1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon, ďalej len „SZ“ alebo „stavebný zákon“) v znení neskorších predpisov, bola predmetná stavba dodatočne povolená. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca v zákonnej lehote odvolal. Okrem iného uviedol, že stavebný úrad nesprávne posúdil jeho námietky, ktoré vzniesol počas konania, a to že sa nestotožňuje s posúdením oprávnenej osoby vo veci posúdenia insolácie jeho stavby.
neho sa možným znečistením ovzdušia a prostredia jeho domu splodinami z komínových telies, stavebný úrad vôbec nezaoberal a nevyhodnotil ich. Nejedná sa o jednoduchú stavbu - ako to posúdil stavebný úrad, a stavebný úrad sa vôbec nezaoberal vykonanými stavebnými prácami, ktoré boli vykonané bez stavebného dozoru, stavebný úrad sa nezaoberal protiprávnym konaním stavebníkov, ktorí vykonali stavbu bez stavebného povolenia. Z uvedených dôvodov žiadal o preskúmanie predmetného rozhodnutia nadriadeným orgánom a o jeho zrušenie. Rozhodnutím Obvodného úradu Košice, odborom výstavby a bytovej politiky č. ObU-KE-OVBP2-2013/00151 z 08.02.2013, s právoplatnosťou z 18.02.2013, bolo predmetné stavebné povolenie zrušené a vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie. Rozhodnutím č. A/2014/03251-028/I/KUS zo dňa 24.03.2014 Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré mesto, ako stavebný úrad prvého stupňa, dodatočne predmetnú stavbu povolil. V novom konaní bola stavebníkmi doplnená žiadosť o projektovú dokumentáciu vypracovaná oprávnenou osobou a o súhlas k užívaniu malého zdroja znečisťovania ovzdušia. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca rovnako odvolal. Žalobca je vlastníkom vedľajšieho pozemku, parc.č. 149, k.ú. A. a povolením stavby mu vznikajú škody na pozemku, keďže stavebníci mu znečisťujú ovzdušie. Rozhodnutím Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2014/025963 zo dňa 22.07.2014, s právoplatnosťou z 31.07.2014, bolo potvrdené vyššie uvádzané rozhodnutie č. A/2014/03251-028/I/KUS zo dňa 24.03.
ust. § 88 ods. 1 písm. b/, § 88a SZ. Navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Košiciach na základe ustanovenia § 247 a násl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, zistil, že žaloba žalobcu nebola dôvodná. Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré mesto, ako stavebný úrad prvého stupňa svojim rozhodnutím č. A/2014/03251-028/I/KUS zo dňa 24.03.2014 dodatočne povolil stavbu pod označením: „Prístavba k rodinnému domu - Želiarska 6, Košice“ na pozemku parc.č. 148 v katastrálnom území A., evidovanom v registri „C“. Projekt riešil zateplenie fasády prístavby rodinného domu a fasády zo severovýchodnej strany,
overenej projektovej dokumentácie, určil súčasne 21 podmienok
príslušných ustanovení stavebného zákona. Uvedené rozhodnutie nahradilo stavebné povolenie
Odvolací stavebný úrad raz zrušil rozhodnutie s právoplatnosťou dňa 18.02.2013, v novom konaní bola stavebníkmi doplnená žiadosť o projektovú dokumentáciu vypracovaná oprávnenou osobou a o súhlas k užívaniu malého zdroja znečisťovania ovzdušia. Žalobca je vlastníkom vedľajšieho pozemku, parc.č. 149, k.ú. A. a povolením stavby mu vznikajú škody na pozemku, keďže stavebníci mu znečisťujú ovzdušie. Vo svojom odvolaní zo dňa 21.05.2014 poukázal na nesprávne použité materiály pri výstavbe komína. Krajský súd mal za preukázané z administratívneho spisu, že Okresný úrad, Odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia dňa 02.12.2013 podal pre Mesto Košice - stavebný úrad I. stupňa, svoje stanovisko k užívaniu malého zdroja znečistenia ovzdušia vo veci rozhodnutia Mesta Košice zo dňa 21.05.
3 zákona č. 543/2002 Z.z. sa v územiach s I. a II. stupňom ochrany vyjadrenie k vydaniu rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby vyžaduje len vtedy, ak sa rozhodnutie týka činností za hranicami zastavaného územia obce, s upozornením, že tým nie je dotknutá povinnosť ochrany drevín/stromov a krovitých porastov v zmysle cit. zákona o ochrane prírody. Účelom rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby je legalizovať stavebné úpravy na základe žiadosti stavebníkov, v tomto prípade vo veci „Prístavby k rodinnému domu, na parc.č. 147/1, 2 a 148, k.ú. A.“. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného sa súd sústredil iba na tie žalobné dôvody, na základe ktorých žalobca tvrdil, že rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach v intenciách žalobných dôvodov. Medzi nosné žalobné dôvody patrila námietka znečisťovania ovzdušia a použitia nevhodných materiálov pri výstavbe komína, ako aj používania stavby bez kolaudačného rozhodnutia. Žalobca poukazoval najmä na znečisťovanie ovzdušia vypúšťaním spalín, ktoré ako to dokumentuje aj príloha administratívneho spisu - fotodokumentácia o zaprašovaní plastových okien žalobcu. Z uvedených dôkazov nie je ale zrejmé o akú koncentráciu znečisťovania ide, prípadne akého druhu bolo použité tuhé palivo a z pohľadu ustanovení stavebného zákona, užívanie stavby konkrétnymi stavebníkmi nad rozsah schválenej projektovej dokumentácie už nie je v kompetencii povoľovacieho stavebného úradu. Krajský súd ďalej konštatuje, že stavebný úrad postupoval v súlade s § 140a ods. 1 písm. a/ až c/ a § 140b ods. 1 Stavebného zákona, keď pri dodatočnom povolení stavby si vyžiadal stanoviská dotknutých orgánov. Krajský súd ďalej konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že došlo napokon k zosúladeniu záväzných stanovísk dotknutých orgánov, súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože správny orgán bol týmito stanoviskami viazaný, ergo rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou. Ide o vyjadrenia: Mestská časť Košice - Ťahanovce č. 2012/303 zo dňa 11.07.2012, vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia Košice, odbor štátna správa odpadového hospodárstva, č. SSOH 2012/01929-2 zo dňa 26.07.2012, vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia Košice, odbor ochrany prírody a krajiny, č. OPaK 2012/01946-2/Sep zo dňa 16.07.2012 (v odôvodnení KS je nesprávne uvedené „OPaK 2012/019999999946-2/Sep“), záväzné stanovisko Mesta Košice č. A/2013/14905-2 zo dňa 21.05.2013, stanovisko OR Hasičského a záchranného zboru Košice, č. ORHZ-KE3-1601-001/2013 zo dňa 10.07.2013, ako aj ostatné stanoviská, ktoré sa kladne vyjadrili k dodatočnému povoleniu stavby, súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože správny orgán bol týmito stanoviskami viazaný a rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou.
ustanovenia § 88a ods. 7 SZ, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi.
ustanovenia § 88a ods. 7 SZ, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že aj pri dodatočnom povolení stavby, stavebníci musia splniť zákonné požiadavky, čo im bolo aj prvostupňovým rozhodnutím určené v bodoch 1 - 21, v súlade s ustanovením § 66 ods. 1 SZ. V bode 9. prvostupňového rozhodnutia bolo stavebníkom určené, že pri výstavbe musia použiť iba vhodné stavebné výrobky, čo v konečnom dôsledku bude potrebné stavebným úradom skúmať pri kolaudačnom konaní.
ustanovenia § 81b SZ kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak: a) nie je
dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní zabezpečené vykurovanie stavby a pripojenie na rozvod vody, elektriny a kanalizačnú sieť, b) nie je zaistená bezpečná a plynulá prevádzka výťahov
overenej dokumentácie,
ustanovenia § 127 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Vlastník stavby nesmie obťažovať susedov nadmerným hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením, vibráciami a to nad mieru primeranú pomerom. Tieto imisie môžu byť priame aj nepriame. Ide tu v zásade o úpravu susedských vzťahov. O sporoch zo susedských vzťahov rozhoduje príslušný okresný súd na civilnom úseku. Preto súd z vyššie uvedených dôvodov, neakceptujúc žalobné námietky žalobcu, žalobu žalobcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe
ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania nepriznal. III. Odvolanie voči rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach Vo včas podanom odvolaní voči rozsudku č.k. 7S/93/2014-25 zo dňa 06.05.2015 sa žalobca domáha, aby odvolací súd zmenil predmetné rozhodnutie tak, že zruší rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach a vec mu vráti na ďalšie konanie. V podanom odvolaní účastník konania tvrdí, že žalovaný nikdy nevykonal miestne šetrenie vo veci na vplyv na životné prostredie - znečistenie popolčekom z komína vedľajšej stavby, zatienenie vedľajšej stavby zvýšenou strechou, obhliadka a posúdenie materiálov použitých na komín v čase keď boli viditeľné voľným okom, nakoľko akékoľvek vyhlásenie stavebníka o zhode bude v čase kolaudácie nepreskúmateľné a nemožné preskúmania. Taktiež sa žalovaný nezaoberal možnosťou prístupu k predmetnej stavbe zo zadnej časti a to hlavne v prípade požiaru, nakoľko stavebník vyhotovil také úpravy, že tam prístup z tejto strany nie je možný. Táto skutočnosť bola žalobcom namietaná počas stavebného konania a súd na ňu vôbec neprihliadal, hoci mal predložený celý administratívny spis. Dôkaz: rozhodnutie ObÚ Košice, odbor výst. a byt. politiky č. ObU-KE-OVBP2-2013/00151 z 08.02.2013, podanie na postup a činnosť (podané na Okresnú prokuratúru dňa 01.04.2015), zápisnica o trestnom oznámení z 16.04.2015 Žalobca tvrdí, že rozhodnutie vo veci samej vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. IV. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu V. Posúdenie veci samej Najvyšším súdom SR Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach odvolania vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 O.s.p., keď verejné vyhlásenie rozhodnutia v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. zverejnil v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke www.nsud.sk
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
3 O.s.p. sa rozhodnutiami správnych orgánov rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami krajského súdu, ktoré zodpovedajú obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného. K námietke, že „žalovaný nikdy nevykonal miestne šetrenie vo veci na vplyv na životné prostredie - znečistenie popolčekom z komína vedľajšej stavby, zatienenie vedľajšej stavby zvýšenou strechou, obhliadka a posúdenie materiálov použitých na komín v čase keď boli viditeľné voľným okom, nakoľko akékoľvek vyhlásenie stavebníka o zhode bude v čase kolaudácie nepreskúmateľné a nemožné preskúmania.“ - Najvyšší súd sa stotožňuje so závermi krajského súdu, ktorý v tejto veci konštatuje, že: miestna ohliadka bola vykonaná orgánom ochrany ovzdušia dňa 16.05.2013. Dostatočný rozptyl a voľné prúdenie vypúšťaných znečisťujúcich látok do ovzdušia bolo v súlade s vyhláškou MŽP SR č. 410/2012 Z.z., príloha č. 9, bod 4 písm. a/, ďalej bod 5.2.1. Stavebný úrad v rámci konania postupom
ZZ SR, pričom záväzné stanoviská týchto dotknutých orgánov boli potvrdené. Pokiaľ ide o otázku kolaudácie, práve kolaudačné konanie, tak ako ho definuje stavebný zákon, kladie povinnosť stavebnému úradu skúmať, či stavebníci splnili zákonné požiadavky (čo im bolo v tomto konkrétnom prípade určené aj v I. stupňovom rozhodnutí v bodoch 1 - 21 v súlade s § 66 ods. 1 SZ.) Okrem iného sa tam konkrétne uvádza v bode 9 povinnosť, že pri výstavbe musia použiť len vhodné stavebné výrobky. Z administratívneho spisu je zrejmé, tak ako na to poukázal aj krajský súd, že došlo napokon k zosúladeniu záväzných stanovísk dotknutých orgánov, pričom správny orgán bol týmito stanoviskami viazaný, a teda rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou. Ide o vyššie citované vyjadrenia: Mestská časť Košice - Ťahanovce č. 2012/303 zo dňa 11.07.2012, vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia Košice, odbor štátna správa odpadového hospodárstva, č. SSOH 2012/01929-2 zo dňa 26.07.2012, vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia Košice, odbor ochrany prírody a krajiny č. OPaK 2012/01946-2/Sep zo dňa 16.07.2012, záväzné stanovisko Mesta Košice č. A/2013/14905-2 zo dňa 21.05.2013, stanovisko OR Hasičského a záchranného zboru Košice, č. ORHZ-KE3-1601-001/2013 zo dňa 10.07.2013, ako aj ostatné stanoviská, ktoré sa kladne vyjadrili k dodatočnému povoleniu stavby. K ďalším námietkam treba podotknúť, že stavebný úrad zodpovedá len za kontrolu a splnenie stanovených podmienok v povoľovacom konaní, v tomto prípade v konaní o dodatočnom povolení stavby „Prístavba k rodinnému domu, Želiarska 6, Košice“ na pozemku parc.č. 148, k.ú. A.. Ostatné skutočnosti, ktoré žalobca popísal, a ktoré poukazujú na iné možné porušenia najmä z oblasti úpravy susedských vzťahov, kde mohlo nastať aj porušenie iných práv a právom chránených záujmov, je v kompetencii súdov
ust. § 127 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so zisteniami a závermi Krajského súdu v Košiciach. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. l, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
l O.s.p. v spojení s § 246c ods. l veta prvá O.s.p. a § 250k ods. l O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.