← Slovensko

o zaplatenie 33 567,04 € s prísl.

Najvyšší súd 4 Obdo 21/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov:

  1. E. G. bytom H.,
  2. Ing. M. G., bytom H., zast. JUDr. A. R. advokátkou, H. a
  3. J. P. bytom H., zast. JUDr. J. S. advokátom, E., proti ţalovanému: J. Š. bytom L.P. zast. Mgr. V. H. advokátkou, M., o zaplatenie 33 567,04 Eur (1 011 240,50 Sk) s príslušenstvom, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41 Cob/145/2009-700 z
  4. októbra 2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a . Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcom v
  5. a
  6. rade trovy dovolacieho konania na účet ich právneho zástupcu vo výške 420,20 Eur. Ţalobcovi v
  7. rade trovy dovolacieho konania nepriznáva. Odô v o d n e n i e : Prvostupňový súd rozsudkom č. k. 13Cb/59/2002-634 z
  8. marca 2009 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi v
  9. rade 4 888,92 Eur spolu s úrokmi vo výške 24% ročne zo sumy 4 888,92 Eur od
  10. apríla 2005 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi v
  11. rade 4 888,92 Eur spolu s úrokmi vo výške 24% ročne zo sumy 4 888,92 Eur od
  12. apríla 2005 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi v
  13. rade 9 777,85 Eur úrokom z omeškania vo výške 24% ročne od
  14. februára 2003 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobu ţalobcu v
  15. rade v časti o zaplatenie 3 502,85 Eur s príslušenstvom a s úţitkami vo výške 24% ročne zo sumy 8 391,80 Eur od
  16. júna 1993 do zaplatenia zamietol. Ţalobu ţalobcu v
  17. rade v časti o zaplatenie 3 502,85 Eur s príslušenstvom a s úţitkami vo výške 24% ročne 2 4 Obdo 21/2010 zo sumy 8 391,80 Eur od
  18. júna 1993 do zaplatenia zamietol. Ţalobu ţalobcu v
  19. rade v časti o zaplatenie 7 005,68 Eur s príslušenstvom zamietol. Konanie o vzájomnom návrhu ţalovaného vo výške 53 787,06 Eur zastavil a ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe na účet ţalovaného dňa
  20. augusta 1992 boli poukázané peňaţné prostriedky vo výške 1 000 000,-- Kčs na základe hospodárskej zmluvy uzatvorenej medzi M. Ú. L. a Z. P. (ako právnymi nástupcami pôvodných účastníkov zmluvy). Predmetná platba v účtovníctve Z. P. zachytená nebola. Podľa názoru súdu predmetná platba bola platbou, ktorá vznikla na základe hospodárskej zmluvy uzatvorenej za doby účinnosti Zmluvy o zdruţení podnikateľov (právneho predchodcu ţalobcov v
  21. a
  22. rade – A. G., ţalobcu v
  23. rade J. P. a ţalovaného J. Š.). Akákoľvek platba uskutočnená s poukazom na zmluvu o zdruţení titulom spoločnej podnikateľskej činnosti bola príjmom zdruţenia a s ako takou sa malo medzi jednotlivými účastníkmi zdruţenia aj nakladať. Ţalovaný s pohľadávkou nakladal neoprávnene. Predmetná platba mala byť príjmom Z. P. s tým, ţe v účtovníctve takýmto spôsobom malo byť s ňou aj naloţené. Ţalovaný disponoval platbou v celosti v rozpore s článkom VI. Zmluvy o zdruţení s poukazom na § 834 Občianskeho zákonníka. Podiel kaţdého účastníka zdruţenia mal predstavovať 1/3, a to aj na predmetnej platbe. V časti prevyšujúcej podiel ţalovaného preto sa na jeho strane jedná o bezdôvodné obohatenie, ktoré je plnením bez právneho dôvodu. Ţalobcovia si v ţalobe zo dňa
  24. júla 1993 uplatnili právo na zaplatenie 589 135,-- Sk. Po rozšírení ţaloby dňa
  25. októbra 2001 bolo predmetom konania zaplatenie istiny pre ţalobcov v
  26. a
  27. rade kaţdému po 252 810,25 Sk a pre ţalobcu v
  28. rade 505 620,50 Sk. Nakoľko bezdôvodné obohatenie vzniklo pripísaním sumy 1 000 000,-- Kčs dňa
  29. augusta 1992 na účet ţalovaného, je potrebné vzhľadom na námietku premlčania uplatnené právo ţalobcov po
  30. októbri 2001 z dôvodu uplynutia tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehoty povaţovať za premlčané. Nepremlčaným právo zostalo jedine pôvodne uplatnená suma 589 135,-- Sk, t. j. pre ţalobcu v
  31. rade 294 567,50 Sk a pre právnych nástupcov pôvodného ţalobcu v
  32. rade, kaţdému po 147 283,75 Sk. Z uvedených dôvodov súd nepremlčanú časť bezdôvodného obohatenia ţalobcom priznal a vo zvyšnej časti ţalobu zamietol. V časti úţitkov pri vyuţívaní peňaţných prostriedkov ţalovaným, súd ţalobu tieţ zamietol, nakoľko ţalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Ţalobcovia v
  33. a
  34. rade si tieţ uplatnili dňa
  35. augusta 2008 a ţalobca v
  36. rade dňa
  37. februára 2006 právo na zaplatenie úroku 3 4 Obdo 21/2010 z omeškania vo výške 24% ročne z omeškanej sumy. Vzhľadom na námietku premlčania, vznesenú zo strany ţalovaného, mal súd za to, ţe priznať úrok z omeškania je moţné spätne, pokiaľ neuplynie 3-ročná premlčacia lehota, a to u ţalobcov
  38. a
  39. ku dňu
  40. apríla 2005 a u ţalobcu
  41. ku dňu
  42. februára
  43. Ţalovaný si vzájomným návrhom uplatnil právo na zaplatenie 1 620 388,94 Sk, pričom vzájomný návrh vzal späť, najneskôr písomne vo svojom odvolaní proti rozsudku, ktoré podal dňa
  45. 2008, súd preto konanie o vzájomnom návrhu zastavil podľa § 96 ods. 1, 2, 3, O. s. p. Účastníci konania boli v konaní úspešní čiastočne, nakoľko súd ţalobe čiastočne vyhovel, v zostávajúcej časti však ţalobu zamietol a konanie o vzájomnom návrhu ţalovaného zastavil, preto súd rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na odvolanie ţalovaného a ţalobcov v
  46. a
  47. rade Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v prvej, druhej, tretej a ôsmej výrokovej vete. Náhradu trov odvolacieho konania nepriznal ţiadnemu z účastníkov. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe predmetom odvolacieho konania ţalobcov 1/ a 2/ bol výrok o náhrade trov konania v ôsmej výrokovej vete napadnutého rozsudku a predmetom odvolacieho konania ţalovaného bol prvý, druhý a tretí výrok napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa stotoţnil s právnym záverom okresného súdu v tom, ţe platba 33 193,92 Eur (1 000 000,-- Sk) mala byť správne zahrnutá v účtovníctve zdruţenia, pretoţe táto platba bola zálohovou platbou za uskutočnenie stavebných prác na akcii „Plynofikácia D. O. L.“. Odvolací súd konštatoval, ţe ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojej obrany, ţe platba 33 193,92 Eur (1 000 000,-- Sk) nepatrila do účtovníctva zdruţenia a ţe túto platbu mu objednávateľ stavebných prác MsÚ L. poukazoval ako výlučnému dodávateľovi stavebných prác po ukončení činnosti zdruţenia. Dôkaz o ukončení činnosti zdruţenia k
  48. augustu 1992 ţalovaný v konaní nepredloţil a z toho dôvodu odvolací súd nemohol akceptovať jeho obranu, ţe poukázanie predmetnej sumy dňa
  49. augusta 1992 bolo po ukončení činnosti zdruţenia a ţe túto platbu prijal dôvodne. Odvolací súd sa stotoţnil s právnym záverom okresného súdu aj v tom, ţe ţalobcom
  50. aţ
  51. vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia iba v pôvodne uplatnenej sume 19 555,70 Eur (589 135,-- Sk), pretoţe zmenu návrhu ţalobcovia urobili aţ dňa
  52. októbra 2001 a vzhľadom k vznesenej námietke premlčania ţalovaným, okresný súd tento nárok pre jeho premlčania zamietol. 4 4 Obdo 21/2010 Odvolací súd nebral zreteľ ani na započítací prejav ţalovaného, urobený v podanom odvolaní z
  53. apríla 2009, pretoţe v zmysle ust. § 216 ods. 1 O. s. p. ustanovenia § 97 a § 98 O. s. p. pre odvolacie konanie neplatia. Tieţ sa odvolací súd stotoţnil ohľadom rozhodnutia o náhrade trov konania. Preto rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p., v nadväznosti na ust. § 142 ods. 2 druhá veta O. s. p. tak, ţe ţiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu ich čiastočného úspechu k celému predmetu sporu. Proti tomuto potvrdzovaciemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie v zákonom stanovenej lehote, podľa ust. § 240 ods. 1 O. s. p. Má za to, ţe odvolací súd mu postupom, kedy o podaných odvolaniach účastníkov konania rozhodol bez nariadenia pojednávania, odňal moţnosť konať pred súdom. Postupom súdu bez zmeny dôkaznej situácie, vec posúdil odlišným spôsobom a doposiaľ vykonané dokazovanie sa stalo celkom zbytočným a viedlo k celkom iným záverom. Preto účastník, ktorý o zmene netušil, nemohol reagovať ďalšími návrhmi. Spochybňuje záver súdu v tom, ţe dôvod vyvodenia presne opačných skutkových a právnych záverov v odôvodnení prvostupňového rozsudku absentuje. Tvrdí, ţe súd mal za týchto podmienok nariadiť pojednávanie a zopakovať dokazovanie. Vyjadril svoju nespokojnosť s tým, ţe prvostupňový súd v rozhodnutí zo dňa
  54. mája 2008 z vykonaného dokazovania vyvodil záver, ţe ţaloba voči ţalovanému je nedôvodná, nakoľko súd nezistil, ţe by sa bol ţalovaný na úkor ţalobcov obohatil. Toto rozhodnutie bolo však odvolacím súdom zrušené, s tým, ţe sa prvostupňový súd dôsledne neriadil ustanovením § 120 O. s. p. Tvrdí, ţe všetky dôkazy, ktoré ţiadal krajský súd v zrušujúcom uznesení vykonať, prvostupňový súd v čase vydania rozhodnutia, ktoré bolo zrušené, uţ vykonal. Pokiaľ odvolací súd povaţoval rozsudok za nedostatočne odôvodnený, mohol to v odvolacom konaní napraviť. Sporné bolo právne posúdenie prijatej čiastky. Ţalovaný tvrdí, ţe prijatá čiastka bola zálohová platba na ďalšiu etapu stavebných prác, ktoré ţalovaný spočiatku realizoval ako člen zdruţenia a neskôr po jeho zániku (po 01.0
  55. 1992) samostatne, a to aţ do ich ukončenia v júli 1993, a ako taká nebola ziskom, ktorý si mali medzi sebou členovia zdruţenia podľa zmluvy o zdruţení deliť po 1/
  56. Z. voči objednávateľovi po celý čas od uzatvorenia zmluvy vystupovalo ako dodávateľ, ţalovaný s ostatnými členmi zdruţenia si mal deliť len zisk zo svojej podnikateľskej činnosti. Ďalej ţalovaný tvrdil, ţe okresný súd z rovnakého skutkového stavu, z rovnakej dôkaznej situácie, vyvodil v rozhodnutí zo dňa 5 4 Obdo 21/2010
  58. 2009 záver, ţe sa ţalovaný na úkor ţalobcov bezdôvodne obohatil. Pričom zmenu svojho právneho názoru, prečo toto konanie povaţuje za bezdôvodné obohatenie, hoci to v prvom prípade nepovaţoval a vec posudzoval v kontexte majetkového vysporiadania a vzniku nároku na rozdelenie zisku členov zdruţenia, prvostupňový súd nijakým spôsobom neodôvodnil. Zmena rozsudku prvostupňového súdu bola pre ţalovaného vzhľadom na doterajší priebeh konania prekvapivým zvratom v konaní, zvlášť keď táto nebola nijakým spôsobom odôvodnená, prečo došlo k jeho zmene. Takéto postupy súdov vo veci poznačili celé konanie zmätočnosťou, rozhodnutia súdov sú nedostatočne odôvodnené, ich závery prekvapivé, nevyplývajúce z vykonaného dokazovania a vyvodené právne závery sú nesprávnou a arbitrárnou aplikáciou právnych predpisov na posudzovaný prípad. Fakty, ktoré mal súd k dispozícii, svedčia o tom, ţe jeden zo ţalobcov jednostranným právnym úkonom, doručeným ostatným člnom zdruţenia, z tohto vystúpil a podľa zmluvy o zdruţení, ktorú mal súd tieţ k dispozícii, toto malo za následok zánik zdruţenia. Z týchto faktov bolo na mieste vyvodiť právny záver, ţe zdruţenie k tomuto dňu zaniklo, čomu nasvedčovalo i ďalšie správanie sa členov, ktorí aj keď vzájomne rokovali, nebolo to s úmyslom obnoviť činnosť zdruţenia, ale rozdeliť si aktíva a pasíva a navzájom sa vysporiadať. Prijatá platba bola zálohou na ďalšie práce a v ţiadnom prípade nebola majetkom zdruţenia alebo ziskom. Navyše v čase, kedy táto bola prijatá, zdruţenie zaniklo, a z tohto titulu mal ţalovaný ako jeden z jeho účastníkov práva na vyplatenie svojho podielu na zisku v sume 560 279,-- Sk, ako to uvádza znalecký posudok a ďalej mal ţalovaný nárok na vyplatenie svojho podielu z majetku zdruţenia, a teda si prijatú sumu mohol ponechať pre seba práve týmto titulom vysporiadania vzájomných záväzkov členov zdruţenia. Preto právne posúdenie prijatej platby zo strany ţalovaného ako bezdôvodné obohatenie nie je správne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zákonnom ustanovení. Ďalej vytýka zdĺhavosť postupu súdu, keďţe ţalovanému bola prvýkrát doručená ţaloba na vyjadrenie v roku 2001, hoci bola podaná na súd v roku
  59. I z tohto dôvodu má obmedzené moţnosti bránenia svojho práva. Ďalej uviedol, ţe súd neodpustil zmeškanie lehoty na odvolanie ţalovanému, hoci toto bolo podopreté legitímnym dôvodom na strane ţalovaného, a to práceneschopnosťou právnej zástupkyne a protizákonne skrátil lehotu na odvolanie z 15 dní na 5 dní. V priebehu konania ţalovaný tieţ namietal, ţe ţalobcovia mu dlhujú vysoké sumy titulom nevyplateného zisku zo zdruţenia a podielu na majetku, resp. jeho protihodnote, ţe túto do výšky ţalovanej sumy nebral ako obranu voči ţalobe a neuznal, ţe aj z tohto dôvodu je ţalobný nárok ţalobcov nedôvodný, pretoţe zanikol stretom s pohľadávkou ţalovaného. 6 4 Obdo 21/2010 Preto dovolateľ poţiadal dovolací súd, aby po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a zistení, ţe dovolanie je prípustné, rozhodol o ňom tak, ţe napadnuté rozhodnutie zruší a zruší i prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo (§ 243b ods. 2 O . s. p. ). K podanému dovolaniu sa vyjadrili ţalobcovia v 1.,
  60. a
  61. rade. Ţalobca v
  62. a
  63. rade uviedli, ţe ţalovaným tvrdený dovolací dôvod je neopodstatnený, nikomu z účastníkov nebola odňatá moţnosť konať pred súdmi, súdy viedli rozsiahle dokazovanie a účastníci mali moţnosť podrobne sa vyjadriť k skutkovým tvrdeniam a k výsledkom dokazovania. Neopodstatneným pokladajú aj dôvod pre nariadenie odvolacieho pojednávania za účelom doplnenia, resp. zopakovania dokazovania, tvrdený ţalovaným. Vo svojom odvolaní ţalovaný návrh na zopakovanie a doplnenie dokazovania nenavrhoval a ţiadne nové dôkazy k odvolaniu ani nepripojil. Dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa § 238 ods. 1 O. s. p. neobstojí, pretoţe rozsudkom odvolacieho súdu nebol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa. Tento potvrdzujúci rozsudok povaţujú za riadne odôvodnený a v súlade s rozhodovacou a jurisdikčnou činnosťou súdu. Taktieţ celkom popierajú, ţe by v konaní došlo k váţnemu narušeniu rovnosti ţalovaného so ţalobcami, keďţe to bol práve ţalovaný, ktorý predkladal dôkazy a nerelevantné podania, vrátane vzájomného návrhu, aby skomplikoval proces a narušil tak rovnosť strán. V ţiadnom prípade zásada spravodlivého rozhodovania a narušenie rovnosti nešla nikdy k ťarche ţalovaného, ale v jeho prospech, a preto ním popisované skutočnosti v dovolaní hodnotia ako skreslené. Majú za to, ţe rozhodnutie je správne, v konaní nedošlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., neboli preukázané ani dôvody dovolania podľa § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p. a odmietajú, ţe by konanie pred súdmi bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň si uplatnili trovy dovolacieho konania 2 x 499,88 Eur (492,93 Eur za jeden právny úkon + 6,95 Eur paušálna náhrada) podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. z znení neskorších predpisov. Ţalobca v
  64. rade uviedol, ţe na prejednanie dovolania nie sú splnené zákonné podmienky. Preto navrhol, aby dovolací súd podané dovolanie odmietol. Obsah podaného dovolania a dôvody opakovane uvádzané ţalovaným v dovolaní povaţuje za irelevantné a oba súdy sa náleţite vo svojich rozsudkoch s nimi vysporiadali a v zmysle výsledku sporu ich aj vyhodnotili. Odôvodnenie rozhodnutí oboch súdov povaţuje za dostatočné, určité, 7 4 Obdo 21/2010 zrozumiteľné a preskúmateľné. Rešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu súdom prvého stupňa, vyjadrenom v zrušujúcom uznesení a následne v novom rozsudku prvostupňového súdu, je obligatórna nie dispozitívna zásada konania súdu v novom konaní, pričom zákonný sudca vysvetlil na pojednávaní, prečo a čím sa vo veci v konaní po zrušení rozsudku odvolacím súdom bude riadi, a ţe zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu je pre neho právne záväzné, vrátane povinnosti vykonať nové dokazovanie a prihliadnuť na výsledky doteraz vykonaného dokazovania. Zmena právnej kvalifikácie v novom rozsudku bola dostatočne odôvodnená a zodpovedá právnemu názoru, vyjadrenému odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení. K hmotnoprávnej stránke veci uviedol, ţe z obsahu spisu, ako i predloţených dôkazov a prednesov na pojednávaniach k výhradám ţalovaného vyjadril dostatočne vecne aj účelovo jase. Dovolanie neobsahuje ţiadne súdom neprejednané a nevyhodnotené dôkazy ţalovaného, ktoré sa v dovolaní opakovane objavujú. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa. Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. O tento prípad v prejednávanej veci nejde, lebo napadnutý rozsudok je rozsudkom potvrdzujúcim. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci; ani o tento prípad v predmetnej veci nejde, dovolací súd doposiaľ v tejto veci nerozhodoval, a preto nevyslovil (ani nemohol vysloviť) právny názor. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p., dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného 8 4 Obdo 21/2010 významu; napokon ani o tento prípad nejde, lebo odvolací súd prípustnosť dovolania nevyslovil. Dovolanie je všeobecne prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu z dôvodov taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. Dovolací súd tieto dôvody skúmal ex offo, či je daná prípustnosť dovolania z týchto dôvodov, pričom však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania, uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Odňatím moţnosti konať pred sudom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. ). Keďţe odvolací súd postupoval v súlade s citovaným ustanovením, plne sa stotoţnil s vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa, ktorý postupoval v intenciách nadriadeného súdu v zmysle § 226 O. s. p. (súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ako pri posudzovaní otázok hmotného práva, tak i pri aplikácii procesných predpisov) a vyvodil správny skutkový a právny záver, nebolo potrebné nariadiť pojednávanie na prejednanie odvolania vo veci samej a rozsudok odvolacieho súdu bol vyhlásený v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. Uvedeným postupom odvolacieho súdu nebola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 f O. s. p. Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238 O. s. p., ani v zmysle § 237 O. s. p., dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. 9 4 Obdo 21/2010 odmietol, lebo smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní boli úspešnými účastníkmi ţalobcovia v
  65. aţ
  66. rade, ktorým podľa ustanovenia § 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo voči ţalovanému právo na náhradu trov dovolacieho konania. Nakoľko ţalobca v
  67. rade si ich neuplatnil a ani nevyčíslil, dovolací súd mu ich nepriznal (§ 151 ods. 2 O. s. p.). Ţalobcom v
  68. a
  69. rade dovolací súd priznal trovy dovolacieho konania za úkon právnej sluţby z tarifnej hodnoty 9.777,84 Eur 2x po 253,94 Eur (písomné vyjadrenie ţalobcov v
  70. a
  71. rade k dovolaniu ţalovaného) zníţené o 20% (podľa ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), t. j. 406,30 a 2x reţijný paušál po 6,95 Eur (podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), t. j. celkom trovy dovolacieho konania v sume 420,20 Eur. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  72. septembra 2010 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.