1, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému F. S., nar. X. v Š., bytom S., ul. M. č. X. u k l a d á ochranný dohľad vo výmere 1 (jeden) rok. II.
por. účinného do
1, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do
1, s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, so zaradením na jeho výkon
3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
1 písm. a/ Tr. zák. bol uložený trest prepadnutia veci a to čierneho kábla o dĺžke 70 cm.
1 Tr. por. bola poškodená strana V. Z. P., a.s., pobočka G. s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie o občianskoprávnych veciach. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný F. S. a krajský prokurátor v Trnave. Obžalovaný F. S. v písomných dôvodoch odvolania podaného prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že rozsudok napáda čo do výroku o vine aj treste. Jeho konanie bolo ovplyvnené okolnosťami, ktoré nemohol ovplyvniť a vyplývalo zo subjektívnej nespokojnosti so stavom okolo neho. Na základe vykonaného 1 To 79/2006 3 dokazovania súd nemal zaujať záver, že jeho úmyslom bolo poškodenú usmrtiť. Mal iba snahu potrestať ju za jej provokujúce správanie, pričom použil predmet, ktorý aj
vyjadrenia znalca bol spôsobilý aj na udretie a bolo iba na momentálnom psychickom rozpoložení páchateľa, akým spôsobom sa rozhodol tento predmet použiť. Nemal motív poškodenú usmrtiť, svoj čin oznámil polícii, oľutoval ho a napomáhal orgánom trestného stíhania. Poukázal na znalecké posudky znalcov z odvetvia psychiatrie, z ktorých vyplýva, že nie je možné ani jednoznačne zaujať záver o otázke jeho príčetnosti v čase skutku, pričom všetky znalecké posudky majú rovnakú váhu. Nie je tiež pravdou, že poškodenej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Vyplýva to z výpovedí svedkov, ktorí ju videli po skutku, z jej spôsobu života a z toho, že z liečenia bola prepustená krátko po skutku bez akýchkoľvek následkov. Obžalovaný navrhol, aby najvyšší súd, ak nenájde dôvody na jeho oslobodenie spod obžaloby, uznal ho vinným z trestného činu ublíženia na zdraví
1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a uložil mu primeraný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí poukázal aj na zlý zdravotný stav obžalovaného, ktorý mu bráni vo výkone trestu odňatia slobody. Krajský prokurátor v Trnave v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudok napáda z dôvodu, že obžalovanému nebol uložený ochranný dohľad. Uznaný bol vinným zo skutku, ktorý by bol
trestného zákona súčasne platného kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. V zmysle § 2 ods. 3 a § 76 os. 1 Tr. zák. mu preto mal byť uložený ochranný dohľad. Prokurátor preto navrhol, aby najvyšší súd
2 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby o chýbajúcom výroku rozhodol. Zástupkyňa Generálneho prokurátora navrhla vyhovieť odvolaniu krajského prokurátora a odvolanie obžalovaného navrhla zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia mohli podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom 1 To 79/2006 4 i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že dôvodné je iba odvolanie krajského prokurátora v Trnave. V prvom rade je potrebné uviesť, že krajský súd vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové aj právne závery. Svoje rozhodnutie aj náležite a podrobne odôvodnil, na toto odôvodnenie poukazuje odvolací súd v celom rozsahu a odvolacím námietkam obžalovaného dodáva: Správny je záver prvostupňového súdu v tom smere, že konanie obžalované- ho smerovalo k usmrteniu poškodenej. Vyplýva to z výpovede poškodenej,
ktorej sa jej krátko pred skutkom obžalovaný usmrtením vyhrážal. Aj v okamihu, keď svoj skutok obžalovaný oznamoval policajtom, uviedol, že ponáhľať sa miesto činu by bolo zbytočné, lebo poškodená je mŕtva. Je teda zrejmé, že v čase, keď poškodenú nechal na mieste činu v bezvedomí, so zatiahnutým káblom okolo krku, bol v domnení, že je mŕtva. Čo sa týka motívu jeho konania, boli ním jednoznačne dlhodobé rozpory vyplývajúce z podozrenia, že poškodená udržuje styky s inými mužmi. Nie je vôbec rozhodujúce, aké poranenia a s akými následkami utrpela poškodená, pretože páchateľ sa môže dopustiť pokusu trestného činu vraždy, a kvalifikačné znaky budú naplnené aj v prípade, že poškodený neutrpí žiadne poranenia. Je treba pripomenúť, že skutková veta napadnutého rozsudku ani žiadne konštatácie ohľadne závažnosti utrpených poranení poškodenou neobsahuje. Nie je tiež potrebné zaoberať sa otázkou, či predmet použitý proti poškodenej bolo možné použiť inak, ako na jej usmrtenie, keď z okolností prípadu je zrejmé, že predmetným káblom obžalovaný poškodenú nebil, ale jej ho omotal okolo krku a tým útočil na jej život. Čo sa týka otázky príčetnosti obžalovaného, tak už prvostupňový súd sa musel vysporiadať s existenciou dvoch znaleckých posudkov znalcov z odboru psychiatrie, ktorí dospeli k odlišným záverom ohľadne miery zachovania ovládacej schopnosti obžalovaného. Za tejto situácie bol správne do konania pribraný ústav, a na základe záverov takéhoto znaleckého dokazovania prvostupňový súd sa zákon- 1 To 79/2006 5 ným spôsobom vysporiadal so spornou otázkou. Aj najvyšší súd je toho názoru, že obžalovaný sa konania dopustil v stave tzv. vystupňovaného (t.j. nie patologic- kého afektu), v dôsledku čoho jeho ovládacia schopnosť bola čiastočne obmedzená, avšak schopnosť rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť zostala zachovaná. Skutočnosť, že v konaní existujú viaceré znalecké posudky zaoberajúce sa tou istou otázkou neznamená, že súd nemá povinnosť dostupnými možnosťami tieto rozpory odstraňovať a v spornej otázke rozhodnúť. Na základe uvedených skutočností krajský súd správne uznal obžalovaného F. S. vinným z pokusu trestného činu vraždy
1, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do
3 Tr. zák. ochranné opatrenie sa ukladá
zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.
1 Tr. zák. ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. 1 To 79/2006 6 Ak sú splnené vyššie uvedené podmienky, uloženie ochranného dohľadu je obligatórne. V prejednávanom prípade uznal súd obžalovaného vinným zo skutku, ktorý
súčasne platného Trestného zákona je obzvlášť závažným zločinom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto sám rozsudkom doplnil chýbajúci výrok o ochrannom dohľade a tento uložil obžalovanému vo výmere jeden rok. Pretože odvolanie obžalovaného nebolo v žiadnom smere dôvodné, najvyšší súd ho
por. účinného do
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.