testoch a profilov liečiv v krvi pri klinických testoch ich biodostupnosti. Nakoniec predložený dokument Dl5 je možné
prvostupňového rozhodnutia hodnotiť ako tzv. šľabikár v oblasti formulácie farmaceutických prostriedkov, ktorý obsahuje zhrnutie princípov tvorby rôznych farmaceutických formulácií v spojitosti s formou podania liečiva jeho fyzikálnych, chemických a biologických vlastností ako aj s ohľadom na jeho absorbciu, distribúciu, metabolizmus a vylučovanie z tela. Pre posúdenie splnenia alebo nesplnenia dostatočnej vynálezcovskej úrovne napadnutého riešenia nárokovaného v prvom patentovom nároku, bolo potrebné určiť, či mohol odborník v danej oblasti techniky priamo uplatniť poznatky odvodené z namietaných dokumentov, prípadne poznatkov všeobecne známych v stave techniky na vyriešenie problému
napadnutého Patentu, a to bez nutnosti použitia vynálezcovskej činnosti. Po preskúmaní namietaných dokumentov a ich porovnaní s predmetom napadnutého Patentu správny orgán uviedol, že v súlade s názorom navrhovateľa je možné uviesť, že za najbližší stav techniky možno považovať dokumenty D4 a D
majiteľa z uvedeného vyplýva, že odborník by na základe poznatkov o nestabilite drospirenónu v kyslom prostredí nebol motivovaný zvoliť na zvýšenie biodostupnosti drospirenónu za vhodnú variantu práve prípravu rýchlorozpustnej formy, pretože by sa na základe poznatkov zo stavu techniky obával, že mikronizáciou drospirenónu by dochádzalo k zvýšenej rozpustnosti aktívnej látky už v kyslom prostredí žalúdka, kde by mohlo dôjsť k jeho zvýšenej izomerizácii na neaktívny metabolit, čo by vlastne naopak viedlo k jeho nižšej biodostupnosti, alebo vzhľadom na nízke používané koncentrácie k jeho úplnej degradácii ešte pred vstupom do tenkého čreva, ktoré je absorbčným orgánom. Odborník by teda volil formu entericky potiahnutých tabliet, v ktorých by bol drospirenón chránený pred kyslým prostredím žalúdočných tekutín. Odborník v danej oblasti pri voľbe vhodnej farmaceutickej formulácie musí zohladňovať všetky faktory, ktoré vplývajú na biodostupnosť účinnej látky. V súlade s dokumentom Dl5 musí zohľadňovať jeho fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti, in vitro údaje a to s ohľadom na jeho in vivo správanie, a teda absorpciu, distribúciu, metabolizmus a vylučovanie z tela. Z toho vyplýva hlavná zásada, ktorá má podstatný vplyv na voľbu vhodnej formulácie a to existencia in vitro - in vivo korelácie. Konkrétne na strane 9, pravý stĺpec, druhý odsek je uvedené, že in vitro testy majú význam pre odborníka až vtedy, keď sú v korelácii a zodpovedajú in vivo výsledkom. Prvostupňový správny orgán pripomenul, že v dokumentoch D27 a D28 ide výlučne o in vitro experimenty, avšak ak by sa chcel odborník na ich základe zodpovedne rozhodnúť, musel by doplniť in vivo testami, ktoré by preukázali farmakokinetické vlastnosti drospirenónu. Prvostupňový správny orgán ďalej poukázal na štúdie opísané v namietaných dokumentoch D8 až D10, ktoré predstavujú informácie, ktoré by mohli mať pre odborníka vyššiu výpovednú hodnotu, pretože obsahujú výsledky nielen in vitro experimentov, ale aj ich zosúladenie in vivo výsledkami, ktoré naznačujú, že spirorenón, steroidná látka s aldosterolovou aktivitou je síce nestabilná v kyslom prostredí, kde izomeruje na neaktívny metabolit, avšak v krvnej plazme testovaných subjektov nebol neaktívny izomér detegovaný. Autori vyslovili záver, že proces absorbcie spirorenónu je rýchlejší ako proces jeho izomerácie. Okrem toho, v dokumente D10 bolo uvedené, že vzhľadom na nižšiu rozpustnosť spirorenónu vo vodných roztokoch, bola pri vyšších dávkach obmedzená jeho biodostupnosť, a tak by bolo potrebné uvažovať o zvýšení rozpustnosti spirorenónu vo farmaceutických prostriedkoch jeho mikronizáciou.
prvostupňového správneho orgánu tieto informácie sa javia pre odborníka v danej oblasti vo vzťahu k voľbe vhodnej farmaceutickej formulácie drospirenónu so zvýšenou biodostupnosťou ako relevantné hlavne preto, že drospirenón (1,2 - dihydro-spirorenón) je hlavným metabolitom spirorenónu, tiež vykazuje antialdosterolovú aktivitu, zlúčeniny sú štrukturálne veľmi podobné, líšia len prítomnosťou jednej dvojitej väzby, obidve zlúčeniny izomerizujú v kyslom prostredí na neaktívny izomér a sú slabo rozpustné vo vodných roztokoch, čo sťažuje ich biodostupnosť. Navyše, v dokumente D10 je navrhované tento problém riešiť mikronizáciou, a to aj napriek tomu, že ide o liečivo nestabilné v kyslom prostredí. Uvedený záver vyplynul práve z uskutočnenej in vitro - in vivo korelácie v štúdiách opísaných v dokumentoch D8 - D10, ktoré preukazujú, že absorbčný proces liečiva je rýchlejší ako jeho možná kyslá degradácia. Správny orgán uviedol, že v stave techniky pre veľmi podobnú zlúčeninu patriacu do rovnakej rodiny syntetických steroidov, s podobnými vlastnosťami bol prekonaný predsudok, že v prípade zlúčenín nestabilných v kyslých roztokoch, nie je na zvýšenie biodostupnosti vhodné zvoliť napr. mikronizovanú, teda rýchlorozpustnú farmaceutickú formu. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že farmaceutická kompozícia
Patentového nároku č. 1 vyplývala pre odborníka v danom odbore zo všeobecných odborných informácií spolu s informáciami obsiahnutými v stave techniky zrejmým spôsobom, preto patentové nároky č. 1 a 14 napadnutého Patentu nespĺňajú podmienku vynálezcovskej činnosti
1 zákona č. 433/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach. Ďalší namietaný dôvod nebol dôvodný, nakoľko
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia patentový nárok č. 1 spĺňal podmienku jasnosti a úplnosti
4 zákona č. 433/2001 Z. z. Prvostupňový správny orgán uviedol, že majiteľ napadnutého Patentu vo svojom vyjadrení predložil návrh zmenených patentových nárokov, pričom navrhol vypustenie nárokov 4-7 a 9-14, avšak ani po takejto zmene by vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, t. j. informácie známe v stave techniky pred dátumom prednosti napadnutého Patentu nespĺňali podmienku dostatočnej vynálezcovskej činnosti. Žalovaný na základe rozkladu podaného žalobcom napadnutým rozhodnutím rozklad zamietol a vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že sa stotožnil s určením najbližšieho stavu techniky tak, ako ho vymedzil prvostupňový správny orgán s tým, že tento bol zachytený v dokumentoch D4 aD6. Poukázal na to, že v predmetných dokumentoch nie je definovaný disolučný profil drospirenónu, aký je uvedený v patentovom nároku č. 1 napadnutého Patentu, a teda jediným rozdielom medzi stavom techniky a napadnutým riešením je uvedený disolučný profil drospirenónu, ktorý predstavuje rýchlorozpustnú formu drospirenónu. Na základe rozdielu medzi stavom techniky a napadnutým riešením bolo možné určiť objektívny problém, ktorý mal byť vynálezom riešený a to určenie vhodnej orálnej tabletovej formy drospirenónu v definovanej farmaceutickej kompozícii, pričom vhodnou formou sa v daných súvislostiach rozumie najmä forma s dobrou biodostupnosťou drospirenónu. Žalovaný v odôvodnení konštatoval, že pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti bolo potrebné zodpovedať otázku, či na základe stavu techniky bolo v dobe pred právom prednosti napadnutého riešenia pre odborníka v danej oblasti navrhnutie orálnej formy drospirenónu s uvedeným disolučným profilom zrejmé alebo nie. Odborník v danej oblasti pri voľbe vhodnej farmaceutickej formulácie musí zohľadňovať všetky faktory, ktoré vplývajú na biodostupnosť liečiva, musí zohľadňovať jeho fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti, in vitro údaje, a to s ohľadom na jeho in vivo správanie, a teda absorbciu, distribúciu, metabolizmus a vylučovanie z tela. Ako vyplýva z dokumentu D8, drospirenón (1,2-dihydro-spirorenón) ako aj spirorenón sú látky nestabilné v kyslom prostredí, v ktorom sa menia na farmakologicky neaktívnu formu. Je všeobecne známe, že žalúdok, do ktorého sa farmaceutická formulácia po požití dostane, obsahuje veľmi kyslé prostredie. Žalobca argumenty v rozklade v súhrnnom poňatí založil na predpokladanom mechanizme správania sa drospirenónu v tele človeka, v zmysle ktorého drospirenón bude v žalúdku izomerizovať na farmakologicky neúčinnú formu, čo by malo viesť odborníka k použitiu enterického povlaku, ktorý by drospirenón pred izomerizáciou ochránil. Tým by mala byť
majiteľa vylúčená zrejmosť vyskúšania inej formy. Žalovaný k tomu uviedol, že súhlasí s tým, že v prípade látok citlivých na kyslé prostredie sa v súčasnosti navrhujú tablety s enterickým povlakom len do určitej miery, pretože takáto voľba nemusí byť automatická. Pri vývoji farmaceutickej dávkovej formy je potrebné zohľadniť všetky vlastnosti aktívnej látky a tiež je potrebné zobrať do úvahy všetky vyskytujúce sa problémy ako aj všetky znalosti, ktoré v danej oblasti odborník má. Žalovaný za dôležité považoval aj to, že ani na základe obsahu predložených dôkazových materiálov nie je možné jednoznačne a detailne definovať proces, ktorý prebieha v prípade drospirenónu in vivo, pokiaľ sa týka podielu drospirenónu absorbovaného v žalúdku, časového priebehu (doba zdržania v žalúdku, rýchlosť rozpúšťania, rýchlosť izomerácie) atď. Potvrdil to aj žalobca v rozklade, keď uviedol, že „do konca ani dnes nikto nerozumie tomu, prečo formulácia s rýchlym uvoľňovaním nevedie k výraznej izomerizácii a následnému zníženiu biodostupnosti". Žalovaný ďalej dôvodil tým, že v danom prípade bol dôležitý dokument D8, ktorý uvádza výsledky testov, ktoré ukázali, že spirorenón a drospirenón majú in vitro podobný izomerizačný profil a proces izomerizácie prebieha relatívne pomaly s ohľadom na možnú rýchlosť absorbcie v žalúdku. Z výsledkov testov in vivo opísaných v tomto dokumente, ktoré boli vykonané so spirorenónom a ktorých úlohou bolo určiť, či existuje potreba vyvinúť farmaceutickú formuláciu odolnú voči žalúdočným šťavám, teda s oneskoreným uvoľňovaním namiesto s okamžitým uvoľňovaním, vyplynulo, že v krvnej plazme testovaných subjektov, ktorým bola podaná dávka lOmg spirorenónu vo forme tablety, nebolo možné detegovať žiadne izoméry tejto látky. Na základe tohto dokumentu teda bolo možné konštatovať, že stav techniky obsahoval informáciu o testovaní, či je v prípade drospirenónu, veľmi podobného liečiva spirorenónu, citlivého na kyslé prostredie potrebná farmaceutická formulácia odolná voči žalúdočným šťavám alebo nie. Z jeho obsahu jasne plynie, že použitie odolnej tablety, teda tablety potiahnutej enterickým povlakom, nemusí byť výlučným riešením. Žalovaný ďalej zdôraznil, že pokiaľ majú dve štruktúrne takmer rovnaké látky, drospirenón a spirorenón, ktoré majú v podstate rovnakú molekulu, líšiacu sa len jednou väzbou, rovnaký proces izomerizácie v kyslom prostredí, odborník v danej oblasti bude do značnej miery predpokladať, že sa budú pri izomerizácii in vivo rov
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.