Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžso/33/2010 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu I

§ 51písm.

1. b)zákona č. 447/2008 Z. z. o peňaţných príspevkoch na kompenzáciu ťaţkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 447/2008 Z.z.“), § 2 písm. b), § 4 ods. 6 písm.
2. c)a § 6 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a sluţieb zamestnanosti potvrdil v zmysle § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. 09/19794-002 zo dňa 28.05.2009 vo veci nepriznania peňaţného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. K rozhodnutiu č. 2 Rozhodnutím č.: A/2009/01623-2 zo dňa 07.09.2009 ţalovaný

§ 51písm.

1. b)zák. č. 447/2008 Z.z., § 2 písm. b), § 4 ods. 6 písm.
2. c)a § 6 zák. č. 453/2003 Z.z. potvrdil v zmysle § 59 Správneho poriadku odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. 09/19797-002 zo dňa 28.05.2009 vo veci nepriznania peňaţného príspevku na osobnú asistenciu. K rozhodnutiu č. 3 Rozhodnutím č.: A/2009/01623 zo dňa 07.09.2009 ţalovaný

§ 51písm.

1. b)zák. č. 447/2008 Z.z., § 2 písm. b), § 4 ods. 6 písm.
2. c)a § 6 zák. č. 453/2003 Z.z. potvrdil v zmysle § 59 Správneho poriadku odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. 09/19795-003 zo dňa 28.05.2009 vo veci nepriznania peňaţného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Vo všetkých troch hore uvedených rozhodnutiach vychádzal ţalovaný z nasledovného skutkového stavu. Ţalobca utrpel v minulosti úraz na motorke s viacerými zlomeninami a s poranením nervov. Najzávaţnejšie následky tohto úrazu sa prejavili podľa ţalovanej obmedzenou pohyblivosťou v ľavom plecovom ohybe. 3 1Sžso/33/2010 Podľa lekárskeho posudku pracoviska ţalovaného v Prešove z 11.05.2009, a následne na základe podaného odvolania vyhotoveného lekárskeho posudku z 18.08.2009 bola miera funkčnej poruchy ţalobcu stanovená na 30 % (obrna ramenného pletenca) podľa časti V.2.B.a.1. Prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z. Preto ţalovaný nemohol ţalobcu vyhodnotiť ako fyzickú osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím. S odkazom na ustanovenia § 2 ods. 3, § 11 ods. 15, § 15 ods. 4, § 38 ods. 1 písm.
3. b)a § 55 ods. 8 zák. č. 447/2008 Z.z. a na zdravotný stav ţalobcu zistený z lekárskeho posudku ţalovaný potvrdil nepriznanie príslušných peňaţných príspevkov. Podľa § 55 ods. 8 zák. č. 447/2008 Z.z. v znení platnom v čase vydania napadnutých rozhodnutí platí, že ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze. II. Konanie na prvostupňovom súde Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na Krajský súd v Prešove ţalobu zo dňa 06.11.2009. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná, a preto ţalobu zamietol. Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. § 250i ods. 1 O.s.p. a zdôraznením skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, krajský súd poukázal na spoluprácu správnych orgánov so ţalobcom (reakcia na predkladané nové odborné lekárske nálezy), kedy okrem lekárskeho posudku z 11.5.2009 bol vypracovaný aj novší lekársky posudok zo dňa 18.08.2009, z ktorého pre krajský súd vyplynulo, ţe posudkový 4 1Sžso/33/2010 lekár zotrval pri pôvodnom rozhodnutí a nemení pôvodný nález, nakoľko nové nálezy nemenili objektívny nález ţalobcu. Následne krajský súd zdôraznil, ţe cieľom úpravy právnych vzťahov vznikajúcich pri poskytovaní peňaţných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťaţkého zdravotného postihnutia je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti. Na kompenzáciu sociálneho dôsledku ťaţkého zdravotného postihnutia je potom potrebné nazerať ako na zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťaţkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňaţných príspevkov na kompenzáciu podľa zák. č. 447/2008 Z.z. alebo poskytovaním sociálnych sluţieb podľa osobitného predpisu. Podľa krajského súdu kľúčovým problémom v danej veci je správnosť postupu správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu. Po posúdení postupu správnych orgánov krajský súd dospel k záveru, ţe správne orgány postupovali v súlade so zák. č. 447/2008 Z.z. a ţiadosti ţalobcu správne vyhodnotili. Lekársky posudok označil za zákonom predpísaný dôkaz, ktorého objektívnosť ţalobca hodnoverným spôsobom nespochybnil. Na druhej strane krajský súd pripustil, ţe ţalobca na pojednávaní poukázal na moţnosť, ţe podľa prílohy č. 3 písm.
4. b)bodu 12 môţe u neho ísť o poškodenie hornej končatiny, a to ťaţkého stupňa. Tieto námietky ţalobca počas konania nevzniesol, a to ani prostredníctvom odvolania voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ani ich nepouţil v ţalobe. III. Odvolanie žalobcu Vo včas podanom odvolaní zo dňa 13.07.2010 (č. l. 55) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal 5 1Sžso/33/2010 na odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm.
5. d)O.s.p., tzn. ţe súd na základe takto vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Najmä zdôraznil to, ţe krajský súd pri rozhodovaní o ţalobe sa nijako nevysporiadal s vyjadrením ošetrujúceho lekára MUDr. P. z 02.06.2010 ako s dôkazom predloţeným na pojednávaní dňa 03.06.2010, a následne v svojom odôvodnení má krajský súd podľa ţalobcu tvrdiť, ţe ţalobca svoje tvrdenia nijako nepreukazuje. Ďalej ţalobca s odkazom na text časti XII B. 1 bod 12. písm.
6. c)Prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z. prezentuje svoj záver, ţe miera funkčnej poruchy u ţalobcu mala byť stanovená na 50%, a s prihliadnutím na to, ţe ţalobca je ľavákom s postihnutím jeho ľavej, tzn. dominantnej končatiny, mal ţalovaný pripočítať 10%, tzn. spolu je miera funkčnej poruchy podľa právneho zástupcu 60%. Takisto ţalobca poukazoval na to, ţe krajský súd sa nedostatočne vysporiadal so ţalobcom tvrdenými skutočnosťami nesprávnosti záverov posudkových lekárov ţalovaného. Predloţeným vyjadrením ošetrujúceho lekára MUDr. P. zo dňa 02.06.2010 je podľa ţalobca preukázané, ţe zdravotný stav ţalobcu zistený posudkovým lekárom nie je moţné v ţiadnom prípade označiť za spoľahlivo zistený, a teda správny orgán pri rozhodovaní o ţiadostiach ţalobcu vychádzal z nespoľahlivo, nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu. Na podporu svojho záveru ţalobca poukázal na to, ţe ţiadny z posudkov neskúmal a ani neriešil, či ide u ţalobcu o jeho dominantnú končatinu. Záverom ţalobca navrhol zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alter. zmeniť rozsudok krajského súdu tak, ţe ţalobe vyhovuje v celom rozsahu s uloţením povinnosti nahradiť ţalobcovi náhradu trov konania. Z vyjadrenia ţalovaného (č. l. 58) zo dňa 05.08.2010 vyplýva, ţe trvá na svojom pôvodnom vyjadrení č. A/2009/01623 zo dňa 03.12.2009 k ţalobe a rozhodnutie ţalovaného povaţuje za správne, vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Súčasne ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil. 6 1Sžso/33/2010 IV. Právne názory odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 372p ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody). Podstatou namietaných vád postupu správneho orgánu je námietka ţalobcu zaloţená na odvolacom dôvode, ţe krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). 7 1Sžso/33/2010 Najvyšší súd v svojej judikatúre dostupnej na internetovej stránke http://nssr.blox.sk/ viackrát zdôraznil prieskumný charakter správneho súdnictva. Napríklad v rozsudku sp. zn. 1So 112/2010 z 11.01.2011 Najvyšší súd na jednej strane pripustil, ţe „Je síce pravdou, že zákon veľmi výnimočne pripúšťa aj úplný apelačný spôsob prieskumu správnych rozhodnutí (§ 250i ods. 2 O.s.p.)“, ale na druhej strane zdôraznil, ţe „Najvyšší súd v svojej rozhodovacej praxi neustále upozorňuje účastníkov na odlišný charakter správneho súdnictva, v ktorom prevažuje kasačný spôsob prieskumu (§ 250i ods. 1 veta prvá O.s.p.) napadnutých správnych rozhodnutí, tzn. že správny súd vykonáva iba prieskum správnosti zistenia skutkového stavu na základe podkladov obsiahnutých v pripojenom správnom spise (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.), a ak dospeje k názoru, že skutkový stav nebol riadne zistený, nie je to dôvod na súdne zisťovanie riadneho skutkového stavu vykonávaním dôkazov, ale naopak je to zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. ............. Za takýchto okolností potom účastníci súdneho prieskumu nemôžu prirodzene očakávať, že súd vyhovie ich požiadavke na vykonanie dôkazov v súdnom prieskume. “ Potom poţiadavka ţalobcu, aby sa krajský súd vysporiadal s vyjadrením ošetrujúcej lekárky MUDr. P. z 02.06.2010 ako s dôkazným prostriedkom predloţeným na pojednávaní dňa 03.06.2010 je v rozpore s poslaním správneho súdnictva, lebo kasačný spôsob prieskumu vyţaduje od správneho súdu posúdiť zákonnosť postupu správneho orgánu aj počas vykonávania dokazovania, a nie vykonávať dôkazy správnym súdom. V správnom konaní je vykonanie dôkazov veľakrát spojené, resp. si vyţaduje osobitné znalosti na to, aby bol správne verifikovaný obsah dôkazu. Aj v konaniach spojených s posúdením zdravotného stavu ţalobca sa vyţadujú na zistenie skutkového stavu osobitné, najmä medicínske znalosti, ktorými sudcovia beţne nedisponujú. Potom za takýchto okolností, ako uţ hore Najvyšší súd raz uviedol v rozsudku sp. zn. 1 So 112/2010, účastníci súdneho prieskumu nemôţu prirodzene očakávať, ţe súd vyhovie ich poţiadavke na vykonanie dôkazov v súdnom prieskume. Za tejto situácie Najvyšší súd predloţenie vyjadrenia ošetrujúceho lekára ţalobcom, ako dôkazného prostriedku na zistenie skutkového stavu relevantného na právne posúdenie veci správnym orgánom, a to aţ na súdnom pojednávaní musí označiť za oneskorené. 8 1Sžso/33/2010 Ďalej ţalobca s odkazom na konkrétnu časť Prílohy č. 3 v odvolaní vyslovil svoj osobný záver, ţe jeho miera funkčnej poruchy mala byť stanovená na 50%, a s prihliadnutím na to, ţe ţalobca je ľavákom s postihnutím jeho ľavej, tzn. dominantnej končatiny, mal ţalovaný pripočítať 10%, tzn. spolu je miera funkčnej poruchy podľa právneho zástupcu 60%. V tejto súvislosti Najvyšší súd uznáva, ţe je celkom logické, ţe ţalobca v súdnom konaní prezentuje svoje predstavy, prečo by malo byť rozhodnutie správneho orgánu preňho priaznivé. Toto však na úspech v súdnom prieskume správnych rozhodnutí je nepostačujúce, pokiaľ ţalobca okrem svojich predstáv neponúkne právne relevantnú argumentáciu (dôkazné prostriedky) na podporu svojich predstáv, tzn. v čom správny orgán pochybil, keď pri svojom lekárskom posudku, ktorý okrem iného predstavuje základ pre hodnotenie skutkového (zdravotného) stavu ţalobcu (procesná zásada bremena tvrdenia), vychádzal z časti V.2.B.a.1. Prílohy k zák. č. 447/2008, hoci ţalobca preferuje inú časť Prílohy, tzn. text časti XII B. 1 bod 12. písm. c). Ţalobca však počas konania o jeho ţiadosti ţiadny takýto dôkazný prostriedok nepredloţil s výnimkou hore uvedenej správy ošetrujúcej lekárky na súdnom pojednávaní, ktorú krajský súd ako dôkazný prostriedok vzhľadom na charakter súdneho prieskumu nemohol vykonať a jej obsah nemohol posúdiť. Ďalej ţalobca namietal, ţe krajský súd sa nedostatočne vysporiadal so ţalobcom tvrdenými skutočnosťami nesprávnosti záverov posudkových lekárov ţalovaného. Na podporu svojho záveru ţalobca poukázal na to, ţe ţiadny z posudkov neskúmal a ani neriešil, či ide u ţalobcu o jeho dominantnú končatinu. Avšak krajský súd v svojom odôvodnení k týmto námietkam uviedol (citované zo str. 6 posledný odsek) „ Tieto námietky žalobca nevzniesol ani v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ani v žalobe.“ Najvyšší súd súhlasí s uvedenou argumentáciou krajského súdu. Je pravdou, ţe námietky a odvolacie dôvody ţalobcu jednoznačne nútia správny orgán v predchádzajúcom správnom konaní, a následne krajský súd v súdnom prieskume na ne reagovať, tzn. ţe sú nástrojom účastníka dispozitívne ovládajúcim a vymedzujúcim rozsah a prípustnosť dôkazných prostriedkov ako aj na toto nadväzujúceho právneho inštrumentária. Pasivita ţalobcu počas konania v tomto smere potom nemôţe byť potom riešená v odvolacom súdnom prieskume zrušením vynesených rozhodnutí len z toho dôvodu, aby sa takto pasívnemu ţalobcovi vytvoril procesný priestor na umoţnenie dodatočného uplatnenia námietok, ktoré 9 1Sžso/33/2010 ho aţ s odstupom času napadli. Preto má Najvyšší súd preukázané, ţe nie sú pochybnosti o tom, ţe by sa krajský súd mal nedostatočne vysporiadať so ţalobcom tvrdenými skutočnosťami nesprávnosti záverov posudkových lekárov ţalovaného. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych záverov, po vyhodnotení námietok ţalobcu ako aj s prihliadnutím na právne názory obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovaných rozhodnutí sp. zn. 1So 112/2010, pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 22. marca 2011 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová